fbpx

Keď si myslíme, že sme už skúsili všetko, keď sme vyčerpaní neúspechom, vtedy je dobré zastaviť sa…

Neúspech je súčasťou cesty v životeKeď si myslíme, že sme už skúsili všetko, keď sme vyčerpaní neúspechom, vtedy je dobré zastaviť sa…

Slovenská nomádka, alebo príbeh lepší, ako „Jedz, modli sa a miluj“

Alexandra Holcbárová (42) je moja kamoška z gymnázia, no nevideli sme sa dvadsať rokov. Vyštudovala Ekonomickú univerzitu a z hostesky sa stala zakladateľkou eventovej agentúry na Slovensku, majiteľkou kaviarne na thajskom Phukete a turistickou sprievodkyňou. Odtiaľ ju zavialo do Karibiku, potom zas na skok do Európy, kým nezakotvila v Austrálii. Dnes je Alex takzvaný „Leadership and performance coach“, teda kouč, ktorý pomáha lídrom a manažérom vybudovať výkonnú organizačnú kultúru.

Je tu ale tiež pre ľudí, ktorí sú na rázcestí a nevedia, ako ďalej. Sú vyčerpaní zo svojho života a tušia, že keby dostali pomocnú ruku, dokázali by oveľa viac. Alex je tou pomocnou rukou. Tam, kde väčšina ľudí vidí „nedokážem“, ona vidí „poďme na to“. Počas pandémie sa jej zacnelo za Slovenskom a na Facebooku sprístupnila skupinu so záhadným názvom „Cesta za poznaním“.

O čom je skupina Quantum leap – Cesta za poznaním, ktorú si na Facebooku sprístupnila?

Študujem koučing, mentoring a psychológiu, v Austrálii mám svojich klientov a odštartovaných pár programov. Cítim ale, že je čas dať čosi naspäť ľuďom, ktorí mi pomohli a stáli pri mojich začiatkoch. V skupine predstavujem časť programu zadarmo. Môj program je založený na myšlienkach. Naučila som sa, prečo sa niekedy neposúvame dopredu tak, ako by sme chceli, prečo niektoré veci odsúvame. Môžete byť šéfky, manažérky, ženy v domácnosti, no pre množstvo práce nemáte čas pre rozvíjanie svojich cieľov, či emócií.

Ľudia prichádzajú o podnikanie a často zisťujú, že je načase začať niečo iné. Najskôr by sme si ale mali sadnúť a uvedomiť si, čo nás najviac baví a čo nám bráni v uskutočnení našich snov.

Ty si si začala plniť sny veľmi skoro. Bola si už majiteľkou agentúry na Slovensku, keď si sa rozhodla zmeniť život a ako 34-ročná založiť kaviareň na thajskom Phukete. Prečo?

Ázia ma nevysvetliteľne priťahovala a dojímala až k slzám už počas prvej dovolenky. Začiatky podnikania boli náročné, ale po dvoch mesiacoch obiehania miest a ľudí sa mi skutočne podarilo nájsť niekoho, kto mi pomohol s prekladom dokumentov z thajčiny. V Thajsku som sa naučila niekoľko dôležitých životných lekcií: Nebuď perfekcionista, lebo sa tam zblázniš, prines si so sebou kus naivity a nauč sa veriť ľuďom.

Príprava a budovanie kaviarne v Thajsku

Postupne si začala turistom ponúkať zážitkový turizmus a brať ich na miesta, kam by sa s normálnou cestovkou nedostali. Nie je to práca snov? Prečo si po takmer dvoch rokoch v Thajsku skončila?

Nemala som kam rásť, nemala som tam žiadne ďalšie výzvy. Žiť v neustálom dovolenkovom režime ťa otupí. Mňa turizmus bavil a cítila som, že by som dokázala viac. Napríklad na opačnom konci sveta.

V roku 2014 si už na Bahamách spriadala plány rozprúdiť miestny turizmus. Ako si sa dostala na ostrov Exuma?

