fbpx

Milá pani Zuzana, je začiatok augusta a píše vám TUPELO, ktoré má SEN SPÁJAŤ…

Milá pani Zuzana, je začiatok augusta a píše vám TUPELO, ktoré má SEN SPÁJAŤ…

Píšem vám tento otvorený list a nezastupujem iba seba. Napísali ste post, ktorý má názov – ČAS VYBRAŤ SI TÍM

Aby si ľudia utvorili predstavu, čo ma viedlo napísať vám tento otvorený list, nielen v mene svojom, prikladám sem váš post. Je celý, presne tak, ako visí u vás na nástenke.

ČAS VYBRAŤ SI TÍM

Už to bude rok a pol čo zápasím s myšlienkou, či to tu ešte má zmysel. Či si už aj ja, idealistka, nemyslím, že túto krajinu už načisto ovládol nerozum, priemernosť a tupota sprevádzajúca dezolátov a dezolátky ako pach stádo kráv. Tak ako tie kravky, aj oni pôsobia v kope mohutne ale osve vedia nanajvýš žuť slamu. Začalo to u mňa pár mesiacov pred voľbami a vrcholilo po „víťazstve nad mafiou” a v čase diplomkových káuz”. To, čo sa deje teraz, vnímam už len cez mrak apatie.

Vytrhol ma až priložený graf. Lebo spolu s informáciou, že na prvú dávku čaká len 7000 ľudí, je vedrom vody na môj plamienok nádeje, že na Slovensku je väčšia časť ľudí síce tichá, ale aspoň základne príčetná. A že všetok krik a smrad je problém hlasných trúb, že relevantná časť spoločnosti je formovateľná.

Tu bude niekto isto namietať, že bolo treba sa viac snažiť formovať. Veď iste, krajiny s lepšími kampaňami, jednoznačnými pokynmi a odvážnejšími politikmi maju lepšie výsledky. Na druhej strane, aby po tom, ako tu rok a pol všetci žijeme ako chuji pozatváraní, poizolovaní, orúškovaní, po tom, keď každý aspoň nepriamo poznal obeť covidu a o pandémii sa píše ešte aj na toaletnom papieri, sme sa hrali na to, že je to problém informovanosti, tak zas pardón. To ak vám po tomto celom nedoplo, tak ste tupelo.

Ale ak mám nájsť na celom tom zúfalstve niečo dobré, tak to, že hádam už konečne aj inak útlocitným ľuďom dochádza, že “nevyhrocovanie konfliktu” nikam nevedie. Ono je to celé totiž veľmi jednoduché. Buď si tupelo a neočkuješ sa alebo nie si tupelo a očkuješ sa. A podľa toho sa treba rodeliť do tímov. Volá sa to cordon sanitaire a zafungovalo to s fašistami.

KONIEC

Začnem od konca. Delenie do tímov…

Vy ste aktuálne v tíme, ktorý platia daňoví poplatníci tejto krajiny. Neviem, či ste si toho vedomá. Pracujete na ministerstve a o väčšine Slovákov si myslíte, že sú tupelá. Prečo o väčšine? Lebo tá väčšina, ktorá si od vás vyslúžila názov TUPELO, nie je zaočkovaná.

Je to, podľa mňa, veľmi nebezpečné uvažovanie.

Nechcem mudrovať o vašich hodnotách. Ale, podľa mňa, ale aj ďalších tupel okolo mňa, mali by ste mať snahu spájať ľudí. Otvárať diskusiu tak, aby spoločnosť nebola rozdelená. A rozdelená už je aj vďaka vyhláseniam, podobným tomu vášmu.

Priznávam, že aj ja mám svoj tím. Zatiaľ v rámci messengeru. Urobili sme také zoskupenie ľudí, ktorí hľadajú stred. Ktorí si myslia, že to podstatné je teraz spájať a snažiť sa otáčať hlavu na rôzne strany. Hľadať informácie a vyhodnocovať ich. A tento list teda vzniká aj ako diskusia medzi nami – tupelami – v našej skupinke. Sú medzi nami manažérky, freelanceri, učitelia, projektoví manažéri aj umelci.

My všetci sme súčasťou Slovenska.

Súčasťou Slovenska sú aj ďalší ľudia. Nie každému každý v tejto krajine vonia. Nie každý s každým rezonuje. Tvoríme jednu krajinu, žiaľ, nie jeden tím. Na to, aby sme sa prepracovali k tímu, aby sme tvorili a robili veci lepšie, na to je treba odhodiť jed. Treba sa pozerať na svoje okolie s citom, pretože nikto nekráčame v topánkach toho druhého človeka.

