Magazín 40plus Prinášame rozhovory o ľuďoch a s ľuďmi: Magazín 40plus pre ľudí, ktorí hľadajú odpovede, rady a inšpirácie v pracovnom i osobnom živote.
C´est la vie – taký je život. Tak vám odpovie Francúz, ak mu niečo nevyjde, niečo sa pokazí, musí na niečo dlhšie čakať, alebo keď dostane košom od frajerky. Je sklamaný, možno aj nahnevaný ale netrápi sa tým dlho, pretože ho práve tento život naučil trpezlivosti. A preto si neprestane veriť.
Keď si spočítam, koľko krát som po štyridsiatke dostala košom od potencionálneho zamestnávateľa, nebudú mi na to stačiť ani 4 ruky. A predsa – mám dnes 55 rokov a som šťastne zamestnaná ?. Prečo?
Pretože som to nevzdala. Pracovala som na sebe a bojovala o svoju hrdosť, pretože čo si budeme navrávať. Každé odmietnutie nás dáva dole. A každé ďalšie „nie“ je ťažšie a bolestivejšie. Pred 15 rokmi, po návrate z Prahy som dokonca začala byť presvedčená, že sa mi to na Slovensku nikdy nepodarí. Dokonca som sa do Prahy kvôli práci na istý čas vrátila, pretože na Slovensku po mne ani „pes neštekol“. Väčšinou som počúvala „Ste prekvalifikovaná“ alebo „Naše platy sa nevyrovnajú českým“ hoci sme o plate nikdy nehovorili. A musela som si veľmi rýchlo zvyknúť na prax slovenských personálnych agentúr a zamestnávateľov, ktorí vám na prvých pohovoroch pošlú zväčša juniora, ktorý vám predčíta pripravené otázky, fajkuje si vaše odpovede a pravdepodobne sám nevie, čo si s vami má počať. Ak máte to šťastie a dostanete sa do druhého kola, často vám jeho tentoraz seniornejší kolega kladie tie isté otázky, pretože si ich mladý buď zle zapísal alebo si ich vôbec nezapamätal. Zatiaľ sa bavíte a ste nad vecou, pretože ste profík a vyčkávate, kedy dostanete skutočnú príležitosť. Lenže vy ju práve hneď nemusíte dostať, pretože ste zväčša prekvalifikovaní a drahí. Áno, pravdaže ste. Veď už niečo viete. Už ste niečo dokázali. Máte byť na čo hrdí. Keď však sedíte oproti „hľadačovi“ a počúvate akí ste mu ukradnutí, začínate pochybovať. O svojej kvalifikácii, schopnostiach, vzdelaní a o sebe samozrejme, lebo sa to ponúka a je to samozrejme jednoduchšie.
Ja osobne si myslím, že pochybovanie je v poriadku, ak ste „vpažisti“, do prípravy ste nič nedali a odflákli ste to. Ale ak ste sa na pohovor pripravili, máte kvalitné CV, viete, u koho a o akú pozíciu sa uchádzate, máte o ňu vážny záujem a napriek tomu cítite, že je niečo zle, zastavte to. Ak máte pochybnosti či sedíte v správnom vlaku, skrátka z neho vystúpte. A nebojte sa zmeniť vlak alebo cieľovú stanicu. Ak zostane strojvodca prekvapene stáť v okienku, nevadí. Ide o vás nie o neho. Najprv to asi nebude ľahké. Vyzkúšajte si to. Budete možno prekvapení, aké nové šance sa vám v živote udejú. Navyše, nielenže spoznáte svet ale spoznáte aj samých seba. A o tom to všetko je.
Dnes mám 55 rokov a mám džob svojich snov ?. Prečo? Pretože som si neprestala veriť.
C´est la vie. A nielen vo Francúzsku.
Dagmar W.Polievková, CAT Coaching