Namiesto vykázaných 17-tisíc prípadov úmrtí na COVID-19 bolo v skutočnosti iba 152 zosnulých. Zvyšok je omyl alebo podvod

Ochrana ľudských práv počas Covid-19ĽUDÍ V TALÁROCH MÔŽEME LEN ZÁVIDIEŤ

Z predbežnej správy Benátskej komisie zo dňa 8. októbra 2020 O opatreniach prijatých v členských štátoch Európskej únie v dôsledku krízy COVID-19 a ich vplyve na demokraciu, právny štát a základné práva č. 995/2020, CDL (2020) 018 vyplýva, že súdne preskúmanie núdzových opatrení je jednou zo záruk proti rizikám zneužitia právomoci výkonnou mocou.

Pod účinným súdnym prieskumom zákonnosti zásahu do ľudských práv a slobôd si Benátska komisia predstavuje prijatie súdneho rozhodnutia v čase, keď prijatie tohto rozhodnutia má význam pre ochranu práv a slobôd jednotlivca, je adresné a spôsobilé zabezpečiť bezodkladnú nápravu.

Súdne preskúmavanie opatrení, zavedených z dôvodu boja proti COVID-19, je podľa Benátskej komisie významnou zárukou proti rizikám zneužitia právomoci výkonnou mocou, teda vládou Slovenskej republiky, ako aj jej ministerstvami. S prihliadnutím na obsah zverenej právomoci, predovšetkým Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky v tesnom závese.

K ľudským právam, ktoré sú predmetom prieskumu správnym súdnictvom, patrí ľudské právo na spravodlivý proces a ľudské právo na účinné ochranné prostriedky, chránené článkom 6 a článkom 13 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Tieto práva sa zaručujú aj počas núdzového stavu. Preto jednotlivci, ktorých postihujú obmedzujúce opatrenia, musia mať možnosť napadnúť tieto opatrenia pred správnym súdom.

Záležitosť s väčším praktickým účinkom pre fungovanie Slovenskej republiky ako materiálneho právneho štátu, než projekt „Zmena súdnej mapy“. Popravde, o tom sa hovorí už aspoň rok aj kvôli tomu, aby sa nezačalo na verejnosti hovoriť o neexistencii súdnej kontroly protipandemických opatrení. Ak by sa tá zaviedla, vláda Slovenskej republiky aj jej odborné poradné orgány, na čele s Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, by sa ocitli v dobrých sr…ách.

Ako to funguje s bojom proti koronavírusu, keď súdnictvo funguje, ukazuje príklad Portugalska.

Tamojší regionálny úrad verejného zdravotníctva nariadil štyrom osobám odísť do povinnej karantény. Pritom len jedna z týchto osôb mala pozitívny výsledok PCR testu. Ostatné osoby boli vedené ako „vysoko rizikové dohľadané kontakty“. Úrad verejného zdravotníctva rozhodol, že všetci štyria sú infekční, a že musia zostať v izolácii 14 dní. Títo ľudia podali žalobu na vládu za obmedzovanie osobnej slobody na základe pseudovedy. Súd žalobe vyhovel.

V odôvodnení rozsudku súd, okrem iného, uviedol:

     „Ak je niekto testovaný PCR testom ako pozitívny pri 35 a viac cykloch amplifikácie (čo je pravidlo vo väčšine krajín EÚ a USA), potom vyhliadka, že daný človek je skutočne nakazený, predstavuje len 3 %. Zvyšných 97 % je pravdepodobnosť, že ide o falošne pozitívny výsledok testu.“

Rozhodnutia vnútroštátnych súdov nemajú povahu precedensu záväzného v inom štáte.

Na prvý pohľad z tohto rozhodnutia v Portugalsku pre Slovensko nevyplýva nič. Opak je pravdou. Základom trestného práva je zásada in dubio pro reo. V súlade s touto zásadou až jednoznačný dôkaz ochorenia SARS-CoV-2 zakladá právne relevantný dôvod na obmedzenie osobnej slobody. Súdna prax zmietajúca Slovenskom vyvoláva dôvodné pochybnosti, či by súd uvažoval takto. Skôr možno predpokladať, že by padol na kolená pred dôkazom, že výsledkom PCR testu žalobcov bolo zistenie, že jeden z nich je pozitívny.

