Peter Kmeť: Ako sa (nielen v Senci) neutopiť v odpade.

V Senci otvoril predajňu, ktorá nie je veľká priestormi, zato myšlienkou áno. Je totiž bezobalová. Možno si poviete, že veď takých je už dosť. Rastú ako huby po daždi. Peter so svojou rodinou a ďalšími ľuďmi ide ďalej. Podnecuje ich, aby sa pridali k Ploggingu. Čo to je a ako sa môžeme pridať k tejto aktivite viacerí? Aj o tom sme sa spolu porozprávali.

Peter, čo ťa viedlo k tomu aby si začal s osvetou v tomto smere?

ŠPAJZKA, náš bezobalový obchodík, je síce len malá predajnička, ale s každou návštevou zákazníka je užitočnejšia a užitočnejšia. Väčšinu z 300 produktov ktoré tam máme, totiž navážime zákazníkovho obalu, ktorý si so sebou prinesie. A tak každý nákup, čo i len za pár EUR znamená niekoľko ušetrených plastových obalov, ktoré by inak zákazník kúpil v „bežnom obchode“.

Lenže sme len malý obchodík a spomínaný „bežný obchod“ vyprodukuje nepomerne viac odpadu z obalov za jeden deň, než my ušetríme za jeden mesiac…

Slovenská bezobalová komunita sa stretla pred nedávnom v Bratislave na akcii Slovakia going zero waste kde sme o.i. mali možnosť na rôznych prezentáciach vidieť a pochopiť, ako to s našou planétou z pohľadu tvorby odpadu a produkcie CO2 vlastne je. Mnohé údaje a fakty boli pre nás šokujúce a väčšinu z nás táto akcia motivovala k ešte väčšiemu úsiliu v búraní tzv. „globálnej nevedomosti“. Nevedomosti o tom, čo všetko spôsobuje naša neohľaduplnosť, pohodlnosť, nevšímavosť k tvorbe odpadu a jeho triedeniu, aké následky majú tieto naše činnosti dnes a aké budú mať v blízkej či vzdialenejšej budúcnosti.

Keď sa potom na sociálnych sieťach začala skloňovať celosvetová akcia ploggingu a zapájali sa aj naše mestá na Slovensku, dohodli sme sa s Mirkou z Ekonetky , že by bolo super, ak by sme sa pokúsili zapojiť do tejto aktivity aj obyvateľov Senca a okolia. Plogging je vlastne beh/prechádzka prírodou a zbieranie odpadu, ktorý cestou nájdeme. Mesto Senec nás podporilo a ponúkli nám vrecia a rukavice, takže stačilo prísť, vybrať si trasu, urobiť si peknú prechádzku a pozbierať všetok odpad ktorý sa pozbierať dá.

Dnes si v podstate mnohí žijeme veľmi pohodlne, mnohí máme nadbytok, žijeme ďaleko viac konzumne ako pred pár desaťročiami, produkujeme ďaleko viac odpadu a oveľa menej sa o osud odpadu zaujímame.

Vedia podľa teba ľudia odhadnúť, kam nás vedie nadmerný konzum a hlavne obaly? Rozmýšľajú vôbec nad tým?

Podľa mňa sme sa dostali do stavu, keď mnohé veci považujeme za samozrejmé a vôbec sa nezamýšľame, ako končia veci čo vyhodíme. Kúpim, rozbalím, vyhodím. Kúpim, rozbalím, vyhodím… Ako často hovorievam – ak by sme vyhadzovaniu a triedeniu odpadu venovali aspoň polovicu energie, ktorú venujeme nakupovaniu, mali by sme svet okolo nás rozhodne v lepšom stave. Smutné je, že veľká časť odpadu má polčas rozpadu niekoľko rokov, desaťročí až storočí, takže je to opäť len otázka času, kedy nám odpad prerastie cez hlavu. Vtedy sa nás to už bude bytostne dotýkať, ale akékoľvek rýchle opatrenia spravíme, budeme ich výsledok vidieť opäť až o niekoľko dlhých rokov až desaťročí. A toto je potrebné si uvedomiť dnes, resp.toto si bolo potrebné uvedomiť už včera. Nepoukazovať na druhých, čo robia či nerobia – začať je potrebné od seba. Jedine tak sa môžeme zmobilizovať a pokúsiť sa opraviť to, čo sa ešte opraviť dá.

Ako teda dopadol Senecký plogging? Koľko ľudí sa pridalo a koľko odpadu ste vyzbierali?

