Čoraz viac firiem krachuje. Už máte plán B?

Nestíham sa okolo seba rozhliadať a rátať. Čoraz viac firiem krachuje. Už máte plán B?

Písala som si s pánom Šimom. Už sme s ním robili rozhovor. Vtedy bol v úzkych. A stále je. Urobiť ďalší článok o tom, či prežijú dopravcovia, ktorí nás vozili na výlety a naše deti na rôzne školské poznávačky alebo umelcov na vystúpenia? Ďalší povzdych stoviek alebo tisícov čitateľov… A výsledok? Asi nič…

Nevedela som, čo mám tomu chlapovi, ktorý sa doteraz snažil robiť všetko najlepšie, ako vedel, povedať. Že čakajte na vládne opatrenia? Nie. Povedala som mu, aby sa rýchlo postaral o to, čo môže zachrániť a nech dá firmu do krachu. A nech si vymyslí niečo nové… Že hnusná rada? Neviem. Môj otec mal také porekadlo: Pomôž si človeče a aj Pán Boh ti pomôže.

Rútime sa niekam, v čom sa mnohí úplne strácajú a nevedia. ako ďalej. A mnohí si hovejú. Prepáčte, hlavne štátni zamestnanci. Majú svoju výplatu istú a nedá sa ich len tak vyhodiť. Mnohí z nich vymýšľajú a kontrolujú dodržiavanie práve tých korona opatrení. Ale čo ostatní?

Niektoré banky prepustili 10 a viac percent svojich zamestnancov. Mnohé gastro prevádzky sú minulosťou. Ďalšie firmy sa od septembra rozhodujú, ako ďalej. Aerolinky hlásia bakrot jedna za druhou. O majiteľov cestoviek sa nikto nezaujíma. Akoby neexistovali. Nie sú žiadne skutočné riešenia ani pre umelcov alebo drobných živnostníkov, ktorí boli odkázaní na hromadné podujatia (jarmoky, trhy…). Majú si všetci títo ľudia hľadať novú prácu? Ale kde? Čo je momentálne potrebné a kde sa dá zarobiť? Dá vláda dajaké usmernenie?

Desaťtisíce ľudí si odložili splátky úverov. Od jesene by mali znova platiť. Mnohí ale prišli o prácu alebo im skrachovalo podnikanie. Sme v situácii, v akej sme ešte nikdy neboli. Je to čudesný typ transformácie, ktorá nás, vraj má, ešte neviem presne, čo naučiť.

Medzitým niektoré firmy bohatnú (predaj rúšok, dezinfekcie a tak podobne). Samozrejme, že tých, čo bohatnú, je menej. Kapitál sa ale začína preskupovať. Tam, kde mnohí budovali svoje značky a vkladali peniaze do marketingu a nasadzovali svoje know how aj desiatky rokov – tam dnes ostáva púšť.

Tak čo budú tí ľudia robiť?

Od septembra sa sprísňujú opatrenia. Bojíme sa niečoho, na čo u nás zomrelo niečo cez 30 ľudí. Medzitým, samozrejme pomreli mnohí, ktorí nedostali poriadnu zdravotnú starostlivosť. A ich blízki majú traumu z toho, že im zomreli muž, žena, otec, strýko v nemocnici, a to bez toho, že im mohli držať ruku pri poslednom výdychu. Lebo KORONA.

Cítim sa strašne. A isto nie som sama. Ľudia Boží. Sme smrteľní. Všetci raz zomrieme. Naozaj. Pod rúškom rúška nás postupne iba oberajú o zvyšky našej slobody. Aspoň ja to takto cítim.

Dnes som čítala status jednej mojej známej. Ide práve do Toskánska. Najprv sa bála a všetci jej nadávali, že je nezodpovedná. Ale. Ona si zistila, že v Toskánsku je menej nakazených, ako na Slovensku. Ide v aute s priateľmi a bývať budú v rodinnom dome. Čo je na tom nebezpečné? Čím je nezodpovedná?

V medzičase stúpajú ceny nehnuteľností do závratných výšin. Akosi naopak oproti roku 2008. Zaujímavé… Ale niektorí na ne majú a kupujú vraj aj 5 bytov naraz. Ide to na dračku…

Deti majú nastúpiť do školy.

O tri dni je tu začiatok školského roka. Deti budú chodiť v rúškach a všade budú kontroly. Vytratí sa akákoľvek ich veselosť a spontánnosť. Žiadne dotyky. Žiadne naháňačky. Len poriadok a kontrola!!!

Nemôžu sa združovať. Musia sedieť cikicakicikicak.  Ale svadba so 150 hosťami bola v poriadku. Bez rúšok, samozrejme… Ale poslanec Adam Berka,to je grázel. Veľa si dovolil. No nie?!!!

Je mi clivo. Korona najprv vyzerala ako niečo, čo nás má priviesť k základným a skutočným hodnotám. Namiesto toho pochodujeme ako ovce, lebo musíme počúvať to, čo nám nastolia. A všetko je to v rámci bezpečnosti a dobra samozrejme. Pre nás všetkých. Pre budúce generácie.

Dnes môj priateľ zavesil na FB obrázok. Je z roku 1962. Veľmi vystihuje dnešnú dobu, aj keď mal pôvodne znázornoňovať spôsob cestovania do práce v roku 2022.

Je mi smutno a clivo.

A medzitým čoraz viac firiem krachuje. Už máte plán B? Plán B pre život v radosti?

Martina Valachová, autorka
www.budeakonebolo.sk