Nové sliepky v kuríne. Čo robiť, aby sa nebili a vzájomne sa prijali? A dobre niesli? Je to ako s ľuďmi…

Nové sliepky v kuríne.Nové sliepky v kuríne. Čo robiť, aby sa nebili a vzájomne sa prijali? A dobre niesli?

So sliepkami je to tak trochu ako s ľuďmi. Keď im príde do života nová posila, zvyknú sa medzi sebou nepohodnúť. Odmietajú nové, nepoznané. Len tak, pre istotu. Niekedy to dokonca dopadne aj tak, že tie staré utýrajú nové. Ako teda postupovať, aby sa nové sliepky v kuríne nebili s pôvodnými? Naučili sa spolu žiť a, navyše, aj dobre niesli?

Keď sme si založili kurín, mysleli sme si, že 4 sliepky sú akurát. Lenže domáce vajíčka zachutili a zrazu bolo vajec málo. Nestačilo to. Aj keď sme predtým kupovali domáce, predsa len, tieto sú NAŠE. Rozhodli sme sa po 2 mesiacoch, že zväčšíme výbeh a dokúpime dve ďalšie. Chlapi išli na burzu zvierat a priniesli dve nové mladé sliepočky. Čierne ako eben.

Nové sliepky v kuríne – spoznávanie…

Prvé minúty boli napínavé. Napätie v kuríne sa dalo krájať. Zašli sme do domu, a vtedy sa to stalo. Krik ako v krčme. Vybehli sme na dvor a stali sme sa svedkami neznášanlivosti v praxi. Nepomohlo ani to, že sme skúsili rôzne recepty. Napríklad natrieť všetky sliepky octom. Nezabralo. Bitky pokračovali a tie nové sa nevedeli dostať k strave a k vode.

Oddelili sme ich. Muž vyrobil drevený rám so sieťkou. Videli na seba, ale nemohli sa džobať navzájom. Takto prešiel deň. Ale v noci sa tie nové nedostali do kurína. Ešte bolo teplo, tak sme to nechali tak. Ďalší deň, ďalšia pohroma. Zase sme ich museli oddeliť… Večer sa stal prvý zázrak. Všetky zašli do kurína… Bolo odtiaľ počuť vravu, frfľanie a ohováranie. Ale bitka to nebola.

Presilovka v kuríne…

Prišlo ďalšie ráno. Nový deň a ďalšie šarvátky. Tak som vymyslela systém presilovky. K tým dvom novým som vpustila jednu starú. Keďže nové boli v presile, tak stará si nemohla nič dovoliť. Takto postupne sme striedali tie staré. Dve čierne a jedna hnedá. Hneď jej padol hrebienok dobyvačnosti. 🙂 Keď sme ich prestriedali v pomere 2:1, tak cirka po týždni sme ich začali deliť dve na dve. Dve nové a k tomu vždy dve staré. Sily sa vyrovnali, ale už existovala istá úroveň poznania a akceptácie, bitka teda nebola.

Ale akýkoľvek pokus nechať ich všetky pokope zlyhal. Musel prejsť ďalší týždeň, aby nastalo prímerie. Pohoda. Len vajíčok bolo stále málo. 6 sliepok a vajcia dve. Podľa mňa bola dôvodom nižšej znášky kombinácia ročného obdobia a stresu. Kto by v takej atmosfére znášal? No ani sliepka nie… (smiech).

Ale napokon to prišlo…

Pred pár dňami sme si všimli, že jedno vajíčko je bledšie. Už sme teda mali podozrenie, že jedna nová začala znášať. Hurá. No a potom nastal deň D. Sliepok 6. Vajec 6. Neviete si predstaviť tú radosť!

Nové sliepky v kuríne.- vajíčka
Tie biele vajíčka sú umelé – ukazujú, kde majú niesť…

A prečo píšem túto skúsenosť? Po prvé, odkedy máme sliepky, tak väčšina našich priateľov začala chovať tiež. Takže posúvam informáciu ďalej. A po druhé, zároveň viem, že ďalší by chovať chceli. Tak si teda článok odložte.

Chovať sliepky odporúčam…

Sliepky sú naša psychohygiena. Viem, že to vyzerá šibnuto, ale je to tak. Odporúčam každému, kto má na to priestor. Sú nenáročné (až na chvíle, keď im vpustíte do kurína nové kusy…). A navyše, radi skonzumujú veľkú časť toho, čo v kuchyni ostane a inak by ste vyhodili. Prístup hodný dnešnej doby, kedy sa učíme pristupovať k novým možnostiam a situáciám akoby nanovo.

Pripravila a v praxi odpozorovala: Martina Valachová

Korektúry: Katarína Málková

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/

Mohlo by vás zaujímať