fbpx

Delíme sa o priestor nášho domova a snažíme sa spolu zosúladiť. Zosúladiť život človeka a papagája. 

Papagáj je dobrý spoločník pre seniorovV liečebni pre dlhodobo chorých, kde som pôsobila ako animátorka programov pre hospitalizovaných pacientov, bola mojou partnerkou modrá andulka s menom Fufi.

V priestoroch, kde sa striedal smútok, ale aj smiech, mi bola oporou. Pohľad na opereného tvora s modrým perím bol terapiou nielen pre pacientov v spoločenskej miestnosti, ale aj pre samotnú animátorku. A nielen to. Mnohí z personálu v liečebni sa pri klietke s andulkou zastavovali a nápadne špúlili ústa vydávajúce zvuk.

Fufi bola nielen kŕmená a oslovovaná. Často sedávala na samostatnom bidle mimo klietkový priestor a skúmavo pozorovala pacientov.

Od jej odchodu do „papagájovského neba“ som ešte vychovala pár anduliek na žiadosť pacientov v liečebni. Ale Fufi bola len jedna.

Dnes je mojim spoločníkom papagáj Róza.

Vzrastom, ale aj náročnosťou, je väčšia, ako andulka…

Moje predstavy, ako bude raz Róza terapeutkou v domove seniorov, sa rýchlo rozplynuli. Jej zobák, ale aj hlasový prejav, sú natoľko silné, že terapiu by následne potrebovali klienti zariadenia po strete s ňou…

Takže Rózku mám doma na krku a snažím sa prácu s ňou vylepšovať. Či bude ešte niekedy terapeutkou, nie je podstatné.

Delíme sa spolu o priestor nášho domova a snažíme sa spolu zosúladiť.

Zosúladiť život človeka a papagája. 

Jednoducho prišla.  

Je krásna, veľká a mohutná. Papagáje z rodu kakaduorodé sa prejavujú svojimi kúskami a vrtochmi ako komedianti. Ale povedzme si úprimne, kto z nás v živote nie je tak trochu hercom a komediantom? Milujú oriešky a radi priberajú. Ale kto z nás nie?

Obľubujú škrabkanie na hlave, ale kto z nás nie?

Sú hysterické, ukričané a zvedavé.

Imitujú zvuky, občas sú radi osamote a vedia to dať pekne najavo.

Papagáj je dobrý spoločník pre seniorov

Majú radi ozobávanie halúzok, nábytku, a preto nedobrovoľne mením svoj domov.

Vraj ružová je farba detí, mladých slečien v rozpuku a starších dám. Symbolizuje detinskosť, ľahkosť až bláznovstvo. „Počuješ, Rózka?“ pýtam sa svojej novej kamošky, ohrievajúcej sa na ráme svietiacej obrazovky. S týmto vyjadrením vnútorne nesúhlasím. Jeden pohľad je zvonku, ktorý nám ukazuje farbu peria u papagája, farbu tričiek u slečien a županov starších dám. Ten druhý pohľad je pohľadom na ich správanie. Rózka už od začiatku prejavuje známky svojej inteligencie. Až sa občas pozastavím nad jej skúmavými očkami i figliarskymi kúskami.

Verili by ste, že tento ružový papagáj už napodobňuje moje pravidelné pískanie, ktorým sa mu prihováram?

Verili by ste, že hlasným škrekotom vyjadruje svoje pocity veselosti, ale aj zúfalstva?

Že dokáže vtipkovať?

Zavesí sa svojou nôžkou o kabát a zvalí sa na chrbát, pričom škrieka, akoby šlo o život?

Rózka je úplne v pohode, pretože sa zabáva.

Avšak jej majiteľka je mierne šokovaná a ťažko si udrží účes a nervy pohromade.

Vedeli ste, že kakadu ružový nepotrebuje stojany, ktoré s láskou vyrobíte, lebo s radosťou pobehuje po zemi ako šteňa a ozobáva, čo vidí?

Preto s presnosťou zisťujem, koľko má naše obydlie káblov, aby sme ich mohli ochrániť pred zmrzačením. Vedeli ste, že kakadu sa rehoce?

Že napodobní aj zvuky vašich roky nenamazaných dverí?

Že vás upozorní na zádery na prstoch alebo nepotrebné náušnice?

Uf, utekám umyť riad, pretože Rózka trieska varechou o neumytý hrniec.

Papagáje si väčšinou spájame s napodobňovaním zvukov.

Možno si nejeden z vás želal aspoň v detstve mať takéhoto kamaráta. Krásne sfarbeného veľkého tvora pokojne sediaceho na stojane v spoločnej miestnosti, kde sa stretáva rodina, ktorý vtipne komentuje alebo opakuje slová človeka. Ja som z tejto ilúzie vytriezvela. Moja krásna Rózka je ružovo-sivá. Občas mi pripomína mestského holuba. Stojan má krásne zostrojený a umiestnený v našej spoločnej miestnosti. Avšak po vypustení z klietky ho statočne ignoruje.

Lampy s oblekom z prútia jej imponujú viac. Keďže sú umiestnené na strope dosť vysoko, pravidelne vystupujem na stôl a diskutujem s uškriekanou a papuľujúcou ružovou kamoškou, že má ísť dolu. Cvičenie mi nezaškodí, a preto leziem na stôl aj šesťkrát v priebehu desiatich minút. Nuž stále verím, že sa pochopíme. Vo všetkých príručkách, ako chovať papagáje, sa dočítate novinku, že treba mať trpezlivosť.

Áno, presne tak.

Keď leziem za „ružovou panterkou“ visiacou na lampe v amoku a s penou v ústach, skončí to štípancami a s nervami „nadranc“. Keď sa približujem rýchlo, ale pokojne, niekedy sa aj sama nechá odniesť, ako princezná na jej stojan. Čo sa týka tréningu reči papagája, pripomína mi to samovravu majiteľa, ktorý zdraví sám seba. Ale oplatí sa.

Viete, aký je to super pocit, keď prichádzam ešte poslepiačky a rozospatá k chladnej kanvici v snahe ju rozohriať a odniekiaľ zaznie s chrapľavo zafarbeným tónom hlasu – ÁÁÁHOJJJJJ!

No a potom ešte stokrát za deň…

Viac sa dočítate v prvej časti e-denníka papagája s menom Róza tu: greenie.elist.sk/knihy/papagaj-roza-a-jej-dennik alebo

Zuzana Balašovová Donátová

Korektúry: Katarína Málková

Katarína Málková, jazyková korektorka

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/

 

 

Mohlo by vás zaujať…

S Milanom Markovičom som sa rozprávala o jeho pohľade na dnešnú dobu. Témou bola aj satira a jej úloha v modernej dobe. Ako hodnotí ľudí na vysokých postoch a ich rozhodnutia? Prečo si myslí, že politika sa prezliekla za epidémiu a prešlo jej to? Porozprával aj o svojich aktuálnych projektoch a pripravovanej knihe.

Mohlo by vás zaujímať