Pozerať sa na priateľov či partnerov bez posudkov je obrovským oslobodením od vlastnej mysle.

Posudky nás zatvárajú do klietok a vedú do záhuby

Poznáte to, keď stretnete človeka, ktorého ste nevideli dlhé roky. Môže to byť kolega z bývalej práce, spolužiačka zo základnej školy, bývalá susedka, ex-priateľ, sesternica alebo učiteľka zo školy. Všetkých máme zaradených do akýchsi zásuviek minulosti, roztriedených podľa dobrých, príjemných alebo zlých a hrozných zážitkov a posudkov. Stretnutia, okolnosti a zážitky, ktoré sme spolu zažili, nám o nich vytvorili prazvláštne podobenstvo. Dovolím si povedať – klietku posudkov a obmedzení. Nevidíme tých ľudí skutočných, ale takých, akých sme zažili v dávnej minulosti.

Nepozeráme sa na nich ako na ľudí a bytosti, ktoré menia svoje zvyklosti, rastú a učia sa zo svojich chýb, lebo naše osobnosti ich vidia len skrze posudky, omyly, závislosti, obavy, domnienky či strachy.

Myslíte si, že je to tak správne?

Ja určite nie, lebo si uvedomujem, čo si tým spôsobujeme a čo sa tým v skutočnosti vlastne deje. To, ako sa vidíme navzájom, je vlastne len domnienka na základe minulej skúsenosti a zážitku. Tým pádom nedávame priestor človeku na rast, zmenu a nápravu. Nechávame ho zavretého v chlieviku jeho výkalov a náš vzťah sa teda nemôže rozvíjať, lebo ho naše ego dalo do záhuby.

Naopak, vedieť sa oslobodiť a uvedomiť si jednu základnú vec, že každý má právo na omyly, a teda aj na nápravu, je veľmi oslobodzujúce. Prestaneme tak vidieť len minulé chyby, ktoré si tým pádom priťahujeme aj do budúcnosti, ale začneme vidieť a vnímať to, aká bytosť skutočne je. V podstate sa oslobodíme len my, od predsudkov a obalených domnienok, v ktorých sme si hoveli a vôbec si to neuvedomovali. Pozerať sa na priateľov, známych, rodinu či partnerov a partnerky bez posudkov je obrovským oslobodením od vlastnej chorej mysle. Opak nám dáva voľnosť a možnosť zažívať rast a učenie, ktoré je vždy obohacujúce pre všetkých zúčastnených.

V prípade, že sa od tej časti mysle a všetkých posudkových krabíc mysle dokážeme oslobodiť, nastane pokoj, zmierenie a úplne iný pohľad na ľudí a hlavne na seba. Dovolíme si tak rásť a neprepadávať minulosti, ktorá je už dávno preč. Zanechala odtlačok, skúsenosť a zážitok, ktorý nemusí byť posúdený ako dobrý či zlý. My sami najlepšie vieme, čo sme urobili alebo neurobili, a my sami to vieme aj najlepšie napraviť. Máme predsa svedomie, ktoré nás vedieť k ceste za slobodou a šťastím.

Pokiaľ sa nabudúce pristihnete pri posudku, ktorý sa vás snaží vtiahnuť, zastavte sa a pozorujte ho. Všímajte si, ako postupne slabne, až sa nakoniec úplne vytratí, lebo nedostal od vás potrebnú silu a energiu.

Posudzovať veci nie je zlé ani dobré.

Je to nástroj mysle, ktorý sa tiež musíme naučiť svedomite používať. Pokiaľ nás niečo trápi, bolí alebo zužuje, musíme vyjadriť popis, posúdenie a zváženie danej veci. Ozrejmenie, vysvetlenie, porozumenie a pochopenie tej či onej skúsenosti nás privedie na cestu slobody a pustenia toho, čo nám doslúžilo.

Tento svet, v ktorom žijeme, je plný posudkov, porovnávaní, rozdeľovaní, chlievikov a klietok. No jediný, kto sa z toho celého môže vymaniť, sme my sami. Tým, že oslobodíme všetkých, ktorých sme tam zavreli, a tým nevedomky aj seba.

Dám vám malý tip.

Pozerajte sa na ľudí ako na nepopísaný papier vždy, keď sa s nimi stretnete, nech ich poznáte akokoľvek dlho. Neviete na sto percent, čím si prešli a prechádzajú, a koľko zmien na sebe vykonali. Tento prázdny papier či nepopísaná kniha vám môže priniesť také skúsenosti a informácie o nich, ktoré ste možno doposiaľ ani netušili.

Je čas zamyslieť sa nad tým, ako veľmi a ako obmedzujúco sme v tom ponorení a koľko nám chýba k hladine, kde uvidíme jasné svetlo pravdy a skutočnosti takej, aká je.

Vždy je možnosť uvoľnenia a oslobodenia, vždy je možnosť rastu a učenia sa v múdrosti.

Vždy je možnosť povedať dosť tomu, čo nás zužuje a obmedzuje. Vnútornou zmenou postoja meníme ten svet tam vonku. Tam, kde stretávame svojich priateľov aj učiteľov životných lekcií pokory, vzájomnej úcty a rešpektu.

Teším sa už teraz z každej vašej otvorenej klietky či vyprázdnenej zásuvky, ktorá oslobodí tento svet a prinesie väčšiu pohodu, zmierenie, spoluprácu aj tvorivosť.

S láskou a úctou

Branislav Rybička

Branislav Rybička pôsobí na Univerzite vedomého života už siedmy rok. Hovorí: „Bol som takmer pri jej zrode a môžem smelo povedať, že je to jedna z najlepších vecí, čo ma v živote stretli. Tím priateľov a učiteľov, ktorí vedia spolu tvoriť v zodpovednosti a v pravde. Je to pre mňa práca snov, lebo je to moje poslanie a koníček zároveň. Zdieľať svoj život na základe princípov rozpoznania skutočnosti.“

Korektúry: Katarína Málková

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/