fbpx

Je šialenstvo plakať nad mliekom, ktoré by sa mohlo rozliať, ale ešte stále sa nerozlialo…

Plakať nad rozliatym mliekom je zbytočné„Don’t cry over spilt milk“ bola prvá anglická fráza, ktorú som sa ako dieťa sama naučila.

Bol začiatok osemdesiatych rokov a zostala som doma chorá. V televízii bolo za socializmu úplne bežné, že keď ste ju cez deň zapli, bol tam iba čiernobiely monoskop, televízny skúšobný obrazec. Preto som bola vďačná za to, že práve vtedy tam bežal Harvepíno – relácia, kde sa deti mohli naučiť cudzí jazyk.

Neplač nad rozliatym mliekom znamená neľutovať, čo sa stalo.

Je to vlastne vyjadrenie akceptácie okamihu, ktorý už nastal a ktorý sa nedá vrátiť späť, a teda ani ho zmeniť. Vnímame, ako tento moment prebieha a pozeráme naň ako na film v kine. Nie je tu priestor pre vysvetlenia, výčitky, výhovorky, obvinenia. Je to o prevzatí zodpovednosti za situáciu, ktorá vznikla, čo znamená chápanie súvislosti príčin a následkov. Toto pochopenie nám uľahčuje prijať situáciu takú, aká je, čo znamená, že v danom okamihu s ňou nebojujeme. Ak nekladieme odpor, vynárajú sa možnosti pre zmenu situácie. Život sám je v tejto oblasti nekonečne tvorivý. Prichádzajú nové, takmer nevysvetliteľné udalosti, ktoré akoby plynuli v súlade s naším bytím.

Na túto epizódu som si spomenula, keď niekde na webe na mňa dnes „vyskočila“ takáto veta: „Plakať budeš až zajtra.“

Prekvapilo ma, že takáto „odborná rada“ spočívajúca v odsunutí svojho problému do budúcnosti, sa považuje za vhodné riešenie situácie, ktorú človek vníma ako problém. A pritom situácia ešte nevznikla, len si ju dotyčný v myšlienkach projektuje ako riziko, ako potenciálne nebezpečnú situáciu, ktorá „s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote“ celkom určite nastane, a teda venuje pozornosť práve týmto obavám a strachom.

Človek postihnutý takouto myšlienkou teda rozmýšľa nad tým, čo ho „čaká“, čo skrátka „bude“, a teda sa nechá ovládať strachom z imaginárnych situácií v budúcnosti. Tu pomôže len jedno: opýtať sa sám seba, aký problém mám teraz a vtedy si uvedomíme, že žiadny. Pretože, nech je prítomný okamih akýkoľvek, vždy sme ho nejakým spôsobom zvládli.

Takže je šialenstvo plakať nad mliekom, ktoré by sa mohlo rozliať, ale ešte stále sa nerozlialo.

Zora Vypušťáková, transformačná koučka, etikoterapeutka, autorka.

www.priestorprezmenu.sk

Foto: Zuzana Minarovičová Photography

Korektúra: Katarína Málková

Katarína Málková, jazyková korektorkaMáte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/

Mohlo by vás zaujímať