NOVAK (NOVAX)
Tento názov nie je originál, prevzal som ho zo sociálnej siete, ale presne vystihuje aktuálnu situáciu okolo Novaka Djokoviča, srbského tenistu uväzneného v austrálskom štáte Viktória.
Nevdojak som si spomenul na knihu Viktora E. Frankla „Hľadanie zmyslu života“.
Slávny psychiater bol uväznený v koncentračnom tábore. Neporovnateľné, ale z psychologického hľadiska takmer rovnaké, lebo najbolestivejšou súčasťou takéhoto stavu je urážka, ktorá je s tým spojená. Bez ohľadu na to, o koho ide, v oboch prípadoch išlo o slobodu. Čaká sa na rozhodnutie súdu. Väčšina z nás asi prežíva takzvanú „ilúziu omilostenia“. Stav, kedy tesne pred vynesením rozsudku si odsúdený myslí, že všetko dopadne dobre.
Osobne považujem slobodu za najvyššiu hodnotu, ktorú uznávam.
Čo je ale v tomto prípade „dobre“? Niektorí analytici hovoria, že tu, v tejto kauze, nebude víťaz, že všetci prehrali. Nezdieľam tento názor. Prehral premiér Austrálie, prehral turnaj, prehral Nadal. Víťazom je Novak, víťazom je nezlomnosť, víťazom je sloboda, nielen jednotlivca, ale sloboda ako všeobecná filozofická kategória.
Mať moc neznamená môcť si robiť, čo chcem.
Z pohľadu austrálskej vlády tu nejde o Djokoviča. Ide tu o využitie, či zneužitie situácie. Odkaz tohto prípadu je pre nás všetkých ľudí. Snažia sa nám dokázať, že nemajú problém obmedziť slobodu možno najpopulárnejšiemu tenistovi súčasnosti, tak nebudú mať problém urobiť to hocikomu z nás. Podriaďte sa a buďte poslušní, alebo si vašu poslušnosť vynútime.
Známy Milgramov experiment o podriadenosti sa autorite v plnej kráse ukázal, že ľudia sú na príkaz schopní ubližovať nevinným (uštedrovať im silné elektrošoky). Zodpovednosť za vlastné konanie presúvajú práve na autoritu, ktorá príkazy vydáva. To dokresľuje informácie, prečo mnoho Austrálčanov bolo proti výnimke pre Djokoviča. Prečo je to tak? Najčastejšou odpoveďou je sociálno-psychologické správanie a jeho determinanty.
Patrí tam konformita, skrývanie sa za autority a zbavovanie sa priamej zodpovednosti, davové správanie sa, nezvládanie stresových situácií, postupné strácanie vlastnej identity, ľahostajnosť, postupný pocit získavania vlastnej dôležitosti, všetko vo väčšej či menšej miere neurotické prejavy.
Klasik by sa opýtal: „Kde udělali soudruzi z NDR chybu?“
Novak Djokovič je príliš veľké sústo, príliš známy, príliš populárny.
Žeby začiatok konca?
Jozef Čuha
Kto je Jozef Čuha?
Psychológ, ktorý sa venuje vzdelávaniu v oblasti riadenia a vedenia, osobnostného rozvoja, koučingu, manažmentu, leadershipu, psychoterapii, psychodiagnostike a poradenstvu v oblasti personálneho, biodromálneho a vzťahového života.
„Najväčším zdrojom mojich vedomostí stále zostáva kontakt s ľuďmi, ich príbehy a skúsenosti, z ktorých sa stále učím.“
Korektúra: Katarína Málková
Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu:
https://www.facebook.com/Corectus/
Jasna Bosnič Opavská zažila to, čo si mnohí ani len nevieme predstaviť…
Pred rokmi prišla na Slovensko prakticky s jedným kufríkom, pretože utiekli z vojnou ničeného Sarajeva. Ako si spomína na tieto chvíle, čo v nej vyvolávajú spomienky, čo ju na dnešnej dobe trochu straší a prečo je šťastnou a hrdou Slovenkou?