Magazín 40plus Prinášame rozhovory o ľuďoch a s ľuďmi: Magazín 40plus pre ľudí, ktorí hľadajú odpovede, rady a inšpirácie v pracovnom i osobnom živote.
Nenávisť je ako pitie otráveného čaju s túžbou, aby následkom toho zomrel niekto iný
V poslednej dobe sa mi ťažko tvoria texty a vedú zmysluplné diskusie. Čítam, počúvam, ale ťažko reagujem. Moje slová ostávajú často nevyrieknuté. Akosi sa nedokážu dostať cez nastavený filter kontrolných otázok: pomôže to, čo chcem povedať/napísať niekomu? Je to, čo chcem zdieľať, overená informácia a kým je overená? Chcú ľudia konverzáciu alebo sa iba potrebujú vyprázdniť (vyrozprávať), aby sa z nich všetko to nahromadené dostalo konečne von a pominul vnútorný tlak?
Dokážu sa ľudia pozerať na budúcnosť s nádejou na lepší svet alebo chcú byť aspoň jedným z tých, ktorí dajú na konci bodku?
Priznám sa, neviem odpovede na moje otázky. Vždy vnímam slová aj emócie. Neviem veľa vecí. Nechcem si už ani vytvárať názor na veci, ktoré nemôžem priamo ovplyvniť, lebo aj tak ho nemožno zdieľať. Na názor totiž potrebujete odpovede na otázky, ktoré máte. Tie sa však nedajú získať tým, že vám druhý bude iba pritakávať alebo vás odsúdi, zakategorizuje, priradí k dezolátom alebo bude vkladať do úst to, čo ste nepovedali.
Bola taká doba, kedy sa ľudia rozprávali, otázky boli na to, aby sa spoznal názor toho druhého. Ťažko sa komunikovalo s druhým, ak nepočúval a hodnotil, obzvlášť, ak hodnotil skôr, ako sme odpovedali na myšlienku, úvahu či názor. Dnes je toto nový štandard a iné sa hľadá iba ťažko.
Ideš s nami alebo si proti nám. Si za alebo proti? Prečo?
Prečo si musím vyberať stranu, keď jednoznačne nesúhlasím ani s jednou, lebo vedomie, že nech sa deje čokoľvek, deje sa to ako reakcia na niečo predošlé, mi to proste nedovoľuje. Prečo musím byť za niečo alebo proti niečomu len preto, že niekto je striktne za alebo proti? Prečo, ak sa človek nehlási k jednej skupine, automaticky musí patriť do druhej? Prečo, ak aj niekto patrí do nejakej skupiny, by mal ten s iným názorom automaticky opovrhovať tým druhým?
Myslím, že pravda neexistuje…
Ľudia si často osvojujú iba jedno a nič iné nie je prípustné. Uznávam, je to oslobodzujúce, pretože ak si jednu tému uzavrieme, oslobodíme sa od nej a môžeme sa venovať niečomu ďalšiemu. Samozrejme, za predpokladu, že to isté necháme urobiť aj druhých a nebudeme im našu pravdu vnucovať.
Niekedy, pred desiatkami rokov, som zaregistroval vetu „Nenávidieť niekoho je ako piť otrávený čaj a želať si, aby zomrel ten druhý“ a navždy si ju budem pamätať. Veľmi ma táto veta upokojuje a zároveň ma vedie k zodpovednosti. Upokojuje ma, lebo viem, že aj vďaka nej v sebe neprechovávam nenávisť voči druhým. Vedie ma k zodpovednosti, aby som druhým vedome nerobil nič, čo by ich k nenávisti viedlo, pretože nechcem, aby si škodili. Ono by som si totiž tým vedomím, že konám zlo, sám ubližoval a šálku otráveného čaju by som pil tiež.
Tento text je zdieľaním môjho vnímania.
Nie je pravdou či tvrdením a môžete to vnímať aj ako moje vyprázdnenie, ktorého cieľom však nie je spôsobiť toxikáciu prostredia. Komu sa nepáči, je to jeho právo a vôbec mi to nevadí. Komu sa páči a myslí si, že ním môže niekomu urobiť virtuálne objatie alebo aspoň dopriať „vyprázdnenie“ sa, nech ho zdieľa, lebo to, čo nám naozaj v spoločnosti dosť chýba, je úplne zadarmo.
Nazdravie!
Korektúry: Katarína Málková
Psychické zdravie… ako si ho chrániť?
Aj o tom sme sa rozprávali s MUDr. Feldmarovou. Vedeli ste, že psychické choroby sú dedičné?
Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/
Martin Vacho
