Opäť je tu Veľká noc. Aké tradície si zachováme, akú sviatočnú náladu vytvoríme, je na každom z nás… 

Opäť je tu Veľká noc, jeden z najvýznamnejších kresťanských sviatkov…

Veľká noc je popri Vianociach najstarším a jedným z najvýznamnejších sviatkov kresťanského cirkevného roka. Vychádza z udalostí Ježišovho života, utrpenia a smrti na kríži, ale predovšetkým jeho vzkriesenia i zmŕtvychvstania. S oslavami zmŕtvychvstania Ježiša Krista je pritom spojených toľko krásnych tradícií, ako azda so žiadnym iným sviatkom vo svete. Zrod večného života Spasiteľa spájal náš dedinský ľud od nepamäti s oslavou príchodu jari, prebúdzajúcej sa prírody, víťazstva zdravia nad chorobami, života nad smrťou i očakávaním letných darov zeme a vlastnej práce. Aj napriek tomu, že sú veľkonočné tradície rôznorodé, v jednom sa všade podobajú: odrážajú smútok i radosť zároveň…

Nicejský kresťanský koncil v roku 325 rozhodol po dlhších rozporoch, že Veľká noc sa bude sláviť vždy podľa lunárneho kalendára, v prvú nedeľu po prvom splne Mesiaca, nasledujúcom po prvom dni jarnej rovnodennosti. Ak je spln v nedeľu, Veľká noc sa slávi o týždeň.

Veľkonočné sviatky sú známe z histórie aj tým, že v starovekom Ríme boli počas týchto dní prepúšťaní na slobodu otroci, ľahkí previnilci boli omilosťovaní, súdne procesy odložené, divadlá zatvorené, obchodovanie i všetky práce boli zastavené.

Obdobie pôstu

Veľkej noci predchádza u kresťanov prípravné kajúcne obdobie 40-dňového veľkonočného pôstu. V ňom sa kresťania pripravujú na tajomstvo umučenia a zmŕtvychvstania. Jeho trvanie je odvodené od symbolického čísla niekoľkých tajomstiev spásy: 40 dní sa Ježiš postil na púšti, 40 rokov putovali Izraeliti púšťou, 40 dní bol Mojžiš na hore Sinaj, 40 dní vyzýval Goliáš Židov na súboj, 40 dní putoval Eliáš o chlebe a vode k hore Horeb a 40 dní kázal Jonáš v Ninive.

Veľkonočný pôst sa začína Popolcovou stredou a kulminuje vo veľkonočnom týždni. K tomuto obdobiu sa viaže viacero zvykov a tradícií, ktoré naši predkovia robili a dodržiavali. Hneď na Popolcovú stredu sa pálili ratolesti posvätené predchádzajúci rok na Kvetnú nedeľu. V niektorých oblastiach chodieval po dedine smiešne oblečený muž s rozsvieteným lampášom a hľadal stratené fašiangy. Ženy nesmeli prať, pretože by potom mali bielizeň celý rok špinavú.

Prvá nedeľa po Popolcovej strede sa nazývala podľa jedla z upraženého napučaného hrachu Pučálna. Pučálka, ako sa tomuto jedlu hovorilo, sa jedla sladká s medom a hrozienkami alebo korenená. Cez prvú pôstnu nedeľu sa pieklo aj veľkonočné pečivo, znázorňujúce prebúdzajúcu sa prírodu. O týždeň prišla Pražná nedeľa so staroslovanským jedlom na tanieri. Tretiu nedeľu nazývali naši predkovia Kýchavičná. Hovorili, že koľkokrát v tento deň človek kýchol, toľko rokov bude ešte na svete. Družobná nedeľa znamenala pôstny oddych. Slobodné dievky sa schádzali pri koláčoch na kus reči a družba chodil do domu za nevestou na pytačky.