Začali sme s veľkou eufóriou, najmä ja som mal predstavu, že mnoho ľudí zmýšľa v Senci rovnako ako my, zdalo sa mi to prirodzené a správne a myslel som si že sa ploggingu zúčastnia stovky ľudí. Aj preto, že nebolo potrebné priniesť svoje vrecia a rukavice – o dôvod viac prečo sa zúčastniť – keď všetko bolo pripravené. Nakoniec sa však dal počet účastníkov porátať na prstoch dvoch rúk. Osobne som bol rozčarovaný, no nezáujem spoluobčanov nás nemohol odradiť od vlastného úsilia. Čo sa vyzbieraného odpadu týka, vyzbierali sme napr. toľko vriec čo vyzbierali ľudia v Bratislave. Len ja s mojou 10 ročnou dcérou sme naplnili 7 veľkých vriec, prešli sme viac ako desať km a celá „prechádzka“ nám trvala viac ako 6 hodín. Vyzbierali sme krajnicu medzi Mlynským klinom až po Senec Gardens, potom ďalej poza Gardens až ku kruhovému objazdu, zašli sme až na jazerá a vyčistili sme celú južnú stranu. Tam sa k nám pripojila aj naša suseda Norika, takže sme v závere chytili druhý dych. Ostatní účastníci vyzbierali v sobotu doobeda lokalitu nad tehelňou a priľahlé okolia – no nanešťastie/našťastie narazili aj na niekoľko čiernych skládok s ktorými si budú musieť poradiť už väčšie mechanizmy.

Osobne si navštívil aj seneckú skládku. Čo si cítil pri tej hore odpadu? Okrem smradu samozrejme.

Nízka účasť na akcii ploggingu na utvrdila v tom, že obyvatelia mesta nemajú záujem o „upratanie“ svojho okolia kde žijeme. Rozhodol som sa, že sa pokúsim priblížiť ľuďom, čo sa deje s odpadom ak ho vyhodíme, kde skončí, čo sa tam s ním deje a čo spôsobujeme ak sa oň nezaujímame. Dohodol som sa s generálnym riaditeľom spoločnosti AVE SK odpadové hospodárstvo s.r.o. pánom Krasnecom a opakovane som navštívil skládku odpadu, ktorú máme kúsok za Sencom, smerom na Svätý Martin.

Tá skládka, jej veľkosť a celé to prostredie musí každého súdneho človeka ohúriť a znechutiť. Vedomie, že za 10 rokov sme my, obyvatelia Senca, vyprodukovali horu netriedeného dopadu v objeme takmer 600.000m3, to je neuveriteľné. Všade kde sa obzriete, vidíte zvyšky plastových obalov, fólií, zvyšky rozkladajúceho sa jedla a stavebného odpadu. Naozaj veľmi, veľmi smutný pohľad na pozostatok ľudskej činnosti, resp.nečinnosti.

Čím to podľa teba je, že ľudia zo Senca (obyvatelia) sa veľmi nepozastavujú nad tým, že kombinácia turistické mesto&hora odpadu mestu ubližuje?

Som Senčan už takmer 20 rokov. Myslím si, že dnes je v Senci ďaleko viac prisťahovaných ľudí ako pred desiatimi rokmi. Nežijeme tu veľmi svorne, nezaujímame sa spoločne o problémy, ktoré by nás mohli trápiť, ozývame sa najmä vtedy, ak nás niečo obmedzuje, brzdí a zdržuje, ale myslím si, že odpad a jeho tvorenie, či netvorenie je ďaleko za hranicou nášho záujmu.

Podarilo sa ti zistiť či sa neskôr skládka zlikviduje? A ako? Lebo tie množstvá (nielen)v Senci asi príroda neskonzumuje bezo zvyšku.

Likvidovať tú horu skládky je aj podľa pána Krasneca náročný proces a musela by ho podporiť úprava súčasnej legislatívy, ale schyľuje sa k úprave zákona o skládkach ako takých. Črtá sa tu možnosť moderného a efektívneho spaľovania odpadu a iné ekologickejšie varianty – nie som odborník na skládky, ale už z pohľadu laika je súčasný stav nevyhovujúci a potrebuje zmenu.

Prezraď nám základné kroky, čo môžeme všetci urobiť hneď dnes, aby sme neprodukovali tony odpadu? Máš nejaký súhrn? Tipy? Väčšina už ako tak triedi plasty. To je ale málo. Nie?

