fbpx
Počúvajme príbehy, ako keď sme boli malí
Domov / ROZHOVORY / Počúvajme príbehy, ako keď sme boli malí

Počúvajme príbehy, ako keď sme boli malí

Každý z nás si pamätá ako nám v detstve rodičia, starí rodičia, súrodenci, či učitelia čítali knihy. Počúvanie vlastne bolo našim prvým stretnutím s príbehmi. Podobné spomienky priviedli Barboru Kardošovú, aby sa po rokoch písania kníh, rozhodla vstúpiť do sveta audiokníh. Dnes pod hlavičkou Wisteria books môžeme nájsť viacero kvalitných slovenských titulov pre deti aj dospelých.

Máš vyštudovanú scenáristiku, si spisovateľka a režisérka. Si kreatívna duša, čo ťa priviedlo k podnikaniu? Bol na začiatku podnikateľský plán založenia vydavateľstva audio kníh alebo za tým bolo niečo iné?

Celkom úprimne som hľadala akýsi únik z komerčného televízneho sveta, pre ktorý pracujem. Túžila som nájsť činnosť, ktorá ma bude napĺňať a ktorú budem robiť s láskou. Už dávno som sa namotala na audioknihy. Čítam pomaly a chcem toho veľa prečítať, času je stále menej a stále viac človek prestojí v zápchach v aute.

Mne tieto kolízie nevadia. Počúvam pri nich knihy a je mi dobre. Nestresujem, netrúbim, nepredbieham sa, pomaly sa posúvam a vnikám do príbehu. Relaxujem, kde sa dá.

Musím sa opýtať, má Wisteria books niečo spoločné so známym seriálom Zúfalé manželky? 

Dobre sa pýtaš. Wisteria Lane je známa ulica, na ktorej žijú svoj seriálový život zúfalé manželky. Každá je zúfalá svojim vlastným spôsobom, občas romanticky, občas tragicky, smiešne, kriminálne, láskyplne, úplne kadejako. Sú to priateľky a ja jednu takú ústrednú na tej mojej ulici mám, prisťahovala sa tam zrazu úplne náhodne, neplánovali sme to a je to perfektné.

S marhuľovicou cez plot, zásobami jedla v prípade potreby, kŕmením našich divých zvierat aj požičaním teplomera a iných dôležitých vecí, ktoré muži obyčajne neriešia.  A práve na tejto ulici vzniklo aj moje vydavateľstvo, keď som sa rozhodla ponúknuť alternatívu pre všetkých zúfalo zaneprázdnených milovníkov kníh. Už si na Wisterii? Táto otázka bola kdesi na začiatku a už to tej našej ulici prischlo.

Ja som audioknihy objavila, keď som sa stala matkou. Paradoxne, nie pre moje deti, ale pre seba, pri dlhých prechádzkach s kočíkom. Kde všade počúvaš audio knihy ty?

Aha, no vidíš to, kočíkovala som ešte bez audiokníh, ale bude to tým, že moje dcéry sú už dospelé (18 a 26) a audioknižný trh je ešte veľmi mladý. Odporúčam počúvanie, napríklad, pri vykladaní práčky, sušičky, umývačky, skladaní ponožiek, upratovaní, varení, žehlení a iných zábavných neplatených činnostiach, ktoré robíme popri našich pracovných povinnostiach. 

V Anglicku sa dajú audioknihy požičať aj v knižnici. Ja mám pocit, že u nás je (bola?) táto forma „čítania“ skôr na okraji. Ako to vnímaš ty?

Pokiaľ ide o knižnice, u nás si môžeš požičať audioknihy vo vybraných knižniciach len s preukazom, že máš isté zdravotné postihnutie. Nielen zrakové, ale aj iné, ktoré ti bráni povedzme držať knihu. To je samozrejme super, trochu horšie je to s kvalitou týchto audiokníh, ktoré vznikajú najmä pre zrakovo znevýhodnených.

Často sú načítané amatérskym spôsobom, akoby si tá kniha a ľudia, ktorí si ju vybrali, nezaslúžili trochu kvality. Viacero nevidomých mi dalo vedieť, že konečne vďaka Wisterii počuli nejakú slovenskú audioknihu kvalitne a super spracovanú tak, ako je to povedzme v Čechách.

Všimla som si, že knihy vydávate ešte vždy aj na CD. Trochu ma to prekvapilo z ekonomického, a aj environmentálneho hľadiska. Je to naozaj ešte potrebné?

No veď aj mňa to prekvapilo. Hlásenia o predaji však stále ukazujú, že u nás si to ľudia žiadajú. Asi sme takí haptickí národ, alebo skôr ešte stále nakupuje jedna generácia, ktorá si pamätá platne aj kazety. Tým sa mi moje investície iba zbytočne navyšujú, ale som si istá, že raz prejdeme aj my už len na sťahovanie – tak ako to funguje vo svete.

Ktoré knihy práve vznikajú v tvojom štúdiu? Na čo sa môžeme tešiť?

Momentálne dokončujem sériu slovenských detských kníh, začalo to mojou vlastnou knihou Traja kamoši a fakticky fantastický výlet, v týchto dňoch vyšiel Zverinec na siedmom poschodí, do tlače ide Rok Sivka ohniváka a postupne ešte Klára a mátohy a Johanka v Zapadáčiku.

Ďalších pár kníh mám nahratých a pár rozrobených, teším sa na poslednú zo série Pippi – nastupuje na loď, na Konráda z konzervy aj na Anču z pomaranča, Nototo napríklad. Chystám aj tituly pre dospelých, tam sa ešte brodím v licenciách a dedičských právach, o tom budem hovoriť, ak to vyjde. Veľmi si to želám. Plánov je veľa.

A čo tvoje ďalšie projekty? Máš niečo rozpísané? 

Momentálne venujem všetku svoju energiu Wisterii, ale určite sa časom vo mne opäť prebudí chuť niečo napísať.  Teraz som písala pre vianočné Nota Bene poviedku o mojich Kamošoch, a tam som pochopila, že som s nimi, zdá sa, ešte neskončila. Uvidíme.

Pripravila: Katarína Mayer