Vynášanie smrti z dediny je jedným z najstarších ľudových zvykov a jeho pôvod siaha až do pohanských čias. Cez piatu pôstnu Smrtnú alebo Čiernu nedeľu pripevnili dedinčania Morenu na drevený kríž a obliekli do ženských šiat. Morenu, ako symbol zimy a smrti, vyniesli za dedinu, hodili ju do potoka, zakopali ju alebo spálili. V kostoloch sa zakrývali kríže čiernou plachtou. Šiesta nedeľa sa nazýva Kvetná na oslavu príchodu Ježiša Krista do Jeruzalema, kde ho vítali olivovými ratolesťami. U nás sa používajú namiesto olív svätené bahniatka. Dávajú sa aj doteraz po príchode z kostola za sväté obrazy na stene, aby chránili dom.

Veľkonočný týždeň

Kvetná nedeľa otvára najdôležitejšie obdobie z celého veľkonočného týždňa. Cez Škaredú stredu sa vraj nemáme mračiť, pretože inak sa budeme k sebe správať ako Judáš ku Kristovi. Ten Ježiša zradil za 30 strieborných práve cez Zelený štvrtok. V kresťanských kostoloch v tento deň zmĺkli všetky zvony a čas sa oznamoval dreveným rapkáčom. Na Zelený štvrtok vstávali gazdiné pred úsvitom, pretože museli poupratovať dom a poumývať všetok riad, ktorý používali.

Vodou nesmeli šetriť hlavne pri nádobách na mlieko, inak by kravy slabo dojili. Gazda hodil kúsok chleba s medom do studne, aby bola dobrá voda a štipku dal aj dobytku, aby mu nič neuškodilo. Niekde ľudia nosili do domu mravce, vraj aby k nim radi chodili a hydina dobre znášala vajcia.

Starší ľudia verili, že štvrtok a piatok pred Veľkou nocou sa odkrývajú tajomné skrýše v zemi a ľudia tam nájdu poklad. Na Zelený štvrtok sa zvyčajne varili jedlá zo zeleniny, známy je zelený špenát s uvareným vajíčkom. Veľký piatok je v kresťanských domácnostiach aj dnes dňom veľkého smútku, utrpenia Ježiša na kríži, dňom jeho smrti. Preto sa dodržiava prísny pôst. Varia sa bezmäsité jedlá, šúľance s makom, rezance s tvarohom alebo strukoviny. Ľudové zvyky sa orientovali na upevnenie zdravia členov. Ráno, skôr ako vyšlo slnko, sa do potoka utekali umyť dievčatá a mladé ženy. Verili, že potom budú celý rok svieže, zdravé, s červenými líčkami. V tento deň platil prísny zákaz akýchkoľvek prác na poli. Gazdovia hovorili, že sa nesmie orať ani kopať, lebo zem by nezarodila.

Viac slávnostnejší charakter mala Biela sobota. Podľa kresťanskej tradície je dňom hrobového odpočinku Ježiša. Názov tohto dňa bol odvodený od obyčaje zažínať nové svetlo. V katolíckej cirkvi sa v Bielu sobotu veriaci prichádzajú pokloniť a pomodliť k Božiemu hrobu a ku krížu. Cirkevné obrady začali až po zotmení, na znak toho, že Kristus odpočíva v hrobe. Dôležité bolo rozviazanie zvonov na kostole a príprava na zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Pred kostolom sa zapaľoval tzv. Judášov oheň, v ktorom sa pálili staré oleje. Novým ohňom sa zapálila obradná paschálna svieca. Biela sobota bola vhodným dňom na sadenie a siatie. Dievčatá v tento deň farbili vajíčka a mládenci plietli z vŕbového prútia korbáče. Vo večerných hodinách sa celé rodiny náhlili do kostola, kedy sa koná vigília zmŕtvychvstania Ježiša Krista – svätá omša, ktorá sa končí radosťou z Pánovho vzkriesenia. Počas veľkonočnej vigílie sa znovu rozozvučia zvony, ktoré od štvrtka večera mlčali.

