Prebuďme v deťoch lásku k čítaniu. Má to svoje opodstatnenie. Gramotní ľudia uvažujú a rozmýšľajú.

PREBUĎME V DEŤOCH LÁSKU K ČÍTANIU!

Milujem knihy. Milujem chvíle strávené s nimi. Tie okamihy, keď sa môžem s knihou schúliť v kresle a v tichosti sa zahĺbiť do jej riadkov, priam zbožňujem. A knižôčka, moja najlepšia priateľka, sa mi postupne otvára a „rozpráva“ mi svoj príbeh.

Mám rada všetky knihy, ktoré sú pre mňa prínosom, ktoré mi čosi dávajú, pri ktorých cítim pohladenie na duši. A predsa mám najradšej také, pri čítaní ktorých cítiť hĺbku ich poznania a kde precítenie tohto poznatku až dych vyráža.

Knižky mám rada snáď už odjakživa.

Na základnej škole bol pre mňa najväčším trestom, za zlú známku, týždenný zákaz čítania kníh. Týždeň bez knihy pre mňa znamenalo sedem dní veľkého utrpenia. Keď som bola školopovinným dieťaťom, naša knižnica v dedinke, kde som vyrastala, bola celkom slušne vybavená knihami. Regály boli ozaj preplnené zväzkami rôznych žánrov, pekne zoradené podľa abecedy.

A veruže sa i stávalo, že ak o istý titul bol väčší záujem, musela som si naň počkať, zapísaná v poradovníku, niekedy aj dva týždne.

Nie je to až tak v dávno, kedy mesiac marec bol mesiacom knihy a v tomto duchu sa „niesol“ hlavne na školách a v knižniciach, v podobenstve rôznych literárnych recitácií a prednesov či výstav knižných publikácií. Som presvedčená, že táto tradícia bola veľkým prínosom pre všetkých zúčastnených.

Čítanie kníh má svoje opodstatnenie, je potravou pre našu dušu.

Kdesi som postrehla informáciu, že i napriek tomu, že máme epochu internetu a pýšime sa vyspelou technikou, počet múdrych a inteligentných ľudí vo všeobecnosti klesá.

Táto správa vyvolala vo mne pocit smútku a nostalgie. V tejto súvislosti mi napadla otázka – rozprávajú sa dnes deti o tom, akú knihu práve prečítali, čo si o nej myslia, uvažujú nad ňou, diskutujú? Mám pocit, že asi nie. Bohužiaľ, v dnešnej dobe číta len veľmi málo detí a myslím si, že nielen ony.

Mladí ľudia nie sú k čítaniu vedení rodičmi (kedy naposledy oni čítali nejakú knihu?), nevidia príklad hodný nasledovania. Každý z nás je začítaním sa do knihy ponorený do sveta svojej vlastnej fantázie a predstavivosti. Sebe vlastným spôsobom sme vtiahnutí do odohrávajúceho sa deja a netrpezlivosť s jeho vývinom nás nabáda obrátiť list a čítať ďalej. Sme zvedaví, ako celý príbeh dopadne.

A nielen to.

Čítaním si vytvárame hlbokú slovnú zásobu, stále sa učíme nové slová a výrazy, vieme sa inak vyjadrovať.

Čítanie nás núti začať uvažovať a myslieť inak.

Všetky deti sú rozdielne a neexistuje zlá kniha či zlý autor. Ony sami si nachádzajú práve pre nich dôležité deje, do ktorých vplávajú na krídlach svojej fantázie a ktoré pohladia ich detskú dušu. I ony majú svoj vkus a ten sa nemusí zhodovať práve s tým naším. Čítanie knihy je úplne o čomsi inom, než sledovať film s rovnakým názvom ako bola predloha.

Koľkokrát sme boli sklamaní, ak sme sa tešili na film, ktorý bol natočený podľa našej obľúbenej knihy a naše predstavy sa nenaplnili? Áno, film nemusel byť zlý, len bol nakrútený podľa predstáv jeho tvorcu. Presne tak! Ak sledujeme film, vidíme udalosti reprezentované daným človekom, ponímame ho podľa jeho chápania a videnia deja.

Ak by sme my spracovávali tú istú predlohu, jej filmová podoba by bola určite iná. A o tom to je – čítanie kníh, bibliografia, v nás vyvoláva rôzne pocity, radosť či empatiu a jedine my používame svoju predstavivosť, popustíme uzdu fantázii a tvoríme svet, ktorého sme súčasťou. A potom neskôr, po prečítaní príbehu, cítime, že sme iní, že čosi sa v nás zmenilo.

Čítanie kníh nás vtiahne do deja

Môže nám ukázať iné svety, kde sa nám čosi zapáči, nadchne svojou originalitou a my to chceme neskôr vniesť i do svojho vesmíru. Ak sme nespokojní so svojím okolím, budeme ho chcieť vylepšiť a skrášliť. Začneme uvažovať, premýšľať a byť kreatívni. Gramotní ľudia uvažujú a rozmýšľajú.

Čítanie – je voľnosť a sloboda. Čítanie – je radosť a závislosť. Musíme začať deťom opäť čítať. A naučiť ich milovať knihy – len tak sa budú rozvíjať, vedieť sa správne vyjadrovať a formovať svoje postoje. Naša budúcnosť závisí od čítania.

„Pokiaľ chcete, aby vaše deti boli múdre, čítajte im rozprávky. Pokiaľ chcete, aby boli ešte múdrejšie, čítajte im ešte viac rozprávok.“ (Albert Einstein)

Autorka textu: Ing. Mária Verbeníková

Korektúry: Katarína Málková