Zdroj foto: TASR

Odpovede Juraja Mesíka na otázky čitateľov v súvislosti s možnosťami lieku IVERMECTIN proti Covid-19

Na základe rozruchu okolo lieku IVERMECTIN som sa rozhodla pred pár dňami osloviť analytika Juraja Mesíka. O globálnych trendoch a rizikách – medzi ktoré patria aj epidémie – učil na dvoch z najlepších univerzít Slovenska a Česka. Roky pracoval ako starší špecialista Svetovej banky na štyroch kontinentoch...

AKTUALIZOVANÉ – LIEK JE OD DNES POVOLENÝ…

Ivermectin je povolený už aj na Slovensku. Snaha a dopyt (tlak) niektorých lekárov sa oplatil

Článok (https://www.40plus.sk/vakcinacia-ivermektin-a-vitamin-d-sa-nevylucuju-ale-doplnaju/) má doteraz veľký ohlas a prináša so sebou aj ďalšie otázky, ktoré neviem zodpovedať a v záujme podania presných informácií a faktov som sa rozhodla posunúť ich autorovi Jurajovi Mesíkovi, so žiadosťou o odpovede.

  • Pod článkom sa niekoľkokrát v diskusii vyskytol odkaz na článok na webovej stránke medpadetoday.com, ktorá popiera väčšinu vašich tvrdení – kde je teda pravda? (LCCC members see their data as strong, but many experts disagree with their interpretation. https://www.medpagetoday.com/infectiousdisease/Covid-1919/90552)

Ako pri každej potenciálnej dezinformácii, aj tu treba začať základnými otázkami o kvalite zdroja. Je to vedecký časopis s prísnou oponentúrou? Odpoveď v tomto prípade je nie. Je to v zásade popularizačné médium. To neznamená, že nemôže robiť dôležitú a dobrú prácu, ale znamená to, že to, čo uverejňuje, treba brať s rezervou. Téma Covid-19 sa v USA a potom aj po celom svete stala hyperpolitickou a neviete, akú politickú agendu môže mať to či ono médium.

Možno žiadnu – možno silnú.

Ďalšia otázka je: „Kto to píše?“ Je autorka človek s relevantným vzdelaním v oblasti, ku ktorej sa vyjadruje? V tomto prípade v medicíne alebo aspoň v prírodných vedách? Odpoveď je opäť nie – autorka je žurnalistka. V texte ďalej chýba deklarácia absencie konfliktu záujmov? V solídnych vedeckých prácach také deklarácie musia byť, inak sa môže stať, že to, čo je vydávané ako nezávislý výskum, je firemný výskum – a ten máva jednu zásadnú motiváciu. Správne tušíte, že tou je predať nejaké liečivo alebo diagnostikum a zarobiť na tom.

Z tohto neviete, či autorka nemala nedávno kontrakt s výrobcom nejakých liekov, alebo nepatrí k aktivistom nejakej politickej strany, ktorých záujmom je spochybniť existenciu oveľa lacnejších a účinnejších liečiv alebo existenciu liečby Covid-19 ako takú. Možno áno, možno nie – proste neviete.

Čiže ten článok neprešiel žiadnym z úplne základných testov, aby som ho v odbornej diskusii bral vážne. Keďže sa naň ale pýtate, pozrel som sa naň trochu bližšie. Ten text sa tvári odborne a vytvára ten dojem tým, že uvádza veľa odkazov na literatúru.

Autorka sa napríklad snaží spochybniť vedeckú autoritu prof. Marika – jedného z autorov liečebného protokolu I-MASK a člena skupiny špecialistov, známou pod skratkou FLCCC, ktorí už na jar vyvinuli aj protokol na nemocničnú liečbu Covid-19 MATH + – odkazom na štúdiu CITRIS – Ali – https://jamanetwork.com/journals/jama/fullarticle/2752063 , predbežne uverejnenú na portáli JAMA Network.

Keď si ten link otvoríte, hneď v úvode je uvedené, že (citujem): „U pacientov so sepsou a s akútnym respiračným distress syndrómom infúzie vysokých dávok vitamínu C, v porovnaní s placebom, nezlepšili signifikantne skóre zlyhávania orgánov po 96 hodinách, ani nezlepšili hladiny biomarkerov po 168 hodinách.“  (V orgináli „Among patients with sepsis and ARDS, high-dose vitamin C infusion compared with placebo did not significantly reduce organ failure scores at 96 hours or improve biomarker levels at 168 hours.).

Takže máme vystarané, že? Profesor Marik vymýšľa a vysoké dávky vitamínu C pri liečbe sepsy a ARDS nefungujú. To je záver naznačovaný autorkou článku spochybňujúceho liečbu Covid-19 Ivermectinom. Takto môžu závery tejto štúdie vyzerať, keď sa pozriete na jej nadpis a úvod.