Pravidlo č.1 je pozerať sa na seba, ako a čo ja robím pre triedenie, či nevytváranie odpadu – nie čo robia iní. Ak toto neprekonáme, nemáme sa kam veľmi posunúť.

Dnes percento triedenia v Senci predstavuje len 23%. To znamená že vytriedené plasty, tetrapaky, papier, kovy a sklo predstavujú z celkového vyprodukovaného odpadu len 23%. Všetko ostatné skončí v komunálnom, zmiešanom odpade a to tvorí tú horu odpadu skládky. Rozhodne by bolo užitočné, ak by sme triedili odpad efektívnejšie a všetci. Obyvatelia, ale aj firmy, ktoré sú v meste, či okolí.

Na druhej strane by aj mesto malo vyjsť v ústrety občanovi, aby nádoby pre rôzne druhy odpadu boli prístupnejšie a vo väčšom množstve. Napr.na našej pešej zóne, alebo aj na jazerách, či občan, či turista myslím že nemá možnosť odhodiť plastovú fľašu do iného než zmiešaného odpadu, pretože je všade len jeden smetný kôš.

No najefektívnejší spôsob ako k odpadu pristupovať je pokúsiť sa ho nevytvárať. Nie je potrebné aby sme v meste mali 10 občanov, ktorí budú dokonale triediť a nevytvárať odpad, ale potrebujeme 20.000 ľudí, ktorí sa denne niekoľkokrát

zamyslia, ako odpad nevytvoriť. Používajme menej, alebo vôbec nepoužívajme plastové obaly, vrecká a tašky na jedno použitie – nahraďme ich látkovými, alebo z iných materiálov, ktoré môžeme využívať opakovane. Musíme sa naučiť tieto veci robiť automaticky a nekupovať stále nové tašky, keď ich už doma pár máme.

Nemali by sme napríklad už NIKDY vyhodiť odpad len tak na zem. Ani cigaretový ohorok, ani plastovú fľašu, či žuvačku. Už táto zmena  by bola viditeľná o pár rokov v prírode, či v meste – bolo by čistejšie a nebolo by čo zbierať pri ďalších akciách ploggingu.

Môžeme sa vybrať na nákup a namiesto mikroténových  vreciek použiť tie vlastné – toto sa dá využiť pri každom jednom nákupe. kde si vyberáme ovocie a zeleninu, či pečivo sami bez obsluhy.

Mali by sme tiež prestať hromadiť doma veci, ktoré nepotrebujeme, alebo potrebuje len raz za dlhú dobu. Veci môžeme predať, či darovať a tak sa dostanú späť do obehu a ten kto ich použije, nemusí kupovať nové. Mali by sme sa tiež pokúsiť veci viac opravovať ak to len trochu ide… atď.

A mali by sme to hlavne učiť naše deti, nech nerobia tie isté chyby ako generácie pred nimi…

Keď má niekto tri deti a balí desiatu do mikroténu, tak za rok je to viac ako 700 vreciek. Len z desiatej. Aké alternatívy by si poradil?

U nás doma je už pár rokov štandard plastová uzatvárateľná dózička. Je to síce väčšie a ťažšie ako spomínaný mikrotén, ale dá sa dlhodobo a opakovateľne používať. Je uzatvárateľná a často sa dajú zohnať dózičky aj s priehradkami na oddelenie viacerých druhov pokrmov. Podľa mňa toto je ideálne riešenie.

Ak by váha dózičky, či veľkosť boli prekážkou, existujú dnes už mnohé ďalšie možnosti – dobrým príkladom je sortiment Ekonetky.

Je jasné, že každý môže hneď dnes cestou do práce alebo z práce zdvihnúť odpad zo zeme. Asi to však málokomu napadne. Preto je možno fajn ľudí učiť na spoločných podujatiach. Chystáš ďalší Plogging?

Áno, do najbližšieho ploggingu sa rozhodne opäť zapojíme. Spolu s Mirkou sme dostali veľa pozitívnych reakcií. Mnohí ľudia uprednostnili pred akciou rodinu a vlastné podujatia, ale zaujímali sa o nový termín a tiež odozva na sociálnych sieťach bola silná a pozitívna. Takže tým, že sme my zostali aktívni a akční, motivovali sme v podstate ďalších a budúca akcia už môže byť o tých stovkách ľudí a bude mať ďaleko pozitívnejší dopad na čistotu nášho okolia kde žijeme.

Rozhovor pripravila: Martina Valachová