Magazín 40plus Prinášame rozhovory o ľuďoch a s ľuďmi: Magazín 40plus pre ľudí, ktorí hľadajú odpovede, rady a inšpirácie v pracovnom i osobnom živote.
Život nám prináša do cesty rôzne skúšky. Niektoré sú ľahšie a zvládneme ich bez problémov. ZDENKA BUČEKOVÁ ale píše príbehy o skúškach, ktoré nás prinútia siahnuť si na dno svojich možností, preveriť silu svojej osobnosti. A strhnú nám ružové okuliare a svet ukážu v úplne inom svetle.
Každý z nás mal niekedy v živote na očiach ružové okuliare. Nie také, čo sa rozbijú, keď spoznáme charakter človeka a zistíme, že sme sa v ňom mýlili. Sú aj ružové okuliare, ktoré nám spadnú z očí, aby sme zistili , že sme nimi len zakrývali niečo, čo sme nechceli vedieť.
Že sme sa iba snažili vsugerovať si, že nás sa to netýka , alebo že nám sa to nemôže stať …
Nech je osud akýkoľvek, verím, že nič na svete sa nám nedeje náhodou. Každá lekcia, ktorú dostaneme od života, má zmysel.
Príbeh
Mal len 16 rokov, klasický tínedžer. Život je gombička a čo sa mi môže stať … a predsa sa stalo. Dostal bitku od akože priateľov .
Prešiel mesiac, a on nalepený na zrkadle sa obdivoval. Aspoň tak to jeho matka vnímala a neodpustila si poznámku – krásny si, ty Narcis!
Lenže on jej odpovedal – ale ja nejako divne vidím!
Tak choď k lekárovi nech ti dá okuliare a nesimuluj! Určite máte písomku v škole.
Chlapec išiel k očnej lekárke, ktorá ho okamžite poslala do nemocnice.
Matka išla s ním.
Chlapče, čítaj čo vidíš, povedala doktorka.
Ale ja na to nevidím, odpovedal chlapec.
Choď tak blízko, aby si videl.
Pri každom jeho kroku stislo matke hrdlo a v duchu kričala – stoj už.
Prišiel na meter k tabuli a povedal: vidím, že tam niečo je, ale neviem čo.
Nasledovala hospitalizácia, infúzie a lieky.
Chlapec bol ako na hojdačke, raz hore , ale keď sa dávka liekov znížila, zas dole. Bol prvák na strednej škole, život pred sebou, hormóny pracovali, všetko v ňom sa bilo a nikto nevedel čo bude.
Jedného dňa zazvonil matke telefón.
Volal jej syn – Mama, nejaký chlap mi povedal, aby som sa zmieril s tým, že budem slepý.
Čo poviete chlapcovi v takej chvíli? Chlapcovi, ktorý vyzerá ako muž, lebo z hormonálnych liekov pribral 30 kg a bol zarastený ?
Stále to bolo decko, a kruté slová od študovaného lekára nemali zaznieť .
Nie takto.
Hovorí sa, a je to pravda, že zúfalstvo matky nepozná hranice.
Osud mieša karty, ale stále ste to vy, kto ich drží v ruke. Matka je schopná ísť aj na mesiac, len aby pomohla svojmu dieťaťu. Vlastne, obaja rodičia, ak svoje deti bezhranične ľúbia.
Čo robia ? Modlia sa, aj keď doteraz boli ateisti. A zrazu sa našla lekárka, ktorá si spomenie na starý prípad, veľmi podobný tomuto. Vtedy našli u pacienta genetickú chybu. Navrhne testy urobiť aj tomuto chlapcovi.
A teraz príde pointa ružových okuliarov.
Aké testy, veď sme všetci zdraví a mňa sa to netýka!
Matka sa veľmi mýlila. Jej syn mal chorobu, ktorá sa odborne nazýva Leberova hereditarna optická neuropatia .
Paradoxom je, že nositeľom tohto génu je matka, a dedia ho len chlapci. Matke z nášho príbehu sa začal rúcať svet. Sužovali ju výčitky svedomia, aj keď za to nemohla. Neustále sa ospravedlňovala synovi, prosila o prepáčenie.
Zasiahol manžel, svoju ženu podržal a bol jej oporou. Povedali si, že urobia aj nemožné, len aby ich syn dokázal existovať.
A tiež zas prosili Boha o pomoc.
Neuveríte, ale pomoc prišla. Znova od lekárky, ktorej sa podarilo vybojovať pre chlapca drahé lieky.
Viete si predstaviť tú radosť, keď syn prišiel za matkou a prečítal ŠPZ na aute na 15 metrov? Pre tých, čo majú zrak v poriadku, to možno znie smiešne, ale pre matku to bol najkrajší dar.
No stále to nestačilo. Zašli na súkromnú kliniku, kde lekár skonštatoval, že v nemocnici urobili všetko.
Matke taká odpoveď nestačila.
Lekárovi odpovedala, že ju nezaujíma, čo urobili. Keby išlo o jeho syna, čo by urobil ?
Lekár evidentne zostal zaskočený, ale videl pred sebou zúfalú matku, ktorá je odhodlaná urobiť aj nemožné, len aby pomohla synovi. Začal liečbu injekciami priamo do oka s komentárom, že keď to pomáhalo voľakedy, keď začínal ako lekár, tak musí aj teraz.
A veruže, pomohlo. Pridali infúzie a chlapec začal vidieť viac a viac.
Teraz má 20 rokov, úspešne zmaturoval a pracuje ako obchodný zástupca .
Ďakujem, že ste tento príbeh dočítali až do konca.
A aká je jeho pointa?
Majte radi život a nikdy nehovorte, že vám sa to nemôže stať.
Ak chcete pochopiť nevidiacich, stačí ak si na hodinu zakryjete oči a budete sa snažiť robiť všetko tak, ako keby ste videli.
Matka z nášho príbehu si to skúsila na 3 hodiny. Poprosila svojho brata aby jej pripravil v byte prekážky, aby rozhádzal topánky, premiestnil nábytok… pretože život vám tiež dáva do cesty kopu prekážok a vy ich musíte zvládnuť.
Po troch hodinách si matka dala dole šatku a plakala a plakala. Boli to slzy šťastia a možno sa prvýkrát úprimne modlila a ďakovala anjelom, že im aj s manželom dali silu všetko zvládnuť. A napriek všetkému si „neskladali“ ružové okuliare. A verili.