fbpx
Oliwood party: Nahliadnutie do kuchyne Márie Mikloškovej
Domov / INŠPIRATÍVNE PRÍBEHY / Oliwood party: Nahliadnutie do kuchyne Márie Mikloškovej

Oliwood party: Nahliadnutie do kuchyne Márie Mikloškovej

Tvrdí o sebe, že nie je kuchárka. Je len mama, ktorá každý deň varí. Dušou je estét a obdivovateľ krásy, a tak svoje každodenné varenie pretavila do nádhernej knihy Oliwood party. Mária Miklošková napísala netradičnú zážitkovú kuchársku knihu inšpirovanú jej životom v Toskánsku, v ktorej nájdete zdravé vidiecke recepty s ohľadom na ročné obdobia.

Oliwood party je kniha plná vône, farieb a chutí. Naozaj nejde o bežnú kuchársku knihu. Ako vznikla myšlienka sprostredkovať trochu z tvojho spôsobu života v knižnej forme?

Myšlienku na knihu plnú mojich obľúbených receptov som nosila v hlave už dlho. Akurát nebol čas, nechcela som nič siliť a tak som si počkala na prvý impulz. A ten prišiel v správny moment, keď mi top grafička, Mikina Dimunová, odsúhlasila po tom, čo videla prvý recept s prvou foto, že pôjde do toho so mnou. To ma nesmierne nakoplo. Najskôr sme si len vymieňali obrázky a inšpirácie, ako by to mohlo vyzerať, v akom duchu by sa to malo niesť, aby sme obidve boli na rovnakej vlnovej dĺžke. To, že každý recept má aj svoj príbeh sa mi zdalo nevyhnutné. Všetci ľudia okolo mňa sú reálni a k väčšine toskánskych receptov sa viaže aj naozajstná historka, o ktorú som sa musela podeliť. Podľa mňa si takto niektoré z nich človek aj lepšie zapamätá, že aha, to je recept, kde Brunelleschi nosil jedlo svojim robotníkom na stavbu, keď staval Duomo vo Florencii?

Kúpili ste s manželom dom s olivovým sadom a z mestského dievčaťa sa stala milovníčka ticha a samoty. Takéto životné rozhodnutie sa môže na prvý pohľad zdať veľmi romantické, ale určite za tým stojí veľa práce. Neľutuješ niekedy, že ste si zvolili práve takúto cestu?

Málokedy som v živote ľutovala rozhodnutia, ktoré som spravila. Veď oni ťa posunú ďalej, oni ťa naučia a poučia. Tak isto to bolo aj s kúpou Oliwoodu. Vedela som, že to bude dobrá voľba, že nám to prinesie niečo úplne iné a nové do života. Boli sme na to dvaja a koniec koncov nám zo začiatku pomáhala aj rodina, priatelia, alebo robotníci, ktorých sme si najímali. Všetko sme sa učili za chodu, rekonštruujeme už ôsmy rok. Ale mám pocit, že je to dobre, pretože už presne vieme, ako a čo treba urobiť, keďže tu žijeme a veci sa dejú a menia doslova aj zo dňa na deň. To ticho, ktoré tu je, je terapeutické. Taliansko je veľmi zaľudnená krajina a pomerne hlučný národ. Tu mám s deťmi kúsok ticha a súkromia iba pre seba.

Aj keď kniha nie je o tvojej rodine, zdá sa, že základnou surovinou, ktorú používaš je láska a že aj varenie je o rodinnej pohode a šťastí. Ako to vyzerá u vás doma pri príprave večere? Stretávate sa pravidelne pri spoločnom stole?

