Prečo je dnes slovo vecou nedôvery, nedorozumenia, podvádzania a výsledná reč často len seno-slama?

Slovo dalo slovo

Je to fikcia alebo fakt, že dané slovo platí na život a na smrť? Akú váhu má ľudské slovo, keď kdejaká somarina musí byť zmluvou o budúcej zmluve potvrdená a notárom overená? Tu asi skôr platí, že každé slovo letí z gatí. Myslíte si, že to boli iba báchorky o samurajoch a rytieroch, ktorí ctili slovo vlastnou krvou? V záujme nášho pochopenia však nie je potrebné hneď si brucho párať samurajským mečom, ale viac počúvať a menej tárať dve na tri.

Už ako školáci sme sa učili, že slovo sa skladá z hlások, zo slov vzniká veta a z mnohých viet sa splieta ľudská reč. Poďme teda rovno na počiatok, tam kde bolo slovo a to slovo malo svoju silu aj bez pečiatok.

Reč je nástrojom dorozumievania, porozumenia a tvorenia.

Z toho poľahky odvodíme, že slovo hovorené, počuté, písané by malo byť pochopené v obsahoch a hlavne dávať zmysel (veď už aj ten Adam v raji to hádam vedel!). Kde sa len ten zmysel dnes podel? Som ja hluchá, slepá, hlúpa? (Neviem, či aj tento problém nepripíšem radšej Eve, a mám to raz-dva vyriešené.)

Nepredpokladám, že tým dvom hriešnikom bola podaná informácia, že slovo je prejavom myslenia a následne účinným nástrojom tvorenia. To by skončili ako bezdomovci ešte pred hadom, a tým pádom aj bez jablka. Čo sa majú čo miešať bohu do tvorenia! Prejdime my ale radšej od rajskej záhrady rovno k veci.

Každé slovo, aj nevyrieknuté, vnímame ako vnútorný hlas a pramení v myšlienkach. Čím sú myšlienky bohatšie a vzájomne previazané, tým sú lepším podložím pre zložitejšie predstavy a základom pre budúce zviditeľnené zámery.

„Tak ako sa bez vetra lístok nepohne, tak sa bez slova ani hmota nepohne.“

Kde sa to vlastne celé pokazilo, že dnes je slovo vecou nedôvery, nedorozumenia, podvádzania a výsledná reč častokrát len seno-slama? Neohúrim vás žiadnym geniálnym objavom, tento úbohý stav je z nevzdelávania. Chceli by ste namietať, že tak ako my v minulosti, tak aj dnešné deti chodia do školy? No, s fónom večne v ruke toho veľa o živej reči nepoberú. Ani všetky body z gramatiky nič nehovoria o skutočnom chápaní – ovládaní jazyka.

Chyby krásy nastávajú oveľa skôr – v ranom veku, kedy malý človiečik počúva od svojich rodičov len samé ťuťuli-muťuli alebo siahodlhé výklady pomaly o jadrovej fúzii. Jedno aj druhé je neprimerané. Rovnako aj 15-ročný fagan nie je zvedavý na rodičovské citové výlevy a nekonečné vysvetľovanie. Ak chce vôbec nejaké to slovo počuť, tak nech znie jasne, stručne, pravdivo a k veci. To sú tie pravé orechové základy správnej reči. V praxi nastávajú najčastejšie dve situácie:

Situácia č. 1

Rodič, ktorý nerozumie sebe ani svojmu potomkovi, nevie, čo hovorí. Jeho hlava hovorí niečo iné ako huba, tzn. že jeho verbálna a neverbálna komunikácia je v rozpore. Chaos u rodiča vedie detský svet do neistoty, k dešpektu a k vzdoru. O čo sa oprieť, keď dôvera sa dávno vytratila a dané slová neplatia? Žeby bolo vhodné nejaké rodičovské profi školenie?

Neberme si ale príklad z politikov. Tí sa vo verbálnej a neverbálnej komunikácii školia ostošesť. Ale čo z peknej reči, keď je prázdna a je to dokola len bla-bla-bla… O čom je potom zmluva, ktorá je z 90 % obsahu začiernená? Sú slová v nej nástrojom tvorenia alebo nástrojom potvorenia?

Situácia č. 2

Rodič, ktorý rozumie sebe, vie, čo hovorí, vie, prečo to hovorí, vie, komu to hovorí a z toho je len jedna jediná jasná výslednica: vie, ako hovoriť. Taký rodič sa stáva vzorom, lebo vie ako správne naložiť s každým slovom. Stáva sa vzorom, ktorý chcú deti nasledovať, lebo cítia silu pochopenia. Vnímajú veľmi pozorne, či rodič dané slovo splní, a z toho sa rodí rešpekt. Práve vtedy si aj ony tvoria slová k sebe, učia sa rozlišovať, dôverovať, ale aj spoliehať sa na svoje vlastné slová a činy.

Ak ste práve teraz rodičom, dožičte svojim deťom okrem istoty a bezpečia aj pravdu a poznanie sprostredkované jazykom, aby sa v budúcnosti dokázali sami postaviť za svoj život správnym slovom aj činom. Doprajte im aj sebe výlety na literárne túry, z nich predsa nohy nebolia a že nie je na to čas? Ten v knihe aj tak neexistuje.

Hovoríte si, že už ste dávno pustili z rúk rodičovské opraty a vaši vlastní rodičia neboli práve tým najlepším vzorom v zodpovednej práci so slovom? Nehádžte flintu do jazyka, lebo všetko sa dá napraviť. V prvom rade pozorne počúvajte, čítajte, premýšľajte, skúšajte svoje slová znova a znova, aby ich váha bola adekvátna. „Mantra“ – čo hovorím, prečo to hovorím, komu to hovorím a ako to hovorím, nech je vaša verná kamarátka.

Resumé

Ak budete rozumieť sebe aj slovným obsahom a vaše zámery budú stáť na pochopených postojoch, potom bez váhania poviete: „Máš moje slovo a ruku na to.“ Nie je dôvod na vyslovenie nedôvery, lebo vy si budete na stopercent istí, že dané slovo neletí z gatí, ale platí bez papierov, notárov aj bez pečiatky.

Poznanie významu jazyka je vec absolútne praktická. Rovnako je absolútne nevyhnutné porozumenie, ako sa dá prostredníctvom slova klamať, zneužívať a manipulovať celé národy. To sa dočítate v knihe Psychológia davov od Gustava Le Bona. (To nám na strednej škole nepovedali, ale mali a mohli nám to povedať, keby to vedeli.)

Lúčim sa s vami a želám zdar úvahám. Ak by ste sa chceli o svoje myšlienky so mnou podeliť, napíšte na lenka@atelierresume.eu, určite nás to všetkých obohatí.

Lenka Sapárová

Korektúry: Katarína Málková

Katarína Málková, jazyková korektorka

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/

Mohlo by vás zaujímať