Pravda moja nemusí byť pravda vaša.

Mali by sme sa však pokúsiť otvárať v ľuďoch to dobré. A to sa nedá, podľa mňa a ďalších ľudí v našom tíme TUPELOV, tak, že ostatných zhejtujeme.

Kde sa dvaja bijú, tam tretí víťazí. Existuje riziko, že tu vznikne aj radikálny tím, ktorý napokon zničí všetko naokolo. Existuje riziko, že keď budú ľudia vášho postavenia pokračovať v rétorike, akú ste predniesli, i naďalej, môže to skončiť aj vojnou. Otvorenou.

Píšete aj toto: Buď si tupelo a neočkuješ sa, alebo nie si tupelo a očkuješ sa.

Medzi ľuďmi, ktorí zatiaľ nie sú zaočkovaní, sú aj lekári. Sú medzi nimi aj politici. Aj zlatokopky. Aj učitelia. Aj… a mohli by sme pokračovať.

A takto to je aj vo svete, nielen u nás.

Prosím vás, aj v mene mojich priateľov, ktorých mám v spomínanej messengerovej skupinke, ale možno aj v mene ďalších ľudí – je jedno, či očkovaných, alebo nie – aby ste sa stali príkladom precedensu. Príkladom toho, ako sa to nemá robiť. Pretože najvyššia hodnota človeka nie je v tom, či je zaočkovaný.

Možno ste iba zahltená správami a informáciami. Možno by vám prospelo diskutovať otvorene aj s ľuďmi, ktorých ste hodili do tupého vreca. Uznávam, že diskusia tu už dlhšie nie je. Som jednou z tých, ktorí hľadajú cestu k spájaniu a komunikácii.

Áno. Viem, že magazín, ktorý vediem, nie je mainstream. Ledva dosahujeme na čítanosť 500 000 mesačne. Sme maličkí vo význame online. Máme však ambíciu spájať. Vytvárať komunitu, kde sa zmestia všetci.

Pozývam vás čítať. Pozývam vás aj na rozhovor. Možno sa napokon ukáže, že ste konali v afekte, lebo už nevládzete pod tlakom informácií, ktoré máte k dispozícii. Možno tie informácie, ktoré máte, ak sa podajú ústretovou formou, spôsobia bočný efekt a presvedčia ľudí viac, ako keď ich „buchnete“ do tupelovského vreca.

Želám si, aby sme sa my, občania, nemuseli stretať s takýmto hejtom od pracovníčky ministerstva, ktoré má zastupovať občanov a chrániť ich právo na zdravotnú starostlivosť.

Na Slovensku totiž ľudia umierajú aj kvôli iným chorobám. Sú im odopierané lieky, na ktoré nie sú vraj peniaze. Na Slovensku sa v mnohých ohľadoch hrá super lotéria so zdravím. A aj mnohí títo ľudia stratili dôveru v inštitúcie, pretože vidia krutú pravdu. A kde nie je dôvera, tam väčšinou cesta osočovania prikladá len do ohňa.

A zakončím vašim úvodom.

Píšete, že sa cítite ako idealistka a pýtate sa, či túto krajinu ovládol nerozum, priemernosť a tupota. Pokračujete prirovnaním, že tá tupota sprevádza dezolátov a dezolátky ako pach kráv. Neuveriteľná konštrukcia. Vaša konštrukcia.

Áno, všetci, keď sme v amoku, urobíme veci, na ktoré nie sme pyšní. Aj mne sa už také veci stali. Je to normálne. Je to ľudské.

Dôležitá je ale miera. Keď si predstavím, že v tom vašom TÍME je vás takýchto viac, je načase začať sa reálne rozprávať.  A začať rozmýšľať nad tým, ako sa dá rozmýšľanie VÁŠHO tímu zmeniť tak, aby spájalo a nie rozdeľovalo a urážalo.

Tak nám rozum, súdržnosť a Pán BOH pomáhaj!

Martina Valachová

Korektúry: Katarína Málková

Katarína Málková, jazyková korektorka

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/

 

 

Podporte nás…  Chceme stáť v STREDE a dávať priestor témam, ktoré nás posunú vpred. Chceme spájať, nie rozdeľovať.

Podporte nás – Online Magazín 40plus je nezávislý, necenzurovaný magazín, určený pre ľudí v najlepších rokoch.

Mohlo by vás zaujímať