Po 30 rokoch skrachovali. Nemali na energie a chlieb by musel stáť 9 €. Počkáme, kým skrachujú všetci?

Sme v situácii, ako keby sme mali na dvore kozu, ale zakázali nám piť mlieko. Zobudíme sa?

Nedá mi nenapísať. Mierim k situácii, v ktorej sa ocitáme. Zdá sa mi to tak šialené, že je to až neuveriteľné. Ale na Slovensku sú skoro všetci ticho. Tu i tam vyskočí nejaký text nespokojných pekárov alebo odborárov, prípadne upozornenia od ekonómov, ale ide sa ďalej. Potichu. Každý dúfa a modlí sa, že sa to NEJAKO vyrieši. Informácie sú tak strašidelné, že to pôsobí až ako HOAX. Všímate si to aj vy?

Čakáme, keď skrachujú všetci?

Dnes mi kamarátka poslala článok. Je o skrachovanej pekárni. 31 rokov fungovali. Bola to vychýrená rodinná pekáreň. Ale, už to nezvládli. Majiteľ hovoril, že ak by mal byť aspoň na nule, musel by predávať chlieb po 9€ za bochník… Nevedeli platiť účty. Zatvorili… (celý článok tu: PEKÁREŇ ZATVORILI )

Tento príklad nie je ojedinelý.

Zatvorených je už veľa reštaurácií, penziónov, hotelov. Nevychádza im to. Často premýšľam, čo tí ľudia teraz robia. Z čoho žijú? A z čoho žiť budú?

Viete, vo svojom okolí mám veľa ľudí, ktorí sú na tom finančne nadpriemerne. Keď sa ich pýtam, ako vidia situáciu, často mi povedia, že oni to zvládnu, aj keby ceny energií stúpli o 500%. Viete, keď ste ITčkár alebo veterinár či poslanec v národnej rade, tak to zvládnete. Lebo z 5 000 € platu sa dá zaplatiť za energie aj 1 000 € mesačne. V pohodičke… A asi aj za chlieb 9 €. A aj natankovať za 2 € liter.

Akurát, že v dobe, v akej sa nachádzame, môže vyskočiť iný problém. A to taký, na aký sme doteraz neboli zvyknutí. Že nebude…

Chcem týmto textom osloviť aj manažérov, ktorí zarábajú nadštandardne a myslia si, že „oni to dajú“ Mám pre vás zlú správu. Keď nebude čo, vaše peniaze vám budú nanič. Tie sa totiž zjesť nedajú. Neviem či ste nad tým takto premýšľali…

Uvedomujem si, že je doba, keď musíme pohnúť rozumom a spájať sa.

Nie je totiž možné žiť si na svojom ostrove a nepozerať sa okolo. Aj ja si niekedy hovorím, že to, ako situácia vyzerá, je strašidelné. Že to tak nemôže byť. Veď to hádam tí hore nedopustia… Veď nemôžeme hádam všetci skončiť na ulici a hladní.

Ale všetci vidíme, kto tam HORE je. Či na Slovensku alebo aj za hranicami. Vládnu nám blázni, psychopati. A my ich nechávame pustošiť ďalej. Necháme krachovať ďalšie firmy? A ak áno, do akého momentu to necháme zájsť? Do takého, aby to potom za lacno kúpili tí veľkí, zahraniční? A potom nastane čo. Zachránia nás zahraničné firmy? A my im budeme vďační? Poddáme sa?

Čím ďalej, tým viac to celé pôsobí ako čudesný plán… Alebo čudná zhoda okolností?

Sebestačnosť…

Keď sa pozrieme na naše možnosti, tak vidíme, že napríklad v elektrickej energii sme sebestační. Že máme pre nás dosť. Máme tú pomyselnú kozu, len mlieko z nej odovzdávame „priekupníkovi“, ktorý nám ho potom vracia späť za násobné ceny. Musíme s tým niečo urobiť… Lebo čakať, že tí hore sa postarajú, je viac ako naivné.

Aj preto ma zaujala petícia, ktorú sa rozhodlo skoncipovať zopár ľudí.

Jej znenie nájdete tu: PETÍCIA

Kliknutím na obrázok sa dostanete k zneniu petície

(Pozn. Signatármi petície sú obyčajní ľudia, ale aj právnici. Je medzi nimi aj JUDr. Harabin. Nie som fanúšikom mnohých jeho vyjadrení, ale zároveň si nemyslím, že len preto, že tú petíciu podpísal aj on, je to zlý – odmietnutia hodný dokumet. Vysvetľujem to preto, že mňa jeho meno v prvej chvíli tiež odradilo. Potom som si ale uvedomila, že keď uvidím letieť lietadlo a vedľa mňa bude stáť Harabín a vykríkne, že vidí letieť lietadlo, tak faktom ostane, že letí lietadlo. A nie, že neletí, lebo to povedal (aj) Harabin…!)

Prečítajte si petíciu. A ak sa vám javí, že sa chcete pridať, urobte tak.

Zimné dni sa blížia.

Keď bude chladno, bude neskoro. Ono sa počas leta a babieho leta dobre mudruje o 19 stupňoch v byte. Iné to bude realizovať.

Preto riešme teraz a žiadajme.

Máme na to právo…

Martina Valachová