Nie, nie som idealista s ružovými okuliarmi, že to už skončilo. Ani náhodou. Túto „istotu“ už mám tiež za sebou.

SWITCH ON/SWITCH OFF alebo potrebovala som vypnúť autopilota

Magazín 40+ som objavila začiatkom minulého roka. Prijímam veci ako prichádzajú, takže na náhody neverím už dávno. Viem, že to, čo ma priťahovalo, nebolo to magické číslo 40+ v názve, no to, čo sa za ním ukrýva.

Na začiatku stála jedna „húževnatá“ duša, ktorá vidí zmysel. Taký ten hlboký zmysel a nielen z pretekárskeho auta. Martinka, ďakujem a teším sa, že robíte to, čo robíte. To, čo Vás napĺňa, v čom ste jedinečná a vďaka čomu pomáhate sebe aj ostatným vytvárať lepšie miesto pre život na Zemi.

Rozrastajúca sa komunita magazínu je krásne rozmanitá.

Nachádzam v nej veľa zaujímavých podnetov, skúseností, osobností, pohľadov, tém… a to všetko vďaka tomu, že v nej vidím tú úžasnú jedinečnosť ľudí, ktorí ju spoločne tvoria. Bez ohľadu na to, či a kde sa nachádzam na svojej životnej ceste ja a kde ktokoľvek iný.

Včerajší článok k pánovi Mesíkovi a dnešný článok, ktorý napísal jeden muž v spojitosti s aktuálnou situáciou, ma posadili za klávesnicu.

Minulý rok som mala „záhul“ aj ja. Taký ten vnútorný.  Už to síce prasklo vo mne pár rokov dozadu, no minulý rok mi bolo dožičené sa „máchať“ vo vlastných sračkách rýchlejšie a mohla som si to poriadne užiť.

Nie, nie som idealista s ružovými okuliarmi, že to už skončilo. Ani náhodou.

Túto „istotu“ už mám tiež za sebou. Rozdiel je však v tom, že to nechávam plynúť presne tak, ako to prichádza, netlačím na pílu svojho chcenia vyriešiť, pochopiť čokoľvek a čo najskôr… Mať to všetko proste pod kontrolou a naivne si myslieť, že takto to má správne fungovať.

Naučila som sa pozorovať a preciťovať moje aktuálne dianie, v sekunde zostať stáť a nechať len svoje pocity pracovať, nechať sa viesť svojím srdcom a dušou, objavovať svoje ženstvo, vnímať a chápať svoje deti, svojich blízkych, spoznávať a žiť harmonicky a s rešpektom v partnerstve tak, ako som to nikdy predtým nežila a nevidela (s manželom sme spolu takmer 23 rokov), byť vo svojom strede pevná, znova objavujem prirodzenosť vnútornej motivácie, padajú mi vnútorné obmedzenia hraníc toho, čo som schopná zvládnuť.

Že jediná istota spoľahlivosti a zodpovednosti je iba vo mne.

Minulý rok som začala nanovo inštalovať svoj hardvér, ktorý však neobsahuje novú externú pamäť, ale moju vlastnú.

Tú, ktorú toto moje telo používa už takmer 45 rokov. Zoznamujem sa sama so sebou. Vypla som autopilota a zhodila moju „spoločenskú“ masku, ktorá sa tvorila dlhé roky. Že všetko so všetkým súvisí, aj bez racionálneho vysvetlenia, bez možnosti všetko dokázať pevne uchopiť len mysľou či rukami. Že to, čo vidím, je len obraz a nie realita.

Situáciu, ktorú tu už dlho máme, rozoberať nechcem. Isteže, mám svoj pohľad, svoje pocity. Sú úplne rozdielne, ako tie vaše, alebo vaše J Alebo aj nie. Super je, že je to takto úplne v poriadku. Že mi možno nebudete rozumieť? Nevadí. Aj to je úplne v poriadku.

Spojitosť s uvedeným článkom smerom ku mne je súhlas. S tým, čo sa nám tu denne deje za pozadím alebo, ešte lepšie povedané, hlbšie. Aj mne trvalo, kým som hlavu prirodzene začala otáčať všetkými možnými smermi, kam ma krk pustí. Aby moja myseľ bola otvorená, schopná z toho obrovského množstva tak rýchlo plynúcich rôznych informácií vybrať tie, ktoré rezonujú s mojím vnútrom.

Jednou z mojich výziev duše, môjho ja, bolo nájsť v sebe harmóniu.

