Magazín 40plus Prinášame rozhovory o ľuďoch a s ľuďmi: Magazín 40plus pre ľudí, ktorí hľadajú odpovede, rady a inšpirácie v pracovnom i osobnom živote.
Pracujem v korporáte a je to na zaplakanie. Som ten dezolát, čo sa niekedy odváži ísť svojou cestou…
Nadpis tohto článku je z textu listu čitateľky, ktorý zaslala, a ja som sa ho rozhodla, s jej súhlasom, hoci jej meno neuvediem (z pochopiteľných dôvodov), uverejniť. A ďakujem, pretože podobných mailov a správ chodí veľa. A pribúda aj finančná podpora, ktorá pomáha prinášať obsah, ktorý je často iný, ako sme za posledné roky svedkami. Ďakujem. A teraz už k listu…
Milá p. Valachová, milá Martina,
dnes som sa odhodlala, že Vám napíšem mail ako moju reakciu a postreh na podcast ODznova a k obsahu na stránke 40plus.sk.
Pravdepodobne sme vekovo blízko, ale z princípu úcty a rešpektu som si nedovolila tykanie.
Som naozaj veľmi rada za obsah aj témy a predovšetkým Vám vyjadrujem aj veľkú vďačnosť za to, čo robíte. Som presne cieľová skupina z roku 1975 a témy sú mi úplne blízke, až niekedy mrazivo identické.
Priznám sa, že už nejaký čas pravidelne chodím na tieto stránky, mám prelúskané videá a mnohé z nich ma veľmi obohatili a dali mi práve to, o čom tak často hovoríte – iný pohľad na svet, aby sme si viac rozumeli a vedeli prijímať aj názorovú odlišnosť ako hodnotu.
V poslednom článku sa zmieňujete aj o tom, že rastie nenávisť a že sa v mnohom nechápeme a odsudzujeme sa… neustále bojujeme, máme nabité zbrane (pozor!!!) a ego ako mrakodrap. Ja pracujem v korporáte a je to na zaplakanie… som ten dezolát, čo sa niekedy odváži ísť svojou cestou. Ozajstný introvertný individualistický DEZOLÁT.
Takže ak som na tom horšie (čoraz častejšie), tak chodím pre inšpiráciu a NÁDEJ na portál 40plus. Verte, pomáha mi to naozaj.
Včera som natrafila na jeden článok, kde píšete o tom, že podpora je u nás veľmi slabá. Obsah niečo stojí a mnohé si platíte sama. A to ma doslova odrovnalo…
Áno, presne tak, súhlasíme a pritakávame, ale keď máme trošku aj prispieť, tak sme len obdivovatelia vzadu, to sa nás už netýka, veď to robíte dobrovoľne.
Aj toto je, žiaľ, obraz tejto doby – že málokto sa vie u nás podeliť a nevieme byť k sebe VEĽKORYSÍ. Pritom míňame peniaze za iné hlúposti… A nevieme oceniť prácu iných, ktorá nám často pomáha. A už určite nie neviditeľne, v tichosti a bez potlesku a medaily. Len tak, aby sme naplnili tie minuté peniaze aj nejakým vyšším zmyslom, hodnotou pre spoločnosť. Že CHCEME prispieť a dávame to VDAČNE a zo srdca.
A pritom sa nám všetko viacnásobne vráti, aj ten dobrý úmysel, aj to euro – všetko.
Takže od dnes som stabilnou prispievateľkou, a ak budete potrebovať v niečom prispieť a bude to z mojej strany možné, rada to spravím.
Prajem Vám naďalej veľké množstvo inšpirácie a odhodlania, nedajte sa, prosím Vás, odradiť a verím (som úplne presvedčená) , že máte svoje poslanie a významnú hodnotu pre mnohých čitateľov a sledovateľov.
Katka
Dôvetok…
Tento list ma zachytil večer, keď som rozmýšľala, zase raz, či ľudia chápu, že sa snažím svietiť a nasvecovať rôzne témy. Možno nie vždy obratne. Aj ja som človek. Aj mnou niekedy lomcujú emócie. Robím aj chyby. Nie som dokonalá… Ale po každom takomto liste či správe sa cítim nabitá energiou. Viem, že keď to pomôže zopár ľuďom, ktorí zoberú kúsok toho svetla ďalej, tak na konci môže byť veľa svetla, ba až jasno.
Ďakujem.
A ďakujem aj za vašu podporu na KO-FI, ktorej pribudlo od momentu, keď som verejne a otvorene poďakovala doterajším prispievateľom. Rozmnožili ste sa a už je vás viac ako 50.
Korektúry: Katarína Málková
Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/
