Petra Ázacis: Žena, ktorá sa presadila v mužskom svete

Petra, pred našim rozhovorom som si vypočula reláciu v rádiu Express, kde ste sa nateraz udomácnili v tíme ranného spravodajstva. Odišli ste z redakcie športu TA3. Ako vnímate túto zmenu?
Už dlhšie som cítila, že je čas na zmenu a som rada, že k nej prišlo. Veľmi sa teším, že mojím novým pôsobiskom je práve rádio Expres, pretože ľudia, vzťahy a podmienky v ňom sú na slovenské pomery vysoko nadštandardné.
Petra Ázacis: žena, ktorá sa presadila v mužskom svete

Je len málo žien, ktoré sa dostanú ku komentovaniu športových prenosov. Aké to je presadiť sa v mužskom svete?
Spočiatku náročné. Ako žena musíte neustále dokazovať, že ste aspoň tak dobrá, ako mužskí kolegovia. Ak ste sa však živili hádzanou, vyrastali v hádzanárskej rodine, mama vás dojčila v šatni cez polčasovú prestávku – a to doslova, ste svojim spôsobom „doma“. Poznáte ten šport zo všetkých uhlov, poznáte súvislosti, pravidlá, ľudí, a legendy boli mamine spoluhráčky, ktoré vás poznajú od narodenia. Hádzaná nie je pre mňa iba šport, je mojou rodinou, domovom, miestom, kde som absolútne svoja, je mojou láskou, vášňou a celým mojim životom. Ak niečo milujete, je to cítiť, a ľudia vám to veria. Robím to ináč nie preto, že som žena, ale preto, že hádzaná ku mne jednoducho patrí.

Stále komentujete športove prenosy? Je to len hádzaná alebo aj iné športy?
Áno, stále komentujem a len hádzanú. Raz som komentovala MS v plávaní, konkrétne súťaž synchronizovaných plavkýň, pretože chceli, aby to robila žena. Ohlasy boli dobré, ale pripisujem to skôr mojej vtedajšej spolukomentátorke – Ajke Dzurekovej, ktorá v tom čase bola aktívnou akvabelou, no nemohla cestovať na MS, pretože mala štátnice. Vravela som si, že ak budem machrovať a stavať sa do role odborníčky –čo nie som, veľmi rýchlo to divák odhalí. Robili sme to preto formou rozhovoru a Ajka veľmi zaujímavo a pútavo prezradila aj najmenšie detaily, napríklad ako drží špeciálny mejkap pod vodou, alebo pikošky zo zákulisia. Myslím, že to bolo dobré predovšetkým vďaka nej.

Mávate ešte pri komentovaní trému?
Nie je to klasická tréma, skôr zodpovednosť. Na každý prenos sa poctivo pripravujem, sledujem hráčov, dianie okolo, zmeny pravidiel, tieto veci nepodceňujem. Mám ako bývalá hráčka výhodu, že viem, prečo sa jednotlivé veci udiali, čo im predchádzalo, alebo čo nevyšlo.

Petra, čo vy a vaše súkromie, Keď som si zadala do Google vaše meno, tak v súvislosti s vami neexistujú žiadne škandály. Ako sa vám podarilo, že za toľké roky ste dokázali prekvapiť iba pozitívne?
Nemyslím si, že ma ľudia vnímajú iba pozitívne. Som totiž typ človeka, čo na srdci, to na jazyku a to nie je vždy populárne, diplomatické, ani výhodné, ale meniť to nemienim. Je pre mňa dôležité byť sama sebou, čím samozrejme riskujem, že to nie každý pochopí. Cítim sa však dosť stará na to, aby som mala na veci názor, nemusela nikomu nič vysvetľovať, ani skladať účty, či dokazovať. Nie každé obdobie môjho života bolo ružové, no nemám potrebu deliť sa o svoje súkromie s verejnosťou. Možno preto nefigurujem medzi škandálmi. Neobľubujem ani prílišný akcent na svoju osobu. Oveľa radšej sa chválim svojimi deťmi, súrodencami, či rodičmi, pretože je naozaj čím.

Náš portál je zameraný na 40 plus ľudí. Na ich nové vnímanie sveta s pribúdajúcimi rokmi a skúsenosťami. Vznikli sme preto, aby sme rozprávali otvorene aj o tom, že na Slovensku je v mnohých oblastiach požadovaná vyslovene mladosť. Ľudia po 40ke a 50ke často ťahajú na pohovoroch za kratší koniec, keď ich personalisti vôbec na pohovor pozvú. K tejto téme sme pred časom robili i prieskum a dopadol tak, že keď človek po 40ke príde o prácu, tak mu trvá približne pol roka až rok, kým získa novú prácu. Čo si o tom myslíte? Vnímate tento trend uprednostňovania mladosti aj vo vašej branži?
V mojej brandži extrémne a je to veľká škoda. Keď si všimnete zahraničie, kvalitné spravodajstvo moderujú práve ľudia v tomto veku. Úročia svoje skúsenosti, vyplývajúce z desaťročí poctivej práce, z desaťročí reálneho ľudského života. V ani jednom, ani druhom sa nedá nič preskočiť, alebo obísť, lebo sa to človeku vráti aj s úrokmi. Bohužiaľ, na Slovensku je to presne opačne. Preskakuje a obchádza sa tu o stošesť. A je to potom cítiť. Nič proti ambicióznym a často aj šikovným a potenciálnym mladým ľuďom, no skúsenosti jednoducho neoklamete. A spôsob, akým sa často firma zachová k lojálnym ľuďom, ktorí dlhodobo vytvárali jej terajšie hodnoty, radšej nebudem komentovať, lebo by som musela použiť slová ako neúcta, či chrapúnstvo.

Čo vie štyridsiatnik vo svete športového spravodajstva a médií dať zamestnávateľovi navyše oproti začínajúcemu kolegovi? Je o prehľad a skúsenosti v médiách záujem?
V kvalitných médiách určite. O skúsenosti všeobecne kvalitné firmy stoja a vedia ich oceniť. Úplne ideálna je kombinácia mladej dravosti, zvedavosti, výdrže, technologickej a jazykovej zručnosti, so skúsenosťami skôr narodených. To je podľa mňa najideálnejšia kombinácia pre obe strany, z ktorej potom profituje celá firma. Štyridsiatnik vo svete športového spravodajstva je v najlepších rokoch, aspoň tak sa cítim ja osobne.

Na čo sa najviac tešíte v najbližšej dobe? Sú pred vami nové výzvy?
Rádio je nová výzva, z ktorej mám veľkú radosť. Popri ňom stíham aj ďalšie veci ako komentovanie, moderovanie akcií a podujatí, písanie do časopisu o palubovkových športoch. Možno to vyznie ako klišé, ale myslím to úplne vážne, že po 40-ke sa život len začína. Aspoň tak to vnímam ja. Niečo už mám za sebou, z čoho vychádzam, viem, kto som a možno nie vždy viem, čo chcem, ale celkom isto viem, čo nechcem. Konečne si život vychutnávam so všetkým, čo prináša.

Petra, srdečne ďakujeme za rozhovor.
Martina Valachová

P.S: Raz mesačne sa môžeme tešiť na Petrin stĺpik, ktorý pripraví na aktuálnu tému, podľa toho, ako to bude sama cítiť. 🙂
Titulná fotografia: Tono Zorád

About Redakcia MAGAZIN40plus

Mohlo by vás zaujímať