Magazín 40plus Prinášame rozhovory o ľuďoch a s ľuďmi: Magazín 40plus pre ľudí, ktorí hľadajú odpovede, rady a inšpirácie v pracovnom i osobnom živote.
Bola som si v stredu prevziať doporučený list z Mestského úradu v Senci. Išlo o rozhodnutie o nariadení miestnej obhliadky. Sused Stanislav L.sa domáha odstránenia konárov orecha, ktorý mu „zasahuje do ničím nerušeného užívania nehnuteľnosti 1 a nehnuteľnosti 2“.
Neviem, či ide o nedostatok sebareflexie, no zdá sa, že to myslí vážne…
Strom je pritom príjemným spoločníkom horúcich letných dní, poskytuje nášmu príbytku neoceniteľnú ochranu pred zrakmi nájomníkov v susedstve a na jeseň aj úžasné plody. V časoch, keď ekológovia upozorňujú na vyprahnuté mestské záhrady má nevyčísliteľnú spoločenskú hodnotu. Áno, postupom rokov sa rozrástol a niektoré konáre pretŕčajú k susedovi, čo nám vždy na jar a na jeseň pripomenie. Hovoríme o 3 týždňoch v roku. Jeden týždeň na jar, keď padajú kvety a dva týždne na jeseň, keď opadnú listy.
Záhradu, v ktorej stojí náš dom, máme od roku 2003.
Odvtedy sa zmenil nielen strom, ale takmer všetko. Smerom k nehnuteľnosti 2 sme postavili murovaný plot, aby sme aspoň trochu oddelili svoje bývanie od ruchov z piatich nájomných bytov, ktoré tam sused Stanislav roky prevádzkuje. Nie vždy bezproblémovo. Boli časy, keď sa dcéra hrávala na dvore a kým som stihla dovariť nedeľnú polievku, rozšírila si slovnú zásobu o pestrú paletu nadávok, ktorými sa častoval párik alkoholikov bývajúcich v jednej z buniek.
Podobné predstavenia prichádzali na dennom poriadku. Alebo keď na ulici horelo auto, ktoré ktosi podpálil inému nájomníkovi. Radšej nechcem poznať dôvody prečo… Príbehov sa za tie roky nazbieralo neúrekom. Od ranných budíčkov bulharskými prímorskými hitmi, až po pálenie lepenkových a plastových vecí v záhradke, kedy utekáte rýchlosťou blesku schovávať sušiace sa prádlo z terasy. Ak by som s každým problémom vyzváňala Stanislavovi L., alebo písala na mesto, zablokovali by si moje číslo v telefóne a meno v adresári.
Stanislav, ktorý si sťažuje na pretŕčajúce konáre orecha, roky vypúšta vodu z odkvapu popod bránu na chodník pred tú našu. Za domom pri plote, len pár metrov od našich vchodových dverí, si zriadil odkladisko stavebných materiálov. A aby toho nebolo málo, najnovšie nasmeroval svetlo z parkoviska presne do okna izby našej dcéry (to našťastie po upozornení už zmenil).
V liste z mestského úradu čítam aj to, že podľa paragrafu 127 Občianskeho zákonníka „…sused nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom….pachmi, odpadmi, svetlom“…a podobne. Hmmm. Sedím na terase a rozmýšľam. Je list suseda Stanislava L. adresovaný mestu nedostatkom sebareflexie, alebo empatie? Kde berie tento človek odvahu takto konať?
Žiada sa mi povedať, že to bude asi nedostatkom ľudskosti.
To by mohol byť hlavný problém… Ak má totiž niekto úctu k ľuďom a k prírode, aspoň pozdraví, keď s tebou začne komunikovať. A predtým, ako ťa požiada o zrezanie stromu len preto, že mu 3 týždne v roku padnú nejaké listy na chodník, si na chvíľku vstúpi do svedomia, aby si pozametal pred vlastným prahom..
Hovorí sa, že nešťastní ľudia robia nešťastné činy. Niečo na tom bude.
Poznámka na záver
Aby bolo jasné, som zástancom pravidla: moje práva končia tam, kde začínajú práva niekoho iného. Aj preto môj muž vždy na jeseň, keď listy z orecha opadnú, vyčistí susedov odkvap od lístia. Nie je našim zámerom znečisťovať jeho strechu, či dvor. Občas zrežeme pretŕčajúce konáre, no treba si uvedomiť, že je to veľký strom a vždy tam bude niečo, čo spadne aj k nemu.
P.S. Dostala som radu od kámošky. Vraj mám susedovi Stanislavovi podarovať z nášho stromu tri orechy – jeden s empatiou, druhý so sebareflexiou a tretí s ľudskosťou. Kiežby to tak fungovalo…