fbpx

Naše telo je živý organizmus, nie stroj, ako tvrdí veda. Zotrvačnosťou afirmujeme, že sme súčasťou prírody…

Ako ostať zdravýVZBURA VÍRUSOV A BAKTÉRIÍ

Pred časom som pár dní mala črevné problémy, ktoré boli sprevádzané zvýšenou teplotou. Netuším, z čoho nastal tento problém, mäsu a mäsovým výrobkom neholdujem, vyprážané jedlá nejedávam (ak si ich doprajem, tak iba sviatočne). Mliečne výrobky tiež nevyhľadávam a v lete už obzvlášť nie, reštauračné zariadenia navštevujem málo, ,,frčím“ skôr na zeleninových pokrmoch… Neviem, netuším, ťažko povedať, čo spôsobilo diskomfort v mojich črevách – sú veci medzi zemou a nebom – stalo sa.

Koniec koncov, v úvahu je nutné brať aj psychiku, tú rozhodne nemožno opomenúť, veď ona hrá v organizme nie práve malú, ak nie kľúčovú rolu. A v poslednom období prežitých stresujúcich momentov nebolo práve najmenej.

Keď som musela odrieknuť naplánovanú cestu, dostala som otázku: „Čo sa deje? Čo sa stalo? Hádam nie Koťuha?“

V tej chvíli ma prepadol pocit hnevu (otázky iného typu už akoby ani neexistovali) a musím sa úprimne priznať, že na položenú otázku som zareagovala dosť impulzívne a podráždene. Veď to snáď už ani nie je možné! Žeby bol náš dnešný svet už iba čiernobiely a akýsi „jednoliaty“? Žiadne iné vírusy, choroby či iné pliagy, čokoľvek z nášho pestrého života už neexistuje, všetko sa „vytratilo“ kvôli Koťuhe? To snáď nie?!

Veď kto to kedy slýchal! On, taký mladý, bez akejkoľvek praxe a neskúsený, ktorý ani všetkými skúškami „neprešiel“, si dovolí povyšovať sa nad ostatné vírusy, ktoré sú tu už miliardy rokov (aj keď už v mnohých obmenách – och, veď, nakoniec, je im už aj pekná hŕstka liet) a odviedli tu na Zemi svoju poctivú prácu a majú aj isté zásluhy? Veruže, takejto nevídanej pocty sa ani jednému, odkedy svet svetom stojí, nedostalo! Nie je to snáď diskriminácia a hlboká urážka iných mikroorganizmov obývajúcich našu planétu? Veď uznajte sami – vďaka nim dnes poznáme a spoznávame svet v takej podobe, aký je!

Zásluhou ich poctivej mravenčej, nikdy neutíchajúcej práci, zo starého, už nefunkčného, vznikalo a stále vzniká čosi nové a krásne! Nový mikrosvet, makrosvet, príroda vo svojej mnohorakosti, nevšednosti a nezvyčajnosti, celé univerzum!

Pečiete si doma kváskový chlieb, fermentujete si zeleninu či si nakladáte na zimu kapustu?

Podarilo by sa vám to bez účasti všadeprítomných divokých kvasiniek? Asi sotva. Ak si uvedomíme, že iba črevná mikroflóra zdravého jedinca zahŕňa asi 100(!) biliónov prospešných mikroorganizmov (baktérie, huby a dokonca aj vírusy), číselne je to 10-násobok celkového počtu buniek v ľudskom tele… koľko je ich potom všade vôkol nás? A niektoré z nich disponujú dokonca antibiotickou misiou. Na toto všetko sme už akosi pozabudli, aj na to , že v črevách „sídli“ náš druhý mozog.

Každá choroba, každé ochorenie začína na jemnohmotnej úrovni, čiže v duši.

Bohužiaľ, ak sa rozprávame o zdraví, tento pojem je zvyčajne spájaný iba s telom. Ale choroba v skutočnosti telom končí. Každá nemoc je volaním duše o pomoc prostredníctvom tela. Je signálom, že čosi nie je v poriadku a že duša trpí. Ak sa pozrieme na chorobu ako na správu nášho tela, celá naša tráviaca sústava, v prenesenom význame slova, nám dáva jasne na vedomie, ako vieme prijímať a stráviť život, svet. Žalúdkom veľmi citlivo reagujeme na situácie – „cítim kyslo od žalúdka“, „páli ma záha“, „láska prechádza žalúdkom“.

Črevá sú akýmsi labyrintom v tele na spracovávanie hmotných dojmov, problém s pankreasom nás upozorňuje na to, že musíme odvážnejšie a agresívnejšie myslieť a analyzovať. Žlčník/žlč nás svojím trápením upozorňuje na to, že „soptí hnevom“. „Žlč mu skypela“ a pečeň, ako producent žlče, sa tiež podieľa na výraze agresie – sídlo škaredosti a zloby: „nahnevať sa, až sčernieme a zožltneme“.

Telo je javiskom, kde sa odohráva nevedomé duševné dianie alebo, ako to vyjadril spisovateľ Peter Altenberg: „Choroba je výkrik ublíženej duše.“

Je preto potrebné prísť na to, čo duši ublížilo a telo nám poskytuje varovanie. Naše telo je živý organizmus, nie stroj, ako tvrdí veda. Zotrvačnosťou afirmujeme, že sme súčasťou prírody – cítime túto spätosť alebo je to už iba také povrchne zaužívané úslovie? Vieme my vôbec, ako univerzum funguje? Už v 13. storočí filozof Bacon zneuctil prírodu svojím výrokom, keď poznamenal, že treba „pribiť tú mrchu (prírodu) na stenu a vyrvať z nej vnútornosti, aby sme sa dozvedeli, ako funguje“.

Musím skromne poznamenať, že, našťastie, nevieme to dodnes.

„Tí, ktorí veria, že veda odstráni všetky problémy a všetky vady človeka, neposudzujú Prírodu správne.“ (Paul Brunton)

Ing. Mária Verbeníková

Korektúry: Katarína Málková

Katarína Málková, jazyková korektorka

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/

Mohlo by vás zaujímať