Magazín 40plus Prinášame rozhovory o ľuďoch a s ľuďmi: Magazín 40plus pre ľudí, ktorí hľadajú odpovede, rady a inšpirácie v pracovnom i osobnom živote.
Dvakrát meraj a raz strihaj. Platí to nielen pri šití šiat, ale aj v živote…
Lucia Ilašenko je manažérka. Pôsobí v oblasti financií a poisťovníctva. Keď príde z práce, tak tvorí. Čo? No krásne šaty vymýšľa. Aj ja jedny chcem. Tak som sa rozhodla ju vyspovedať a možno aj vy budete chcieť…
Lucia, odkedy si sa začala venovať tvorbe šiat a odevnému dizajnu? Čo bol spúšťač?
Ja ani neviem, odkedy to mám rátať. Už keď som mala 6 rokov, robila som si moje prvé módne časopisy a šila som si veci na Barbie bábiky. Ja mám pocit, že som sa s tým už narodila. Pamätám sa, že od mala, keď som videla nejakú reláciu v televízii, kde bola móda, cítila som zvláštne vzrušenie a prestal pre mňa existovať okolitý svet.
Skutočne šiť niečo nositeľné som začala na základnej škole. Keď som bola siedmačka, už som chodila do školy v mojom vlastnoručne ušitom oblečení. Jasne, nie vždy sa mi to podarilo dokonale. Učila som sa šiť prakticky sama. Niečo mi ukázala moja maminka. Vlastne, ja som si všetko odšila sama a praxou som získala dnešnú zručnosť. Nemám na to žiadnu školu a ani kurzy.
Sú to nespočetné hodiny strávené s mojím kamarátom šijacím strojom. Ktorý vláčim so sebou pomaly aj na dovolenku, ak je to možné.
Čiže, odpoveď na otázku odkedy, je, že odjakživa.
A preto neviem povedať, čo bol spúšťač. Ja už som sa takto narodila. A trvá to 37 rokov. Zatiaľ ma to neprechádza.
Tak profesionálnejšie, aj pre cudzie okolie, tvorím a šijem asi 10 rokov.
Čo ti beží hlavou, keď tvoríš? Robíš to dosť osobne a so srdiečkom… inšpiruj nás!
Moja tvorba začína kávou s klientkou. Prvé stretnutie je o tom, že mám záujem ju spoznať. Vedieť nielen to, na akú príležitosť ideme tvoriť oblečenie. Ale aj to, ako sa v ňom túži cítiť, čo má z nej vyžarovať. A až potom riešime strih, látku.
Hovorím to preto, že keď klientku spoznám a mám tieto informácie, v hlave sa mi spustí proces tvorby. Začína sa mi to kresliť, čo na nej vidím. Vznikne prvý strih a „napasujem“ na to látku. A niekedy vidím najskôr látku a až potom tvorím strih. Moje stále klientky odo mňa občas dostanú fotku látky aj so strihom, i keď o to nežiadali. Stáva sa to, keď vyberám látky a cinkne mi iná látka a ja viem, že táto je priamo pre ňu. A väčšinou sa trafím, už mám tie moje dámy načítané a cítime to rovnako.
Teda v hlave mi to beží samo. Niekedy je to iba poklus, niekedy rýchly maratón. Ale nikdy sa do toho nemusím nútiť. Ide to samo. Rada sa na to sústredím ešte viac tak, že ma stimuluje hudba alebo prostredie, v ktorom sa nachádzam. Dokonca si niekedy pri tom aj zatancujem.
Občas tvorím na objednávku na diaľku. Najmä, keď ma oslovia dámy cez môj profil na Instagrame a sú z diaľky, aj mimo SR. Viem tvoriť na mieru aj takto. Potrebujem vždy ale fotografie dámy a ideálne si aj zavolať.
Celá tvorba je pre mňa napätie, malý stres, radosť a úľava na koniec. To vtedy, keď mi moja klientka povie, že ju zastavujú na ulici a pochvália, aké krásne šaty má. Ja viem, že je to vďaka spojeniu konkrétnych šiat práve s ňou.
Kam chodíš na nápady?
Nápady prichádzajú už pri prvom rozhovore. Nápady prichádzajú, keď vyberám látky, ja už to totiž vidím. Nápady prichádzajú, keď cestujem a vidím rôzne krajiny.
Niekedy sa ma pýtajú, ktorý návrhár je pre mňa inšpiráciou. Musím povedať, že nesledujem svetové trendy. Nemám na to čas, priznám sa. Ja tvorím intuitívne.
A milujem dotýkať sa látok. Nekupujem látku bez toho, aby som sa jej dotkla.
Vedia Slováci oceniť tvorbu alebo pozerajú na cenovku?
Častejšie sa stretávam s tým, že Slovenky oceňujú domácu tvorbu. Niektoré ju až vyhľadávajú.
Ja sama ju oceňujem, a to v akejkoľvek oblasti. A podporujem tak, že do nej investujem.
Módna návrhárka Lucia Ilašenko a slowfashion
Dámy, pre ktoré tvorím ja, sú väčšinou 35-ročné a staršie. Sú to väčšinou dámy, ktoré sú zrelé nielen vekom, ale aj pracovne. Sú časovo vyťažené a oceňujú aj luxus času, ktorý im šetrím. Vyberiem látku, strih. Strávia so mnou 1-3 skúšky. Čo môže byť spolu 2 až 4 hodiny času. Je to často menej, ako chodenie po obchodoch a skúšanie. Samé často pracujú v službách, a preto dokážu oceniť aj to, že moja služba je tiež o tom, že návrh je jedinečný, určený len pre ne. A toto všetko je premietnuté do ceny u skoro každého dizajnéra. Nestretávam sa s tým, že riešia cenu, ktorú platia.
Ešte, aby som dodala, snažím sa prihliadať na to, aby odev, ktorý vytvoríme, bol nositeľný na viacero príležitostí. A teda z pohľadu mesiacov, rokov, je to efektívna investícia. Aj tým, že stále sedí na mieru, aj kvalitou látky, počtom nosení.
Takže skôr by som odpovedala tak, že moje klientky cenu neriešia. Ale iná cieľová skupina ju určite rieši. A je to tak v poriadku.
Čo by si robila, ak by neexistovali žiadne obmedzenia financií a času?
Premýšľam…
Teraz by som asi len šila a chodila nakupovať látky do rôznych kútov sveta. Cestovanie je pre mňa veľmi obohacujúce na nápady a vždy si nosím látky domov. Tak toto by som znásobila.
Dopriala by som si otvoriť galériu, ktorá by slúžila aj ako môj ateliér, aj ako galéria s dizajnérskymi slovenskými značkami. A výstavou fotografií. A ešte by to bol priestor, kde by som realizovala diskusie žien na rôzne, pre nás – ženy, dôležité témy.
Mám v hlave ale aj iné projekty, ktoré sa netýkajú módy, ale pomoci a podpory chorým ľuďom… kde mám skúsenosť s pomocou.
Vedela by som určite ten neobmedzený zdroj peňazí využiť.
Neobmedzený zdroj času by ma asi zabil.
Môj deň už teraz má občas viac ako 24 hodín. Naučila som sa oddychovať. Ale až teraz som pochopila, že aktivity, ktoré mám denne naplánované, sú zdrojom mojej motivácie a energie. Preto je pre mňa ťažšie spomaľovať a môj oddych je v aktívnej podobe.
Pozrite si viac z Luciinej tvorby. Napríklad tu: https://www.facebook.com/ciush.fashion.modny.navrhar
Rozhovor pripravila: Martina Valachová
Korektúra: Katarína Málková
Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/