Ďalší príklad z Portugalska je znovu o PCR testoch.

Správny súd, sídliaci v Lisabone, rozhodol, že namiesto vykázaných 17-tisíc prípadov úmrtí na COVID-19 je v skutočnosti iba 152 zosnulých. Zvyšok je omyl alebo podvod. Úmrtia zapríčinili iné ochorenia. Spoločným menovateľom pre spojenie smrti s koronavírusom je pozitívny RT-PCR test.

Súd takto z iného smeru priznal znamienko nespoľahlivosti PCR testom.

Na Slovensku nezaškodí pripomenúť, že PCR testy sú práve tie testy, s ktorými štátne orgány spájajú svoje rozmanité opatrenia, ktorými šikanujú obyvateľstvo. Najaktuálnejším príkladom je PCR testovanie detí pred nástupom na letné tábory.

Rozhodnutia portugalských súdov u nás pôsobia dojmom senzácie, o ktorej treba písať. V skutočnosti o nijakú senzáciu nejde. Sudcovia sa nezavďačujú vládam svojich štátov v mnohých iných európskych štátoch.

Napríklad súd v Bruseli ešte v októbri minulého roka rozhodol, že všeobecná povinnosť nosiť rúško porušuje belgickú ústavu.

Rozhodovaniu o protikovidových opatreniach vlády a hygienikov sa nevyhli ani súdy v Českej republike.

Mestský súd v Prahe dňa 31. marca 2021 zrušil pre nezákonnosť časť opatrenia ministerstva zdravotníctva, ktorá paušálne ukladá českým občanom povinnosť pred návratom zo zahraničia domov predložiť negatívny test na COVID-19.

Najvyšší správny súd dňa 2. júna 2021 konal o súlade opatrení ministerstva zdravotníctva s plošným uzavretím materských a základných škôl, ktoré v apríli vyhlásila vláda. Podľa Najvyššieho správneho súdu ČR ministerstvo zdravotníctva ignorovalo úvodnú časť zákona o ochrane verejného zdravia, v ktorej sa ako opatrenie výslovne uvádza iba „zákaz alebo obmedzenie styku skupín fyzických osôb podozrivých z nákazy s ostatnými fyzickými osobami“.

Ustanovenie zákona sa teda podľa súdu týka len ľudí podozrivých z nákazy, čo zakladá možnosť uzatvoriť konkrétne školy, v ktorých sa šíri infekcia. Nemožno však na základe tohto ustanovenia uzavrieť všetky školy v Českej republike z preventívnych príčin tak, ako sme to zažívali aj doma, pod patronátom ministerstva školstva a jeho ministra.

Rozhodovanie sudcov, ktoré v prípade konfliktu práva so želaním vlády uprednostní právo, je náročné na intelektuálnu výbavu a psychickú odolnosť sudcu.

Na Slovensku nadbytok nepredstierane nezávislých sudcov nemáme. Aby sa držali „pekne pri stene, nevyskakovali, nešli proti vláde či proti Hlavnému hygienikovi SR“, na to máme Súdnu radu Slovenskej republiky. Tá vyzlieka sudcov z talára zásadne „za odbojnosť“ prejavovanú voči svojráznym opatreniam, ktoré pod zámienkou boja proti COVID-19 obmedzujú, či dokonca odnímajú základné práva a slobody.

O súdnych rozhodnutiach „portugalského strihu“ či „francúzskeho strihu“, o ktorých tu vôbec nebola reč, ale je ich viac ako dosť, môžeme iba tíško snívať.

Doc. JUDr. Ján Drgonec, DrSc.
emeritný sudca Ústavného súdu SR

Korektúra: Katarína Málková

Katarína Málková, jazyková korektorkaMáte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/

 

Mohlo by vás zaujímať