Istý majiteľ kite board školy hľadal na online portáli partnera, ktorý by turistov vodil na stand up paddle boarde po okolí. Teda doske, na ktorej stojíš a vesluješ si po pokojnej hladine. Bola to krása pre turistov, no drina pre podnikanie. Málo hotelov, málo pracovných príležitosti. Žiadne obchody, kaviarne či kluby. Exuma je magická, po bielych plážach behajú prasiatka, no malá. O pár týždňov ťa každý pozná, čo nie je vždy výhodou.

Začala som robiť inštruktorku kitesurfingu, založili sme značku „bluspirit“, ktorá prezentovala vodné športy na ostrove. Lenže bahamskému partnerovi v podnikaní som nedôverovala. Našťastie prišla ponuka z Európy.

Opäť si teda balila kufre. Kam si šla tentoraz?

Po niekoľkomesačných náročných pohovoroch pre americkú spoločnosť Grand Circle Cruise Line som sa stala koučom turistických sprievodcov pracujúcich na štvorhviezdičkových lodiach po riečnych trasách v Európe.  Zájazdy si kupovali starší americkí turisti a naši zamestnanci mali byť počas dvojtýždňovej plavby dobre pripravení a v plnom nasadení. Táto práca nie je pre každého. Musíte byť neustále skvele naladení, mimoriadne optimistickí a správne reagovať aj v ťažkých situáciách, keď sa napríklad turisti stratia, alebo nebodaj zomrú.

Naše tímy ale zvládli všetko bravúrne, boli to vynikajúci mladí ľudia z celej Európy. S láskou na tú prácu spomínam. V roku 2015 sa mi však do cesty postavila ďalšia výzva.

Opustila si kariéru v Európe, rodinu, priateľov, to všetko pre lásku a človeka, ktorého si spoznala ešte v Thajsku. S akým pocitom si prišla do austrálskeho Perthu?

Bola som presvedčená, že toto je človek, s ktorým chcem žiť a aj Austrália ma už dávno lákala. Perth ma bohužiaľ trochu rozladil, nebol ideálnym miestom. Nastal pre mňa čas osamelosti. Kým bol partner v práci, ja som si hľadala prácu, kde sa len dalo. Snažila som sa zoznámiť sa s cudzími ľuďmi, ako mnohokrát predtým. Lenže Austrália nie je Thajsko a pozdrav „How are you?“ tam neznamená „ako sa máš, poďme sa porozprávať“. Je to len obyčajné ahoj, na ktoré som často ani nedostala odpoveď.

Tvoj životopis bol predsa v tom čase impozantný. Neskúšala si si hľadať prácu v turizme?

S mojimi partnerskými vízami sa práca hľadala veľmi ťažko. Podarilo sa mi to až po roku a aj to bolo dobrovoľníctvo. Nevadí, aspoň sa zoznámim s ľuďmi. Nakoniec šlo o jedno z najväčších podujatí v Austrálii, „Avon Descent“ – splav rieky Avon. Predstavuje vodné športy a pripravuje sa celý rok. Ani som si nevšimla, ako uplynulo desať mesiacov. Robila som nepretržite sedem dní v týždni a manažovala 900 ľudí. To všetko zadarmo. Prišiel čas zariskovať. Oznámila som vedeniu, že mi buď začnú platiť, alebo odídem. Vedeli, že som dobrá a súhlasili!

Od toho momentu som začala spolupracovať so sponzormi akcie, medzi nimi s austrálskou vládou, či miestnymi samosprávami. Dostala som sa k užitočným kontaktom a už som mohla sama zamestnať dvoch ľudí, lebo práce bolo veľa.

Takže všetko ideálne!

Vôbec. Uprostred toho celého som otehotnela a o dieťa prišla. Po chirurgickom zákroku mi lekári oznámili, že prirodzenou cestou už nemôžem otehotnieť. Začala sa teda séria umelých oplodnení, potratov a hormonálnych terapií. Po dieťati sme veľmi túžili,  takmer to ale zničilo náš vzťah. Začali sme sa s partnerom odcudzovať.

