fbpx

Čo si zobrať zo situácií, keď nám padajú veci? Z ruky, úst, vrecka, tašky? A čo, keď nám „vypadne z hlavy“?

Padajú vám veci z rúkUž vám dnes niečo vypadlo? Z ruky, z úst, z vrecka, z kabelky alebo len tak „vypadlo z hlavy“?

Občas sa to veru stáva. Niekedy je to tým, že máme v ruke tašku s noutbukom a detskú aktovku s množstvom školských pomôcok, ktoré precvičujú akurát tak detskú chrbticu, a mobil a kľúče namiesto v ruke, máme zavesené na jednom prste, naučený hmat po tom správnom kľúči proste neprejde a namiesto uchopenia jedného z x kľúčov, skončí celý zväzok na zemi.

A poniektorí sa s vydávaním zvukov zo zaťaženej chrbtice, niektorí so spŕškou vybraných slov pre dospelých, zohýname…

Zohýname sa, aby sme ten zväzok znova uchopili a, samozrejme, s taškami v ruke. Nepoložíme si ich pekne pred dvere, ako káže logika, ale čupneme si alebo sa zohneme plne naložení a potom sa to, pre istotu, udeje ešte raz. A tí, ktorí vzdychali, zanadávajú a tí, ktorí nadávali, si zanadávajú aj zaochkajú, lebo chrbtica dva podrepy v plnom naložení odmieta. Veď prečo by mala? Len preto, že nám nejde logika? Jej ide a celkom očividne nám to dáva najavo.

Pred týždňom som bol u lekára na detskej chirurgii kúpiť mojej deväť a polročnej dcére vodotesnú sadru na ruku.

Dcéra začala prázdniny zlomeným palcom asi centimeter od kĺbu s rukou. Takže schytala na pohotovosti dlahu a my sme riešili, ako sa v lete kúpať? Gumená rukavica siahajúca tesne nad dlahu, stiahnutá gumičkou do vlasov a na ňu pár sáčkov stiahnutých priesvitnou páskou, neboli ideálnym riešením. A tak možnosť zaplatiť si za farebnú a vodotesnú sadru sa javila, a ešte stále javí, ako celkom dobrý spôsob investície do dieťaťa. Na výber mala červenú, zelenú a modrú, a tak chodíme od utorka s červenou sadrou. Červená je vraj aktuálne „in“ a „kúl“.

V čakárni bol relatívne mladý pár s dvoma malými deťmi a pán došiel akurát od fornetára a vložil si do vačku za hrsť mincí, ktoré sa mu pekne po stehne vykotúľali von po celej chodbe. Jedna prešla cez celú čakáreň, asi dvadsať metrov. A vystresovaný otecko, s dieťaťom na rukách, začal mince zbierať a čo čert nechcel, vopchal si ich nazad do toho istého deravého vrecka. Aj by som sa na tom asi zasmial, ale v tej chvíli mi ho bolo ľúto.

Minciam to bolo jedno a cez tú istú dierku sa rozkotúľali po druhýkrát. Našťastie mu jeden z prítomných rodičov oznámil, že to vyzerá na dierku vo vačku a otecko si ich, pre istotu, po druhom zbieraní dal do zadného vrecka.

Myslím, že kľúče alebo drobné, aj keď niekedy ťažko zarobené mince, sú celkom nič proti vypadnutiu úrovne dva.

Sem patria vypadnutia telesné. Väčšinou po duševnom skrate, pod ťarchou stresujúcich momentov.

Občas niekto vypadne z domu alebo z práce, alebo do obchodu (väčšinou po viacdennom slušnom posielaní), občas niekto vypadne na dovolenku alebo z kolotoča nudnej a stres tvoriacej práce.

Čo však v prípadoch, ak niekto vypadne fyzicky? Z okna? Z terasy? Z člnu?

Čo robiť v takých prípadoch?

Ako sa zachovať?

Komu vynadať ako prvému?

Komu zavolať ako prvému?

Na koho zvaliť vinu za to, čo sa stalo?

Na koho sa nasr…diť?

Niekedy človek vypadne preto, aby mu bolo lepšie.

Vypadne, zabuchne dvere, zapáli si cigaretu, nastúpi do auta a vystúpi o tri hodiny, aby si uvedomil to správne „prečo“. Niekedy človek vypadne, aby si uvedomil, aké to je zlé. Aby ten pád/vypadnutie bol bolestivým aktom, či už na duši, alebo na dočasnej, fyzickej schránke, aby si uvedomil to správne „prečo“.

Niekedy sme obyčajnými „mincami“, ktoré proste vypadnú z deravého vačku, aby sa oslobodili z tmy a zajatia, aby sa rozkotúľali, aby dostali nové možnosti a nové obzory a nové príležitosti a je na nás, či sa necháme pozbierať a vopchať do zadného vrecka, bližšie k tomu, aby sme znova boli „u prdele“, alebo sa zakotúľame až hen, na koniec čakárne a schováme sa pred „zberačom“ za drevenú nohu lavičky a budeme tajne dúfať, že „zberač“ bude málo pozorný na to, aby nás uvidel.

Nádych. Výdych. Uff. Tentokrát to vyšlo.

Tak sa poobzerajme a vypadnime niekam.

Aspoň na víkend.

Je pred nami.

Jozef Prazňák

Korektúry: Katarína Málková

Katarína Málková, jazyková korektorka

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/

Mohlo by vás zaujímať