Voľba opustiť kariéru, ktorú som mala v Bratislave, bola dobrovoľná. Chcela som robiť presne toto. Starať sa o rodinu, variť jej, ofukovať ich a byť vždy prítomná, keď to budú potrebovať. To, že som permanentne doma pokladám za šťastie, ktoré možno mnohé rodiny nemajú. Skoro ráno utekajú do práce a svoje deti vidia až večer totálne vyšťavení. Tým, že sa deti stravujú doma aj na obed je to, čo ma udržuje vo variacom moode. Ale som šťastná, že im môžem denne variť čerstvé jedlo a môžeme všetci spolu stolovať a zdieľať denno-denné zážitky. U nás sa rodinná situácia zmenila. Keď ešte manžel žil tu s nami, varili sme častokrát spolu, alebo len on (je skvelý kuchár) a popíjali sme pri tom víno a počúvali hudbu. Teraz sme síce len traja, ale nič na tej atmosfére sa nezmenilo. Snažím sa deťom dať všetko, na čo boli zvyknutí aj predtým. A potom máme stále plný dom hostí, pre ktorých milujem variť a pripravovať jedlo. Je to už taký náš zvyk, že aspoň raz za týždeň sa tu žúruje, počúva muzika, každý si púšťa svoju obľúbenú skladbu a vychutnávame si dobré jedlo a víno.

Nádherné fotografie v knihe vznikli tiež v tvojej réžií. Ako sa ti podarilo sprostredkovať kulinársku atmosféru cez objektív?

Som vyštudovaná výtvarníčka, takže istý vkus a talent myslím mám už od detstva. A potom práca módnej redaktorky, hodiny a hodiny pri foteniach na editoriáloch ma vytrénovali, ako a čo sa má fotiť. Ja síce nemám fotoateliér, ani žiadny dobrý foťák, len taký maličký Nikon. Neviem si ho ani moc nastaviť, len zaostrujemJ. Tá celá atmosféra okolo toho je to, čo ma na tom najviac baví. Keďže recepty sú sezónne, dekorácie mi robili prevažne kvety a zeleň z našej záhrady. Potom už ten samotný styling som sa snažila robiť minimalistický, ten mi je blízky. Čisté tvary, aby jedlo bolo dobre viditeľné a vyzeralo chutne, ale aby celkový dojem pôsobil ako obraz. Aby sa jednoducho na to dobre pozeralo a ten zážitok mal viac úrovní.

V dnešnej dobe sa ľudia stravujú podľa módnych trendov toho, čo sa momentálne pokladá za zdravé. Čo je podľa teba podstatou poctivého jedla, ktoré zasýti telo aj dušu?

Hlavne nesledovať módne trendy! Najdôležitejšie je len dobre si vybrať suroviny, z ktorých ideme variť. Odporúčam preto, navštevovať lokálne trhy, lokálnych dodávateľov, kupovať radšej menej a častejšie. Myslieť možno aj na to, že to, čo jeme sa odzrkadlí na našom zdraví aj vzhľade. Nejesť len aby sme sa zasýtili, ale pochopiť filozofiu sezónnych potravín. Z každého jesť trošku, mať variabilnú stravu. My máme napríklad mäso dvakrát za týždeň, ryby takisto, na pizzu ideme raz za týždeň, väčšinou v nedeľu, keď sa mi doslova nechce variť. A zeleninu, ovocie denne v niekoľkých porciách. Zbytok sú cestoviny, ryža a rôzne polievky.

Čo zo životného štýlu v Taliansku by si rada preniesla aj na Slovensko?

Mne sa veľmi na Talianoch páči, že stolujú všetci pokope, majú to ako rituál. Keď sa chcú vidieť viacerí, idú do reštaurácie, kde potom vidíte dlhé stoly plné prekrikujúcich sa ľudí. Reštaurácie sú od piatku do nedele totálne plné. Ak nemáte rezerváciu, nenájdete miesto. Pritom niekedy to nie je ani také drahé, stačí aj 20-25 euro na hlavu a máte v tom kompletné 3 chodové menu aj s vínom, kávou a dezertom. Funguje to už u mladých ľudí, že namiesto krčmy, idú radšej do reštiky. Aj naši synovia chodia takto s kamošmi na pizzu, čo je mi veľmi sympatické.

Rozhovor pripravila: Katarína Mayer
Foto: Mária Miklošková
Knihu si môžete zakúpiť tu: OLIWOOD PARTY