Podvodov s využitím umelej inteligencie dramaticky pribúda. Čo robiť, keď ste prišli o peniaze?

Podvodov s využitím umelej inteligencie dramaticky pribúda. Čo robiť, keď ste prišli o peniaze?

Na LinkedIn ma zaujal post Andreja Leontieva. Popisuje, ako sa kopia prípady podvodov so zapojením umelej inteligencie…

Nejde o ojedinelé prípady…

Bol som na dovolenke s dcérou, keď mi večer zavolal klient, že z ich slovenskej dcérskej spoločnosti pred pár hodinami podvodne vylákali státisíce eur. Podvedená finančná riaditeľka poslala na pokyn „falošného“ konateľa peniaze do Hong Kongu. Hlas tejto osoby a použité korporátne dokumenty boli na nerozoznanie od skutočných. Pre nás v kancelárii sa začali preteky s časom.

Je to len jeden z viacerých prípadov, ktoré v kancelárii riešime. „Príbehy“ a nástroje (#deepfake, modulátor hlasu, #phishing ) sa menia, princíp prinútiť podnikateľa v „strese“ poslať pod zámienkou peniaze do zahraničia zostáva rovnaký.

To že nejde o ojedinele prípady potvrdzuje aj Polícia SR alebo prípad od Dalibor Cicman popísaný tu: https://lnkd.in/eYVkNErm

Keďže sa podvedení klienti o tom hanbia verejné hovoriť, napr aj preto, aby neutrpela ich reputácia v branži, verejnosť nevníma, aké rozmery tieto podvody už dosiahli. Aj preto som sa rozhodol napísať tento post o tom, čo robiť, keď sa do podobnej situácie dostanete. Nateraz sa nebudem venovať prevencii, aj keď nastavenie interných procesov (princíp 4 očí, nastavenie limitov na prevody, cash pooling a pod.,) je vždy kľúčové.

Napíšem, čo sa nám osvedčilo, čo robiť, keď už peniaze boli odoslané na účet podvodníka.

• Okamžite kontaktovať advokáta, ktorý má skúsenosti a ideálne kontakty v krajine, kam peniaze smerujú.
• Kontaktovať Vašu banku a zadať „reklamáciu“/“zastavenie“ prevodu alebo aspoň zaslanie swiftovej správy, že prichádzajúce peniaze sú výnosom z podvodu. Bohužiaľ, podľa našich skúsenosti je toto najslabšie miesto v reťazci, keďže odovzdať informáciu o podvodnej platbe od klienta cez pobočku alebo hotline tak, aby sa dostala k osobe, ktorá tieto veci rieši, v reálnom čase, je nielen pre advokáta, ale aj policajta alebo finančnú spravodajskú jednotku (FSJ) často neriešiteľný problém. Myslím, že dnes by už 24/7 služba fraud officerov v banke nemala byť žiadny problém.
• Kontaktovať osobne Políciu SR, ktorá pri troche šťastia koná rýchlo a kompetentne. Mali sme pozitívnu skúsenosť, kde polícia prostredníctvom slovenského Interpolu zaslala správu o prichádzajúcej platbe priamo Interpolu do zahraničia a prostriedky boli rovno blokované.
• Kontaktovať FSJ, ktorá rovnako čo najrýchlejšie kontaktuje svojho partnera v krajine adresáta. Ideálne požiadať o pomoc telefonicky a následne podať formálne oznámenie cez ich web.
• A teraz to najdôležitejšie: Kontaktovať cez zahraničného advokáta banku príjemcu skôr, ako dôjde k dispozícii a „ukradnutými“ prostriedkami. Banka, často v snahe vyhnúť sa vaecsim problémom môže podľa vlastného uváženia tieto prostriedky „zamraziť“ a počkať, kým dostane ďalšie pokyny od lokálnej polície.
• Podať trestné oznámenie v krajine, kam smerujú peniaze.

Link na autora článku tu: https://www.linkedin.com/feed/update/urn:li:activity:7096783175762198528/

Rozhovor o nástrahách umelej inteligencie si môžete pozrieť tu:

Pripravila: Martina Valachová