Mám to aj v dátume narodenia, podporené ďalšími aspektami. Milujem tvorenie rukami, ľudskú blízkosť dotykom či iným osobným vnemom. Milujem a potrebujem osobný kontakt s ľuďmi. Pre mňa je to nenahraditeľná človečina, cítiť a počuť tlkot srdca, pozerať sa face to face. Milujem vône, ktoré nám dáva Zem, všetky prirodzené elementy, ktoré sú nám dopriate. Pre mňa znamenajú dôkaz toho, že život na Zemi je miliónov rokov tvorený dokonalým a jedinečným systémom.

Systémom, ktorý nevytvoril človek, ale ktorý sa riadi svojimi vlastnými prirodzenými zákonmi a pravidlami tak, aby bola dodržaná harmónia. Každá jeho časť je rovnako dôležitá a aj keď sú to časti, tvoria spolu celok.

Našla som prepojenie v hĺbke múdrosti žitia našich predkov v dnešnom svete.

Pravdy v pokladoch darov Zeme, vďaka ktorým tu môžeme žiť. Zhlboka sa nadýchnuť, cítiť slnko, pozorovať a cítiť tie mini dokonalé čiastočky, ktoré sa volajú snehové vločky. Žiadna technika či mechanizmus, podľa mňa, nedokáže človeku dať, nahradiť to, čo má človek prirodzene dané.

Na druhej strane som dlho mala svojho vlastného „odporcu“. Súčasná moderná, vedecko-technická doba. Rozčuľovalo ma to odpojenie od prirodzenosti. Nechcela som a nenávidela som všetky tie tlaky smerom k online svetu. Snaha o utiekanie sa do virtuálneho sveta čím ďalej, tým viac. Najviac ma však štvalo, že sa mi začalo toto spojenie strácať aj u detí. Ich svet sa začal pre mňa až absurdne choro presúvať do online sveta.

Zadania a vytváranie online projektov, smerovanie štúdia detí do online sveta, „namotávky“ na hry, platformy, ako Tik Tok, YouTube, Instagram, FB a čo ja viem čo ešte, virtuálny marketing a totálny tlak na vonkajšiu motiváciu človeka. Také tie náhrady podpory rozvoja prirodzených schopností človeka.

Ľudské telo je jeden úžasný systém, celok.

Tento celok tvoria desiatky, možno stovky, tisícky rôznych malých či veľkých samostatných systémov. Avšak každý jeden je v tom celom systéme veľmi dôležitý a svojou jedinečnosťou udržuje celý systém v rovnováhe fungovania. Naši predkovia žili v tom, že s telom pracovali ako s celkom, aj keď „liečili“ jeho konkrétnu časť. Rešpektovali vzájomné prepojenie. Využívali a ctili si dary Zeme, ktoré mali. Veda ako taká je fantastická, veľmi užitočná a potrebná. Vďaka za ňu. Pomáha nám mnohé nové objavovať, objasňovať minulosť, dáva nám vynálezy, ktoré nám uľahčujú a skvalitňujú náš každodenný život.

To, na čo sa dnes pozeráme, je dôsledok odpojenia sa od prirodzenosti, ktorý, podľa mňa, začal vznikať veľmi, veľmi dávno. Niečo prirodzené sa začalo rozpájať. Na jednej strane je prírodná prirodzenosť a dokonalý systém a na druhej strane zostala veda. Niekto odtrhol zo stromu nezrelé jablko, rozkrojil ho a začal ignorovať fakt, prečo už nedozrie a rýchlo začne vysychať.

Tak som si našla svoju harmóniu, svoje vzájomné prepojenie v tomto svete.

Vypla som autopilota a spolieham sa sama na seba. Na svoje vedenie. Vyberám si zo všetkého to, čo ma napĺňa láskou a harmóniou, v čom cítim a vidím zmysel. Nechcem, aby niekto za mňa stlačil SWICH OFF a ukázalo sa mi GAME OVER. Vo virtuálnom svete je možné tú istú hru zopakovať. V tom ozajstnom však nie. Kópia vždy zostane len kópiou. Môže sa človek akokoľvek snažiť vytvoriť perfektnú kópiu. Originál má svoj jedinečný rukopis.

Veda a vývoj pre nás znamená posun vpred, rozvoj. No spojenie má stále pretrvávať. Veď predsa všetci chceme žiť šťastne. Alebo sa mýlim? Som si istá, že nie. Veď predsa, preto sme tu…

Katarína Veselská

Korektúra: Katarína Málková

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/