Keď si ale pozriete jej takzvané „sekundárne výstupy“ (Secondary Outcomes), narazíte tam na tieto zaujímavé fakty: Na 28. deň štúdie bola úmrtnosť v skupine s placebo 46.3 % (38 z 82) – v skupine liečenej vitamínom C 29.8 % (25 z 84) – rozdiel je štatisticky signifikantný (P = .03). Počet dní bez potreby ventilátora bol 13.1 u skupiny s vitamínom C verzus 10.6 dňa v placebo skupine.

Počet dní mimo JIS-ku do dňa 28 bol v skupine s vitamínom C 10.7 dňa, v placebo skupine 7.7 dňa – opäť signifikantný rozdiel (P = .03) 25 % pacientov s vitamínom C boli na JIS-ke menej ako 7 dní – ale len 12,2 % z placebo skupiny (signifikantný rozdiel P = .03). Inými slovami, pri podaní vysokých dávok vitamínu C pacientom so sepsou a ARDS ich zomrelo o 1/3 menej, a rovnako títo pacienti strávili zhruba o tretinu menej času na pľúcnej ventilácii a JIS-kách!

Vyberte si, či by ste v prípade sepsy alebo zlyhávania vášho dýchania chceli byť liečení podľa protokolu Dr. Marika, alebo byť v placebo skupine.

Obávam sa, že som čitateľov už dávno unudil – ale ak ste dočítali až sem, tak možno súhlasíte s mojim záverom, že ten článok na Medpagetoday je, ako sa hovorí na Podpoľaní, „bullshit“.

Pokúsim sa byť oveľa stručnejší bez toho aby som šiel do detailov. Pozrime sa, kto tu hovorí. A kde hovorí. Profesor Marik tvrdí na základe rozsiahlych skúseností teamu špičkových lekárov a zhruba 40 vedeckých štúdií, že ivermectin je v terapii Covid-19u vysoko účinný liek. Prof. Marik je autorom viac ako 500 vedeckých prác, ktoré boli vo vedeckej literatúre citované 43 000 krát. V oblasti intenzívnej starostlivosti je to druhý najpublikovanejší autor na svete v dejinách odboru.

Len k téme liečby Covid-19u publikoval doteraz 10 vedeckých prác. Viac o ňom nájdete tu https://Covid-1919criticalcare.com/wp-content/uploads/2021/01/FLCCC-Alliance-member-CV-Marik.pdf  V priemernom slovenskom denníku N mu oponuje mladý slovenský lekár, uverejnil 49 vedeckých prác, ktoré boli 164 krát citované. Viac o ňom nájdete tu  https://www.researchgate.net/profile/Peter_Sabaka3

Rozhodnutie koho tvrdenia považujete za vážnejšie a hlavne kým by ste chceli byť v prípade vážneho ochorenia liečení ponechávam na každom čitateľovi a čitateľke.

Opäť tu máme diskutovať o článku v populárnej tlači – aj keď The Guardian je nepochybne oveľa solídnejšie médium ako Denník N. Druhá vec je, že spomenutý článok je zo začiatku júna 2020 – a dnes sa píše január 2021. To je s trochou nadsázky, akoby ste v diskusii o kvalite smartfónov odkazovali na článok z roku 1990, alebo v debate o genetike koronavírusov na článok z roku 1970. Realita je taká, že do júna 2020 bolo publikovaných len niekoľko štúdií o účinku ivermectinu – ale aj hydroxychlorochinu alebo vitamínu D – v liečbe a profylaxii Covid-19u.

Dnes je takých vedeckých štúdií k dispozícii 49 – a 100% z nich dospelo k záveru, že ivermectin je v terapii Covid-19u vysoku účinný, so stredným zlepšením 85%. To je obrovsky silný účinok. Keď už som spomenul aj ďalšie dve účinné látky, o účinku vitamínu D v liečbe a profilaxii Covid-19u je dnes k dispozícii 50 štúdií ( a 92% z nich konštatuje silný pozitívny účinok na úrovni 75%) a o účinku hydroxychlorochínu dnes máme 230 štúdií, pričom pri jeho včasnom použití je zaznamenaný pozitívny účinok u 100% štúdií a stredné zlepšenie 66%.

Na záver si len pripomeňme, že ivermectin, hydroxychlorochin aj vitamín D sú lacné generiká, ktoré stoja doslova pár desiatok centov: na Slovensku liečime Covid-19 neúčinným liekom remdesivir za 2100 eur. Pýtajte sa prečo! (Remdesivir je stále liečivo číslo 1 odporúčané oficiálne Ministerstvom zdravotníctva – viď https://www.health.gov.sk/Clanok?Hlavna-sprava-COVID-19)

Rozhovor pripravila: Martina Valachová

Ak chcete zanechať autorovi odpovedí komentár UROBTE TAK TU – https://www.facebook.com/40plus.sk/posts/1362402220760000

Korektúra: Katarína Málková

Katarína Málková, jazyková korektorkaMáte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus

Mohlo by vás zaujímať