Môže kreslenie pomôcť na ceste pri zmenách v živote?

Dáša je tvorivý a veľmi pozitívny človek. Okrem toho, že sa väčšinu života pohybuje v oblasti menežmentu, koučingu a poradenstva, pustila sa aj do kreslenia. A kreslí nádherne. Je ďalším príkladom toho, že nikdy nie je neskoro začať sa učiť nové veci.

Dáša, kedy a kde začal tvoj vzťah ku kresleniu a maľovaniu?

Asi klasicky, ako u väčšiny ľudí – v detstve. Vtedy je všetko ľahké. Netrápime sa nad tým, či je to správne, dobré, dostačujúce. Skrátka to robíme, lebo nás to robí štastnými. Tak to bolo aj u mňa. Vždy som bola viac tvorivá, než štruktúrovaná. Viac som vnímala prítomnosť a to pekné okolo mňa. Moja mamina by iste vedela rozprávať o mojich šikovných ručičkách, keď siahli po nožniciach. Ja som totiž okrem kreslenia, spievania a baletovania milovala aj vystrihovanie z knižiek 😀

Absolvovala si aj kurz kreslenia?

Áno. Už viac ako rok a pol chodím do Ateliéru Miró, kde sa učím kresliť. Je to skvelý relax. Ako horolezec, ktorý vypne pri zdolávaní kopca, ja sa na pár hodín viem stratiť v kresbe. A je mi tam dobre.

Naozaj platí, že kresliť sa môže naučiť každý? Ja napríklad viem kvetinku a domček jedným ťahom. A ešte aj slniečko zvládnem…

Ja si myslím, že áno, môže. Len musí chcieť. Tu ani tak nejde o to, či vieš nakresliť to, čo ostatní. Počíta sa to, že

1. Chceš
2. Môžeš

A až na poslednom mieste je

3. Vieš

Ostatné príde samo. Mňa napríklad pri výbere školy presvedčil úžasný prístup šéfa ateliéru, ktorý s nami pracuje tak, aby sme si vedeli nájsť svoj vlastný štýl. Nenúti nás mechanicky obkresľovať. Presviedča nás o vlastnej sile a schopnostiach, podporuje nás v hľadaní a dáva nám umeleckú slobodu. Ale je rovnako prísny pri usmerňovaní a radách ako na vec ísť, aké techniky nás k cieľu dovedú. A to ma inšpiruje. Tým, že podnikáte niečo mimo rámca svojej práce, rodiny, povinností, stávate sa členom novej komunity, ktorú obvykle to ostatné málo zaujíma. Ste tam vy, akoby novou identitou. Máte šancu sa prejaviť, vysloviť, zažiť to úžasné, čo prežívajú tvoriví ľudia, keď pod ich rukami niečo nové vzniká. Nemusí to byť Michelangelo, Renoir ani Kubal. Stačí mať skrátka radosť. Čistú detskú radosť. A vtedy je jedno, či máte dvadsať alebo päťdesiat, či máte tri deti alebo psa. Či ste pracháč alebo nie. pred platnom sme si všetci rovní, ako rada hovorím.

Čo najradšej kreslíš a kde hľadáš inšpiráciu?

Vždy som mala najväčší rešpekt pred postavou v pohybe a dešpekt k zátišiam. Teraz je to inak. Ak je niečo, čo chcem nakresliť, nakreslím to. Nekreslím technicky „od slova do slova“. Chcem aj neskôr za mojou kresbou vidieť príbeh. Zátišiami som si prešla, už len kvôli technike. Dnes kreslím zväčša akty. A možno aj celkom dobre. No (smiech)

Máš svoje zákutie, kde sa ti dobre robí a ide to akoby samo?

Áno, okrem veľkého Ateliéru Miró mám aj svoj malý ateliér u mňa doma. Má veľa svetla a zmestia sa tam aj moji kocúri.

Spýtam sa ťa ako kouča. Môže kreslenie pomôcť na ceste pri zmenách v živote?

Určite áno. V súčasnosti ako kouč využívam aj kreatívne techniky a umenie. Prinášajú nám úžasný zážitok, že vieme vytvoriť niečo jedinečné a zmysluplné. Skúsili ste napríklad myšlienkové mapy, kresbu, stavebnicu, hlinu, obyčajný piesok… ? Pravdaže tvorivosť neznamená „len“ umeleckú tvorbu. Pre mňa znamená tiež odvahu vyjsť z komfortnej zóny a urobiť pre tento svet a teda aj pre seba a svoju komunitu niečo viac. Takýto zážitok si so sebou prináša silnú emóciu. A tá nám dá energiu prekonať to, čo práve prekonať potrebujeme. Ak som unavená a niečo ma trápi, pre seba nič lepšie ako  kreslenie nepoznám. Raz zo mňa bude (dúfam) aj dobrý art terapeut.

Čo môže rozvíjanie jemnej motoriky a tvorivosti ľuďom priniesť okrem odbúrania stresu?

Uvoľnenie stresu, negatívnych emócií, používanie pravej hemisféry, otvorenie sa príležitostiam, uvedomeniu si samého seba, svojich potrieb, zviditeľnenie riešení … čo ešte potrebujeme viac?

Čo máš „rozkreslené“ a plánuješ v tejto oblasti niečo? Alebo vnímaš kreslenie iba ako príjemnú súčasť tvojho osobného života?

Práve pracujem na rukách. Fakt. Potrebujem si vyladiť techniku rúk, pretože sú na obraze pre mňa dôležité.  Chystám sa na vianočné obrazy pre najbližších (nebudú to vždy akty :D) a priateľov. Kreslenie je mojou súčasťou. Je to môj koníček. Nie živobytie. Mám v úcte všetkých umelcov, ktorí si tým zarábajú. Sú sto krát lepší ako ja a predsa u nás zarábajú menej ako manažér.

Dášine Motto na záver: Dnešný svet potrebuje ozajstných hrdinov. Ozajstný si, keď tvoríš, lebo tým dávaš tomuto svetu zmysel.

Rozhovor pripravila: Martina Valachová