Onedlho nás možno zaočkujú šalátom alebo mäsom. Ani o tom nebudeme vedieť? Vedec prehovoril

Onedlho nás možno zaočkujú šalátom alebo mäsom. Ani o tom nebudeme vedieť? Vedec prehovoril

Na stránkach Epoch Times som našla rozhovor. Časť prekladu do slovenčiny prinášam a celý článok dočítate na Epoch Times.

V priekopníckej knihe Už nič neunikne messengerovej RNA skúmajú Jean-Marc Sabatier, doktor bunkovej biológie a riaditeľ výskumu vo Francúzskom národnom centre pre vedecký výskum, a vedecká novinárka Estelle Fougèresová, čo podľa nich „môže prerásť do najväčšieho biotechnologického excesu 21. storočia“.

Vakcíny založené na messengerovej RNA už nie sú vyhradené iba pre ľudí. Rovnaký postup smeruje aj na zvieratá a rastliny. Tichá biotechnologická revolúcia vyvoláva otázky bezpečnosti, etiky a transparentnosti. „Čoskoro bude stačiť zjesť šalát, aby ste boli ‚očkovaní‘,“ tvrdia autori knihy. Kritizujú „nenápadnú medicínu“ a spochybňujú slobodu voľby v čase, keď sa nový model presadzuje „bez transparentnosti a diskusie“ v súvislosti s covidovou krízou.

Epoch Times: Vo vašej knihe Dlhý covid a nežiadúce účinky vakcíny analyzujete zlyhanie očkovania na báze mRNA proti covidu, hoci bolo vtedy prezentované ako všeliek, ktorý ukončí zdravotnú krízu. Teraz sa venujete vývoju mRNA vakcín pre ďalšie oblasti živých organizmov. Prečo ste tomu venovali celú knihu?

Jean-Marc Sabatier (JMS): Chceli sme upozorniť verejnosť na zásadné informácie o technológii messengerovej RNA a jej mnohých aplikáciách. Postupne sme zistili, že jej nasadenie už dávno neplatí len pre ľudské očkovanie, ale rozširuje sa aj do živočíšneho a rastlinného sveta, často pomerne nenápadne.

Spotrebitelia zvyčajne vôbec nevedia, akými vakcínami boli ošetrené zvieratá, ktoré konzumujú. Pripomeňme, že očkovanie je úplne povolené aj v ekologickom poľnohospodárstve, čo mnoho ľudí netuší. Problém spočíva v tom, že nové mRNA vakcinácie už nezodpovedajú klasickej vakcinačnej logike. Ide o génový prístup, ktorý dočasne mení fungovanie buniek.

Estelle Fougèresová (EF): V tomto kontexte vyvstáva otázka: nemali by sme – podobne ako pri GMO – vyžadovať jasné označenie, ak zvieratá alebo rastliny dostali tento typ vakcíny? Podľa nás ide o zásadný demokratický problém: zabezpečiť verejnosti transparentné informácie o tom, čo konzumuje.

Tvrdíte, že produkty na báze mRNA nie sú v skutočnosti vakcíny. Môžete to vysvetliť?

EF: Ak sa odvoláme na novú definíciu slova „vakcína“, potom áno, produkty mRNA možno dnes označiť za vakcíny. Je však dôležité vedieť, že táto definícia sa niekoľkokrát zmenila.

Jednou z prvých nejasností je práve táto premena pojmu. Význam slov „vakcína“ a „očkovanie“ bol v roku 2021, počas zavádzania mRNA kampaní, zásadne upravený. To, čo kedysi označovalo látku schopnú poskytnúť imunitu proti chorobe, sa zmenilo na produkt, ktorý „stimuluje imunitnú odpoveď“ – bez toho, aby túto imunitu nutne garantoval.

Rovnako „očkovanie“, ktoré historicky malo poskytovať plnú ochranu, je dnes prezentované ako spôsob, ako ponúknuť (len) relatívnejšiu a neistú „ochranu“. Tento posun nie je nevinný: mení vnímanie toho, čo znamená nechať sa očkovať, a akú úroveň ochrany možno očakávať.

JMS: Napriek tomu, že spĺňajú kritériá génovej terapie, mRNA vakcíny sú stále klasifikované a regulované ako bežné vakcíny. Toto rozhodnutie nie je náhodné: umožňuje týmto produktom vyhnúť sa reguláciám vzťahujúcim sa na génové terapie. Sú tak oslobodené od niektorých detailných hodnotení, ako sú štúdie biodistribúcie, potenciálu vylučovania z tela alebo testy genotoxicity, ktoré merajú schopnosť látky poškodiť genetický materiál buniek.

Tento prístup bezpochyby uľahčil rýchle uvedenie na trh počas krízy SARS-CoV-2, ale zároveň znížil úroveň kontroly obvyklej u takto komplexných technológií. Zaradenie do kategórie vakcín namiesto génovej terapie umožnilo obísť niektoré zásadné fázy hodnotenia za cenu miernejšieho vedeckého a regulačného dohľadu.

Vaša kniha sa zaoberá rozšírením použitia mRNA na nové spôsoby podania: tablety, nosné spreje, kožné náplasti. V akej fáze sú tieto projekty a aké hlavné otázky vyvolávajú?

JMS: Prebieha hľadanie metód bez ihiel a existuje niekoľko sľubných ciest. Za priemyselným nadšením sa však skrýva mnoho neistôt a často podceňovaných rizík.

Orálne mRNA vakcíny vyzerajú lákavo: zhltnúť pilulku namiesto injekcie. Táto jednoduchosť však skrýva zásadné technické prekážky. Prírodná RNA je krehká a rýchlo ju rozkladajú enzýmy aj žalúdočné kyseliny. Strategie zapuzdrenia môže RNA stabilizovať, aby dorazila do buniek čreva funkčná, ale výskum je ešte v počiatočnej fáze a prechod od laboratória k ľuďom je neistý. Navyše nikto nevie presne merať dopad opakovanej expozície mRNA na črevný mikrobiom ani možné vedľajšie účinky spojené s jej vstrebávaním „netradičnými“ cestami.

Nosné spreje tiež priťahujú pozornosť. Teoreticky by mohli posilniť lokálnu imunitu v dýchacích cestách, ktoré predstavujú prvú bariéru proti mnohým vírusom. Ale úskalia sú zrejmá: chronické podráždenie slizníc, nepredvídateľné zápalové reakcie, alebo prenikanie nanočastíc cez hematoencefalickú bariéru s neurologickým rizikom, ktoré je zatiaľ zle vyhodnotené. Výskum je len na začiatku a žiadna dlhodobá štúdia zatiaľ neposkytla pevné záruky. Tieto spreje by nakoniec mohli spôsobiť viac komplikácií, než koľko by vyriešili.

Mikroihlové náplasti, často prezentované ako budúcnosť zjednodušenej vakcinácie, vyvolávajú ešte hlbšie obavy. Za obrazom bezbolestného a praktického zariadenia sa skrývajú skutočné neistoty. Ako zabezpečiť, že náplasť dodá presne také množstvo mRNA, aké je zamýšľané? Riziká poddávkovania alebo predávkovania sú reálne a mohli by narušiť imunitnú odpoveď.

Celý článok nájdete tu: https://www.epochtimes.cz/2025/11/10/vakciny-mrna-pro-lidi-zvirata-i-rostliny-francouzsti-autori-v-rozhovoru-nic-uz-neunikne-messengerove-rna/

---