fbpx
Plošné testovanie (skríning) na Slovensku

MUDr. Michal Piják: Premiér presadil schválenie druhého plošného testovania na základe falošných záverov!

MUDr. Michal Piják je lekár s viac ako 40-ročnou praxou, s atestáciou z vnútorného lekárstva, reumatológie, klinickej imunológie a alergológie, hepatológie a posudkového lekárstva.

Položila som mu štyri otázky v súvislosti s testovaním a očkovaním, pretože nielen on, ale aj viacerí iní odborníci sa vyjadrujú k testovaniu, ale i k očkovaniu, ako k nekoncepčnému, čo sa týka rozhodovania a postupov. Na otázky poskytol tak rozsiahle odpovede, preto ich prinášame postupne. Včera sme v rozhovore prebrali vakcíny a mutácie. Dnes pokračujeme otázkou ohľadne chýb vlády v oblasti testovania, podľa MUDr. Pijáka.

Michal, aké chyby robí vláda pri testovaní a aké dôležité je zamerať sa na cielené celoplošné testovanie rizikových skupín?

Od začiatku jesene, keď sa pandemická situácia na Slovensku začala prudko zhoršovať, sme od predsedu vlády Igora Matoviča neustále počúvali len jedno: „Hnusobu porazíme jedine celoplošným testovaním.“ Zdalo sa, že s  touto rozprávkou bude koniec. Žiaľ, premiér si nakoniec, i napriek nesúhlasu expertov, verejnosti i koaličných partnerov, ešte presadil ďalšie kolo. Aby sa vlk nažral a koza zostala celá, tak ho premenoval na skríning.

Napriek lockdownu a testovaniu nie  sme na tom vôbec dobre. Denný nárast pozitívnych ubúda iba pomaly. Naše čísla sú oproti susednému Rakúsku, Maďarsku a Poľsku či aj Nemecku, kde platia tiež prísne lockdowny, oveľa horšie.

Je neuveriteľné, že premiér a jeho suita sa doteraz chvália, že pri prvom celoplošnom testovaní znížili počty infekčných ľudí o 58 percent a ešte stále odporúča plošné testovanie lídrom iných štátov. Tvrdenie, že pokles nových prípadov je dôsledkom plošného testovania, je však veľmi odvážne, a myslím si, že nikto z odborníkov by za to nedal ruku do ohňa. Nejaký pokles tam síce bol, ale treba si uvedomiť, že k znižovaniu počtu pozitívnych prípadov po začiatku celoštátneho testovania mohli prispieť viaceré skresľujúce faktory (bias).

Žiaľ, na základe takýchto falošných záverov sa premiérovi podarilo presadiť schválenie druhého celoplošného testovania.

Prvým, pravdepodobne najdôležitejším bias, ktorý mohol skresliť výsledky, bolo sprísnenie epidemiologických opatrení z polovice októbra (zatvorenie škôl, okrem prvého stupňa a materských škôl, či zákaz vychádzania, okrem cesty do práce). Dôkazom toho je aj to, že krivka nových prípadov začala klesať ešte pred zahájením plošného testovania.

Ďalším dôležitým faktorom, ktorý prispel k nadhodnoteniu výsledkov bolo to, že v danom čase sa v epidemiologických štatistikách uvádzali len výsledky pozitivity PCR testov. Údaje o počte infikovaných boli skreslené tým, že sa znížil počet testov PCR na 2-3 násobok, pretože zo štatistík vypadli osoby, ktoré mali pozitívne antigénové testy. Väčšina osôb s pozitívnym Ag testom bola totiž umiestnená do karantény po dobu 10 dní, spolu so všetkými členmi tej istej domácnosti a nimi vystopovanými kontaktnými osobami, a nepodrobili sa ďalšiemu testovaniu pomocou PCR.

Počty PCR testov klesli aj preto, lebo regionálne úrady nestíhali dohľadávať kontakty a vyzývať ich, aby sa išli testovať, čo je problémom aj dnes. Na tomto skreslení výsledkov sa podieľalo aj výrazné zníženie počtu vykonaných testov počas víkendov.

