Magazín 40plus Prinášame rozhovory o ľuďoch a s ľuďmi: Magazín 40plus pre ľudí, ktorí hľadajú odpovede, rady a inšpirácie v pracovnom i osobnom živote.
Ohlúpli sme, stačia nám lacné náhrady. Stačí, že sa nám ponúkajú dostatočne nahlas a sebavedomo. Naozaj je to takto v poriadku? Neviem ako vy, ale ja sa neviem zmieriť s priemernosťou, ktorá sa vydáva za výnimočnosť. Žiaľ, kričí na mňa na každom kroku.
Tak si dnes trochu zamoralizujem. Lebo už dlho ma to tlačí a raz to musí ísť von.
Mať sebavedomie je fajn vec, bezpochyby. Ak je niekto udupaný, pozerá stále do zeme, nevie zo seba dostať súvislú vetu, nie je priebojný, jeho život potom aj tak vyzerá. Viem čo namietnete – nie všetci ľudia sa rodia s takou mentálnou výbavou a vystupovaním, že sú okamžite miláčikovia každej spoločnosti.
Ale nie o tom som chcela.
Chcela som o extréme, o druhej strane tejto záležitosti.
O tom, čo sa deje, ak sa na niekoho pri narodení nevylialo vedro sebavedomia, ale rovno celá cisterna. A to bez ohľadu, či je dotyčný hodný obletovania a pozornosti. Pri svojej novinárskej práci som stretla naozaj všelikoho. Od naozajstných hviezd prvej veľkosti, až po pipky, ktoré ešte včera nikto nepoznal. Ale to im nebránilo v tom, aby mali pocit, že svet sa točí iba okolo nich. S absolútnou istotou tvrdím, že čím väčší a uznávanejší umelec, tým bol skromnejší a pokornejší (až na zopár výnimiek, na ktoré teda fakt nerada spomínam).
Zato takí, čo ešte v živote nedokázali nič, iba dokážu veľmi nahlas a sebavedomo kričať a upozorňovať na seba, majú egá na rozdávanie. Veľké, napumpované. Ale prázdne. Týpek, ktorému ešte nezaschla pečiatka na maturitnom vysvedčení a čo UŽ AŽ dva dni to skúšal v nahrávacom štúdiu, si hovorí spevák.
Zasnívaná mladá žena, ktorá zosmolila nejakú brožúrku, si založí na sociálnej sieti fanpage a píše o sebe, že je spisovateľka. Z niekoho, kto si prečíta knižočku o tom ako robiť biznis, sa razom stane bizniskouč.
A takto by som mohla pokračovať, lebo príkladov, ako sa polovičatosť vydáva za odbornosť, predstavy o sebe samom za realitu a tragický nedostatok normálneho zdravého sebahodnotenia sa nahrádza hlasným krikom, je na tony. Fakt. Internet je ich plný. Stačí mať ono spomínané napumpované ego. Určite ste sa stretli s tým aj vy. Lebo sú na každom kroku.
Môj svokor bol skvelý muzikant a vždy, keď počul niekoho, kto sa na muzikanta iba hral, bez elementárneho vzdelania a štipky nadania, vždy len vzdychol – Bože, ako toto môže robiť? Veď je to podvod!
Nuž veru áno, takýchto podvodníkov je okolo nás veľa. Veľmi veľa. A viete čo je najstrašnejšie? Že sa im darí. Lebo sme ohlúpli, stačí nám ilúzia, nepotrebujeme originály. Stačia nám lacné náhrady. Takže je to vlastne naša vina. Keby sme boli dostatočne nároční, takíto ´potrimiskári´ by nemali šancu. To my im dávame šance, to my ich živíme. A väčšinou sa majú naozaj veľmi dobre, žijú si nadštandartne.
Tak čo s tým spravíme? Čo keby sme im povedali DOSŤ? Máte nejaký nápad, ako na to?
Autorka je redaktorka a spisovateľka
Foto: Dagmar Turnerová
