Po 40ke som z nevýhody veku a zo zaškatuľkovania v pozícii úradník spravila výhodu

Čo si myslíte, aký je najlepší vek pre človeka začať sa učiť cudzí jazyk? Ja som sa pred štyridsiatkou rozhodla, že sa naučím po anglicky. Prečo? Mala som pocit, že by ma znalosť jazyka mohla posunúť osobne i kariérne. A inšpirovala ma aj moja dcéra. Bola študentkou univerzity a v čase našich dovoleniek odmietala prekladať moje konverzácie. Nevyhovovalo mi to, a preto som sa rozhodla, že to zmením. Začala som sa učiť anglicky spolu so súkromnou lektorkou angličtiny. Dnes je moja angličtina plynulá a priviedla ma k novým poznatkom, ľuďom a príležitostiam. Začiatky však boli všakovaké…

Môj prvý pokus dohovoriť sa…

Boli sme na dovolenke v Taliansku a stratili sme sa v malej talianskej dedinke. A opäť tá istá situácia s dcérou. Odmietla prekladať. A tak som si povedala, že teraz prišla tá správna chvíľa jej ukázať, že to zvládnem aj sama. Aby som si dodala sebavedomia, tak som si vybrala najkrajšieho Taliana na námestí, aby mi poradil cestu. Pristúpila som k nemu s milým širokým úsmevom a spýtala som sa ho v angličtine : „Môžem Ti pomôcť ?“ Bola som šťastná, že som to zvládla, ale mladý muž vyzeral, akoby stratil všetky schopnosti odpovedať. Po chvíli sa zmohol na odpoveď: „Samozrejme“. A ja povzbudená svojím úspechom som sa spýtala :
„V angličtine alebo nemčine ?“

Viete si predstaviť jeho oči ? Skoro mu vypadli z očných dierok. A tá žiara v jeho tvári… ihneď som si uvedomila, čo som povedala a rýchlo som ukončila rozhovor a skoro utekala z miesta hanby.

Po tejto skúsenosti som začala navštevovať rôzne akcie/ eventy, ktoré boli v angličtine. Moja prvá akcia bolo stretnutie InterNations v Bratislava, kde ma v učení sa podporoval ambasádor Diego Loyola. On sám pochádza z Equadoru a pozná ten pocit, čo to je začať sa v neskoršom veku učiť jazyk – v jeho prípade slovenčinu. Vďaka jeho podpore som stretla veľa nových kamarátov z rôznych krajín.
Zúčastňovala som sa rôznych diskusií – aj na sociálnych sieťach. Napríklad na Facebooku v skupinách expatov. Bola som prekvapená množstvom ich zlých skúseností na Slovensku. V rôznych príbehoch bolo cítiť zraniteľnosť, stratu bezpečia a niekedy i hnev.

Moja práca úradníka nadobúda širšie rozmery a iný zmysel

Expati sú ľudia, ktorí nemajú dostatok sociálnych kontaktov. Prichádzajú do našej krajiny za prácou (manažéri, diplomati, úradníci zastupiteľských úradov). Nemajú tu väzby. Často sa cítia osamelí a niekedy až smutní. Tu i tam mi to pripomína časy, keď som pracovala na onkológii a neskôr ako riaditeľka v zariadení pre seniorov. V oboch zamestnaniach som denne videla veľa zraniteľnosti a sociálnej izolácie väčšiny mojich klientov. Viete, ak ste profesionál v tejto oblasti, viete si nájsť svoj spôsob ochrany ako zvládať situáciu.

Teraz pracujem ako vedúca odboru sociálnych vecí v Ružinove, kde žije veľmi veľa cudzincov. Aj tu sa denne stretávam s rovnakými pocitmi ako u expatov v diskusiách na sociálnych sieťach a na eventoch. Vôbec nezáleží na tom, odkiaľ pochádzate alebo kde sme sa narodili. Všetci sme ľudia s rovnakými potrebami. Potrebujeme niekam patriť. Zdieľať radosti i starosti.

Preto som sa rozhodla zmenšiť frustrácie expatov a ukázať im, že Slovensko je dobré miesto pre život, kde je veľa srdečných ľudí. Že sa tu nemusia cítiť osamelo. Začala som pre nich ako dobrovoľník organizovať vychádzky pre „newcomerov“ v centre mesta, rôzne kultúrne podujatia spojené so slovenskou kultúrou a históriou. Chcem ich inšpirovať aby zmenili svoj názor na naše krásne Slovensko.

Niektorí z prítomných boli prvý raz v živote na opere

Vďaka týmto aktivitám mám veľa kamarátov z rôznych štátov. Moja angličtina sa každým dňom zlepšuje, stáva sa plynulou a začínam komunikovať bez stresu. Snaha o inšpiráciu pre zmenu u samej seba, ale aj u cudzincov napĺňa význam slova inšpirovať. Inšpirovať pre mňa znamená prebudiť pozitívne pocity, povzbudiť ich k entuziazmu.

Vedeli ste, že v latinčine slovo inšpirovať znamená dýchať?

A kedy sa vieme zhlboka nadýchnuť? Keď máme okolo seba svoje kruhy plné bezpečia a dobrých vzťahov. Mojim cieľom je pomôcť cudzincom žijúcim n Slovensku budovať si vlastné slovenské kruhy bezpečia, pocit súdržnosti a záujmu komunity.

Verím a som presvedčená, že moje aktivity napomáhajú robiť našu krajinu lepším miestom na život pre všetkých.

Vďaka môjmu záujmu naučiť sa angličtinu som spoznala nových ľudí, dozvedám sa zaujímavosti z ich krajín. Som pyšná na Slovensko a teším sa, že môžem cudzincom, ktorí dlhodobo žijú na Slovensku ukázať našu krásu a popísať im históriu aj v angličtine. Pred 10 rokmi by mi vôbec nenapadlo, že angličtina takto obohatí môj život.