Keďže sa neurobili validačné testy, tak nikto nemôže byť schopný zodpovedne povedať, za čo mohlo antigénové testovanie a za čo sprísnenie epidemiologických opatrení z 15. októbra. Za najstabilnejší parameter preto možno považovať zrejme počty hospitalizácií. Zo štatistických údajov je zrejmé, že na rozdiel od poklesu pozitívnych PCR prípadov, počty hospitalizovaných sa v priebehu mesiaca november výrazne nemenili a výrazný vzostup nastal až začiatkom decembra, odkedy mal neustále stúpajúci trend.

Z grafov je tiež vidieť, že nárast pozitívnych prípadov (PCR plus Ag testy) sa začal prejavovať už skôr, cca po jednom týždni od ukončenia druhého kola testovania, ktoré prebehlo 7.-8. novembra. Jedným z hlavných dôvodov tohto nárastu bola zrejme zvýšená mobilita osôb, ktoré mali negatívne antigénové testy, o čom existujú jasné dôkazy. Je pravdepodobné, že k zrýchleniu šírenia nákazy mohol prispieť falošný pocit, že všetci boli pretestovaní a vonku sa už nepohybujú nositelia nákazy.

Nedá sa vylúčiť, že k šíreniu infekcie mohla prispieť aj vyššia koncentrácia ľudí na odberových miestach a nedostatočné hygienické zabezpečenie odpadového materiálu. V najhoršom scenári, pri menšej ostražitosti, mohlo mať teda plošné testovanie na vývoj epidémie opačný než želaný efekt.

Výsledky prvého celoplošného testovania jasne preukázali, čo sa aj vopred predpokladalo, že aplikácia plošného testovania na oblasť s rozdielnym výskytom infekcie zákonite nemôže byť efektívna. Celoplošné sledovanie môže mať význam v regiónoch s vysokou incidenciou alebo u rizikových skupín.

Najväčšou chybou prvého celoplošného testovania bolo, že sa nepostupovalo diferencovane. Epidemiologické opatrenia v krajinách s rozdielnou prevalenciou infekcie by sa mali robiť diferencovane podľa rozsahu výskytu infekcie a nie celoplošne, a to môže byť z hľadiska alokácie zdrojov najefektívnejšie. Vďaka chaotickým opatreniam tejto vlády sme sa dostali do situácie, kde bolo potrebné aplikovať ďalší, ešte tvrdší lockdown.

Je smutné, že premiér a jeho odborní poradcovia sa nepoučili z chýb prvého celoplošného testovania. Za najväčšiu chybu možno považovať to, že sa ignorovala skutočnosť, že použitie antigénových testov na celoplošné testovanie asymptomatických osôb si vyžaduje ich opakovanie niekoľkokrát v týždni. V opačnom prípade nemôžu priniesť očakávané výsledky, t. j. obmedzenie šírenia infekcie asymptomatickými a presymptomatickými osobami, a znamenajú iba zbytočné šikanovanie občanov a zbytočne vyhodnotené peniaze.

Tento predpoklad potvrdzuje aj nedáva informácia  TASR z 5. februára, že britskú mutáciu nového koronavírusu odhalili zatiaľ u viac než 90 percent aktuálne hospitalizovaných pacientov s ochorením COVID-19 v Univerzitnej nemocnici Louisa Pasteura (UNLP) Košice. V správe sa hovorí, že podľa prednostu Kliniky infektológie a cestovnej medicíny UNLP Košice Pavla Jarčušku, vývoj situácie nebude priaznivý. Pripomenul, že britská mutácia nového koronavírusu je infekčnejšia minimálne o 70 percent, spôsobuje závažnejší priebeh ochorenia a úmrtnosť zvyšuje najmenej o 36 percent. Zároveň ohrozuje mladšie vekové kategórie, čo sa potvrdzuje aj v UNLP. https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:20210205TBA02100

Aký to paradox. Košice, kde pôsobí jeden z najdôležitejších poradcov premiéra na covid, sú najviac zamorené hnusobou. Podľa mňa je to hlavne dôsledkom diletantizmu pri aplikácii celoplošného testovania a nevenovaniu dostatočnej pozornosti osvedčeným metódam, ako je trasovanie, ochrana hraníc a pod., v rôznych štádiách šírenia infekcie na Slovensku.