Čo ti vtedy najviac pomohlo?

Počas štúdia som pochopila, že môj partner je nešťastný, lebo mi ako žene nedokáže pomôcť. Keď je muž bezmocný, je to preňho najhoršie na svete. Pýtala som sa, ako je možné, že on, profesionálny atlét so zdravou životosprávou zrazu priberie pätnásť kíl a utápa sa v depresiách. Počas štúdia slov Sydney Banksa som pochopila! Môj partner bol vlastne mojím obrazom. Ja som bola tá nešťastná a pribratá a on ma nedokázal opustiť, preto trpel so mnou. Takže keď pomôžem sebe, pomôžem aj jemu. Ja sa musím zmeniť, nikto iný.

Dnes viem, že som prešla vážnou traumou. Čo sa s nami stane, keď prejdeme traumou? Väčšinou sa dáme do pozície obete. Vravela som si, prečo práve ja?

No stav obete treba čo najrýchlejšie opustiť. TY si strojcom svojho života. Podľa Sydney Banksa nás iba jedna myšlienka delí od vlastného šťastia. Preto aj kurz na Facebooku, Quantum leap – Cesta za poznaním, je o myšlienkach. O našom vnútornom nastavení. Všetko, čo si myslíme o živote, o svete, sme si vytvorili sami, alebo sme dovolili iným, aby nám vytvorili našu realitu.

Pomohlo toto poznanie aj tvojmu vzťahu s partnerom?

Dali sme si s partnerom štvormesačnú výzvu a športom, zdravým jedlom a pozitívnym prístupom sme sa vrátili do normálu. Cvičíme spolu a sme konzekventní. Čo sa týka práce, pandémia mi pomohla. Keď pred rokom v marci všetko zavreli a podujatie, na ktorom som spolupracovala, zrušili, dostala som druhý dych. Vedela som, že mi koučing pomohol, prečo teda nepomáhať iným. Zistila som, že ma potrebuje veľa ľudí. Biznisy a podnikatelia začali kolabovať.

Založila som teda Facebookovú skupinu pre podnikateľov v Austrálii a každý týždeň počas siedmych mesiacov som im dávala podporné podujatia a nástroje zadarmo. Začala som sa vyvíjať, spravila som pilotný program. Po roku testovania som začala moje programy predávať. Som stopercentne svojim vlastným pánom.

Ako teda pomáhaš podnikateľovi, ktorý príde za tebou a povie, bože, moje podnikanie je v keli, čo budem robiť?

V prvom rade poradím, aby zmenil slovník. Lebo ak si povieme, že je niečo v keli, tak to tam aj je. Nič nie je nikdy stratené. Ak prišiel na nás problém, berieme ho ako výzvu, ktorá sa dá prekonať nejakou stratégiou. Funguje tvoja stratégia? Prináša ti to, čo chceš? Už Einstein povedal, že je bláznovstvo robiť dokola to isté, a očakávať iný výsledok. Čiže keď niečo nevychádza, treba to zmeniť. A mojou úlohou je zistiť, čo sa má zmeniť. To môže byť marketing, nastavenie mysle, predaj.

Ak ideš niekde s dobrým zámerom, vráti sa ti to. Žijem podľa hesla, ak ty pomôžeš druhým, svet sa o teba postará. Ak je človek pre teba prvoradý, či si líder, či si firma, ľudia sa ti odvďačia a svet sa o teba postará. Niekedy, keď si myslíme, že sme už skúsili všetko, keď sme vyčerpaní neúspechom, vtedy je dobré zastaviť sa a nechať udalosti chvíľu samé plynúť. Len sa nadýchnuť, načerpať sily a počkať, kým sa zatvorené dvere otvoria. Garantujem, že sa to stane. Som toho živým príkladom.

Viac o Alex si môžete prečítať na blogu www.svajckrava.com

Pripravila: Katarína Manino

Mohlo by vás zaujímať