Radosť zo vzkriesenia Ježiša Krista

Potom prišla Veľkonočná nedeľa a Božie hody. Kresťania sa tešili a aj teraz sa radujú zo vzkriesenia Ježiša Krista. Veľmi významná je Veľkonočná svätá omša. Chodilo sa na sväté prijímanie, svätili sa tradičné veľkonočné jedlá – baranček, vajíčka, koláče, víno. Celý deň sa nepracovalo. Gazdiná musela s posväteným jedlom trikrát obísť celý dom, aby v ňom bola po celý rok hojnosť. Po príchode z kostola sa mohli začať konzumovať veľkonočné jedlá.

Jedinečná bola konzumácia prvého vajíčka, ktoré sa rozdelilo medzi všetkých členov rodiny, aby sa takto zabezpečila rodinná súdržnosť. Každý sa mal výdatne najesť, aby bol potom celý rok sýty. Veľkonočná nedeľa bola aj poslednou príležitosťou pre dievčatá, aby dozdobili vajíčka pre kúpačov. Vajíčka sú symbolom Veľkej noci, sú zárodkom nového života, prebudenia, symbolom jari. Zostali vďačný darčekom pre kúpačov na Veľkonočný pondelok.

Tento starý slovanský zvyk dávať kúpačom a šibačom zafarbené či inak ozdobené vajíčka, sa zachoval na celom Slovensku.

O tom, prečo sa začali vajíčka zdobiť, existuje veľa domnienok. Jedna je skutočne zaujímavá. Keď ešte chodil Ježiš po zemi so svätým Petrom, pohostila ho chudobná žena tým, čo jej zostalo. Bolo to vajíčko upečené v popole. Po ich odchode chcela žena vyhodiť škrupinky, ktoré zostali, a vtedy sa stal sa zázrak – škrupinky sa premenili na zlato. Žena sa zbavila chudoby a na počesť udalosti, ktorá jej zmenila život, rozdávala každý rok na Veľkonočný pondelok okoloidúcim nažlto sfarbené vajíčka. Veľkonočný pondelok je deň, keď sa Kristus dal spoznať svojim učeníkom.

Veľkonočná šibačka, ktorá sa praktizuje v tento deň, je čas, kedy sa dedinami ozýva smiech a výkriky dievčat po studenom kúpeli a šibaní zapletenými korbáčmi. Šibanie malo priniesť zdravie, plodnosť, šťastie, odohnať zlých duchov. Tiež malo pripomenúť bičovanie Ježiša Krista pred ukrižovaním. Povrávalo sa, že nevyšibané dievča ľahko stratí krásu, nikto ju nevyzve do tanca a nevydá sa. Dievčatá sa preto na šibačku tešili, prikladali jej veľký význam. Mohli si overiť, aký je o ne zo strany mládencov záujem.

Najčastejšie sa šibalo korbáčmi z vŕbového prútia, ktoré je symbolom jarnej prírody. Jeho dotyk vraj omladzuje, prináša silu a krásu. Niekde sa nešibalo, iba polievalo. Ale dievčatá sa nehnevali, lebo vedeli, že je to ľudová tradícia. Jednoducho to tak má byť, aby boli po celý rok zdravé a obchádzali ich zlé sily. Na Veľkonočný pondelok bola najpyšnejšia dievčina, ktorá sušila najviac mokrých šiat. Veľkonoční šibači a kúpači boli odmeňovaní maľovanými vajíčkami, koláčikmi, jedlom, pohárom vína či pálenky. Tí menší dostali aj nejaký drobný peniaz.

Večer sa mládež pobrala na zábavu. O tom, ako sa na Slovensku slávia veľkonočné sviatky, môžu vo väčšine krajín len počúvať. Musia pritom však popustiť uzdu svojej fantázii, pretože sami niečo také doma nepoznajú, oslavujú iným spôsobom.

Opäť je tu Veľká noc, jeden z najvýznamnejších kresťanských sviatkov. Ako prežijeme tieto sviatočné dni, aké tradície si zachováme, akú sviatočnú náladu vytvoríme, je na každom z nás… 

Požehnané veľkonočné sviatky prajem, hojnosť zdravia, lásky, príjemných chvíľ strávených v kruhu rodiny a priateľov.

PhDr. Dana Rosová, PhD.

Korektúra: Katarína Málková

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/