Opakovane som upozorňoval, že prvé aj druhé kolo celoplošného testovania by mohlo mať určitý zmysel, ale iba v okresoch (či dokonca obciach/mestách) s antigénovou pozitivitou nad jedno percento (možno nad 0,8 percenta, ak by bolo dosť zdrojov). Má to však jeden háčik. Aby takéto testovanie bolo efektívne, vyžadovalo by si to opakované testovanie v intervale kratšom ako štyri dni viackrát po sebe, o čom som sa zmieňoval opakovane, viď napr. tu:

https://www.hlavnespravy.sk/mudr-michal-pijak-matovicove-zazracne-skriningy-su-okrem-nezmyselneho-sikanovania-obcanov-aj-zbytocne-vyhodene-peniaze/2423300?fbclid=IwAR2Si8-YFGM47nKEtxlIMxzvazwRP6kiZlbnCPDR8nJs_cF4yk97diG9MW8

Celoplošné antigénové testovanie by sa teda malo použiť iba v rizikových lokalitách, ako sú zdravotnícke zariadenia, domovy sociálnych služieb a rómske osady. Žiaľ, práve tu sa urobili najväčšie chyby, pretože sa nepostupovalo celoplošne, na čo opakovane poukazujem od apríla minulého roku, kedy došlo k vzplanutiu prvých lokálnych ohnísk infekcie u týchto skupín.

Vzhľadom na logistické problémy a otázny cost/benefit si však myslím, že by bolo užitočnejšie venovať pozornosť overeným postupom, ako je kvalitné trasovanie (vyhľadávanie kontaktov) a ich izolácia a kontrola hraníc. Potvrdzujú to, aj skúsenosti z v viacerých úspešných krajín vo svete, ako sú Fínsko, Nórsko, Island, Čína, Mongolsko, Japonsko, Južná Kórea, Austrália, Nový Zéland.

Priamo do očí bijú nízke čísla úmrtnosti na COVID-19 v Číne. Tam sa infikovalo do dnešného dňa len 100-tisíc ľudí a z toho 4 817 zomrelo, index úmrtnosti 0,3 je takmer neuveriteľný, hlavne keď sa porovná s iným ekonomickým gigantom, ako sú Spojené štáty. Podobne Veľká Británia, Taliansko, ale hlavne Belgicko a Česká republika so svojimi indexmi vyvolávajú mnohé otázky nielen o úspešnosti liečby, ale aj o zdraví celej tamojšej populácie.

Pohľad na tabuľku úmrtnosti na COVID-19 nám naznačuje, že niečo škrípe aj v zdravotníctve vyspelých štátov. V Európe v tomto smere vedie Belgicko, ktoré má index úmrtnosti 183,7, čo je napríklad v porovnaní s Indiou, kde bolo infikovaných vyše 10 miliónov ľudí a zomrelo tam „len“ 154-tisíc ľudí, enormné číslo. Index úmrtnosti je tam 11,4. Vyzerá to, akoby ich populácia bola mladšia, odolnejšia, jednoducho zdravšia. Mali by sme zistiť prečo. Okrem Číny a Japonska má dobré čísla aj Južná Kórea a Mongolsko.

To, že ide o východné krajiny, niečo napovedá už z diaľky, a nie je to až taká novinka. Po skončení tejto pandémie dôjde určite k mnohým retrospektívnym štúdiám, kde sa vyhodnotia opatrenia proti šíreniu infekcie a spôsoby liečby infikovaných. Západná medicína si bude musieť stanoviť asi nové priority, prehodnotiť svoju zdravotnú politiku, svoje východiskové body, a objektívne vyhodnotiť zdravotný stav svojho obyvateľstva.

Rozhovor pripravila: Martina Valachová

Korektúra: Katarína Málková

Katarína Málková, jazyková korektorkaMáte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/

 

 

Mohlo by vás zaujímať