fbpx

Môžeme odísť, zmeniť zamestnanie, odsťahovať sa. Od čoho nikdy neodídeme, sme my sami.

Neviete ráno vstať z postele ? Možno preto, že stále nosíte veľa emocionálnej a mentálnej záťaže.

Ak cítime, že je pre nás čoraz ťažšie ráno vstať a ísť si „plniť povinnosti“, je čas niečo zmeniť. Niekedy stačí málo, niekedy nie. Možno sa treba pozrieť, koľko neviditeľnej záťaže nosíme a ako si z nej odobrať.

O čom hovorím?

O nárokoch a nátlaku, ktorý spôsobujeme sami sebe. Čo všetko musíme, aj keď nemusíme. Z presvedčenia, že len vtedy máme svoju hodnotu, len vtedy za niečo stojíme, ak robíme to, čo sme si na seba naložili.

Vcelku poľahky vieme identifikovať páchateľov na strane druhých. Náročného šéfa, nekončiace povinnosti doma, vplyv toxických ľudí, politikov, spoločnosť. O dosť ťažšie vidíme páchateľa v sebe. Nároky a nátlak, ktorý vytvárame my sami na seba. Oddych, ktorý si nedovolíme. Úľavu, ktorú si nedoprajeme. To sú záťaže, ktoré so sebou nosíme.

Môžeme odísť, buchnúť dverami, zmeniť zamestnanie, odsťahovať sa. Od čoho ale nikdy neodídeme, sme my sami. A čo je naše, to pôjde s nami. Kdekoľvek sa pohneme. A je jedno, či budeme s Ferom, Janom, Jožom, v korporáte či neziskovke, v office či homeoffice. Môže sa nám stať, že budeme znovu a znovu prežívať ten istý príbeh. Kým si to nevšimneme a nezačneme robiť niečo inak.

Na jednom seminári bol pán v rokoch. Hovoril o tom, koľko napätia spôsobuje jeho predstava poriadku a to, ako ostatní nie sú schopní robiť to, čo on považuje za správne. Napríklad neustále prerovnával riad v umývačke a rozčuľoval sa, ako to všetci robia zle. Zo seminára odchádzal s uvedomením a záväzkom, že skúsi s tým prestať. Prišiel domov a odhodlane oznámil manželke, že urobí zmenu a či si teda všimne. Hrdý na seba sa po týždni pýta manželky, či si všimla. Nevšimla. Nikomu okrem neho na tom nezáležalo.

Musím, nesmiem, mala by som, nemala by som… sú nátlakové metódy ega.

Mimoriadne účinné, mimochodom. Núti nás robiť veľkú nadprácu. Udržiavať veci, ktoré okrem nás nikto nechce. Šperkovať do dokonalosti, ktorú nikto neocení. Opravovať chyby v texte, ktorý nikto neuvidí. Zožierať sa jednou chybou, aj keď 99 % je dobre. Cítiť sa ako lúzer, ak nevíťazím. Neustále kontrolovať. Preťažovať sa neustálym prísunom podnetov a aktivít. Prežívať vinu, ak vznikne konflikt. Žiť s pocitom zlyhania, ak sme nenaplnili potreby všetkých okolo… Toto je pár príkladov, ako sa to deje.

„Väčšina tieňov v našom živote pochádza z toho, že si sami stojíme na slnku.“ Ralph Waldo Emerson

Konať s pocitom MUSÍM vytvára ťažobu.

Energeticky vyčerpáva. Pri MUSÍM sa v tele vyplavuje adrenalín, ten nás nabudí, vykopne do akcie. Nie však nadlho, ako rýchlo príde, tak rýchlo aj odíde. Po ňom však ostane kortizol, stresový hormón, ktorý vytvára pocit stresu a únavy. Už chápete, prečo sme tak unavení z toľkého musenia?

Dá sa to aj inak. Pustiť, čo musím a nahradiť tým, čo chcem. Nie pre druhých, nie pre potlesk, sami pre seba. Robiť to, čo ma vyživuje, v tom je energia, život. Pri CHCEM sa vyplavuje do tela dopamín, dopamín nás dá do pohybu, robíme kroky k tomu, čo chceme a takto sa uvoľňuje sérotonín, hormón šťastia. Sérotonín motivuje k ďalším krokom, máme chuť pokračovať, energia sa dvíha.

Cítite ten rozdiel? Napriek tomu tak často volíme MUSÍM namiesto CHCEM. Je to vec osobnej voľby, či vymením MUSÍM za CHCEM.

Kam ide pozornosť, tam ide energia a to nazývame životom

Realita, ktorú vidíme, je v podstate len malá časť reality, ktorú osvetlil reflektor našej pozornosti. Ak sa zameriame na to, ako sa to nedá, nájdeme veľa dôkazov, ktoré nás v tom utvrdia. Ak sa zameriame na to, ako sa to dá, nájdeme veľa možností, ako sa to dá. Aj ľudí, ktorí nás v tom podporia, podržia.

Zmenou zamerania pozornosti meníme smer energie, a tým meníme náš život. A o to tu ide.

O vyhorení a sabotéroch v hlave Zubná kefka, ktorú držím na fotke, tam nie je náhodou.

Robievam také cvičenie, na rozprúdenie energie a otvorenie hlavy. Ako inak sa dá použiť zubná kefka? Je mnoho možností, rovnako ako v našom živote. Je veľa spôsobov, ako žiť život a so zmenou perspektívy sa otvárajú úplne nové možnosti.

Neurovedci to popisujú takto: Kam ide pozornosť – teda ako použijem svoj mozog v zameraní pozornosti –  zaktivizuje príslušné neuróny, zaktivizovanie neurónov má za následok ich rast a vytváranie nových neurónových spojení. Každé zameranie pozornosti vytvára špecifické siete neurónov. Nazýva sa to aj neuroplasticita. Náš mozog je pripravený na zmenu. A vy?

O tomto a aj o iných neviditeľných záťažiach budeme spolu so Zuzanou Reľovskou hovoriť na bezplatnom webinári Beelong community & networking:

https://www.eventbrite.co.uk/e/o-vyhoreni-a-saboteroch-stastia-tickets-230729767947

O vyhorení a sabotéroch v hlave

Jana Bernaťáková je change facilitátor, systemický kouč a spoluzakladateľka Beelong community & networking, platformy pre prepájanie, spoluprácu a podporu ľudí v procese zmeny.

Tento článok a webinár vznikli v rámci Beelong iniciatívy Reinventing yourself/Znovuobjav seba, ktorej cieľom je otvorene hovoriť o období osobnej transformácie, nazývanej aj krízou stredného veku, a poskytnúť v procese životnej (a/aj kariérnej zmeny) podporu, zdieľanie, orientáciu a vzdelávanie pre jednotlivcov aj firmy.

Korektúry: Katarína Málková

Katarína Málková, jazyková korektorka

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/

Pozrite si aj rozhovor o vyhorení…

 

Mohlo by vás zaujímať