Mikuláš a Vianoce v roku 2020

Radosť z obdarovávania…

Tento rok som vôbec po prvýkrát v živote mohla obdarovať na Mikuláša svoje vnúčatá. Sedela som v nedeľu ráno pri jedálenskom stole a balila do balíčkov banán, mandarínky, ovocnú tyčinku a nakoniec figúrku čokoládového Mikuláša – aby boli spokojné aj deti, aj ich rodičia.

Doteraz som fungovala totižto iba ako „online“ babička.

To jest, že minulého roku som z Londýna poslala vnukovi  tak maximálne Adventný kalendár, tuším so Spidermanom, ktorý bol vtedy u neho v kurze. Dcéram mojej priateľky som doniesla kalendáre Frozen osobne do Rijádu, kde som priletela pár dní pred Mikulášom a kde som trávila aj minuloročné Vianoce…

Áno, či tomu budete veriť alebo nie, Mikuláš chodí aj v Saudskej Arábii…nie teda bežne po ulici, ale objaví sa vždy v pravý čas na českej ambasáde alebo v rezidencii českého veľvyslanca. Prvýkrát som ho zažila v roku 2011, hneď po našom príchode do Rijádu, aj keď priložená fotka je až z tejto akcie o rok neskôr. Spolok Čechov a Slovákov tu funguje perfektne už niekoľko rokov a príchod Mikuláša bol pre všetkých také malé Vianoce – na sviatky totižto väčšina cudzincov cestovala do svojich domovov a tak to bola jedinečná príležitosť na  spoločné vianočné posedenie.

Šikovné ruky našich krajaniek vykúzlili nielen kostýmy Mikuláša, čerta či anjela, ale aj vianočnú výzdobu, a samozrejme, balíčky naplnené sladkosťami, väčšinou prepašovanými z Česka. Stoly sa prehýbali pod vianočným pečivom, rezňami, zemiakovým šalátom a  varené víno rozvoniavalo  naširoko – ďaleko (aj keď v Saudi obyčajne v decembri až taká zima nebola a bežne sme sa na Mikuláša kúpali v bazéne), deti recitovali Mikulášske básničky, spievali sme vianočné koledy, atmosféra domova tu bola priam hmatateľná…

Môj anglický manžel Mikuláša nepoznal…

Aj keď legenda o štedrom biskupovi je známa aj inde vo svete, to, že Santa Claus je vlastne skomolený  „Saint Nicolas“, si uvedomí málokto. Samozrejme, rád si ale túto atmosféru užíval a nielen v Saudi, ale aj v Kuvajte, kde sme zažili podobnú akciu pre české, slovenské a mixované deti a de facto všetkých krajanov. A Mikuláš chodí doteraz a nielen tam, ale aj inde vo svete,  kde existujú na ambasádach ochotné duše, ktoré sú schopné udržiavať túto krásnu tradíciu a tešiť sa z možnosti obdarovávať…

Samozrejme, obdarúva sa aj na Vianoce, ale v Saudskej Arábii sa Vianoce nesvätili vôbec, keďže krajina je striktne moslimská a žiadne iné náboženstvo tam nie je dovolené. Manžel sa vždy vytešoval, že takýmto spôsobom ušiel anglickému konzumu, že nie sme zahltení vianočnými reklamami, ktoré nás presviedčajú,  čo všetko „ must have“. Ešte že sa nedožil toho, čo sa deje tento rok, keď vďaka  koronavírusu sa prakticky všetko nakupuje online a ja sa už pomaly bojím otvoriť počítač či mobil,  čo tam zase na mňa vybehne, bez čoho nemôžem žiť…uf,uf…

Aj keď v Saudskej Arábii nemajú Vianoce, majú sviatok Eid Al Fitr, sviatok ukončenia pôstu,  ktorý mi v istom slova zmysle tak trochu Vianoce pripomínal.

V prvý deň tohto sviatku sa totižto rodina oblečie do nových šiat, a ide najprv do mešity na ďakovné modlitby a potom navštíviť  starých rodičov, kde sa v rámci spoločných raňajok podávajú špeciálne jedlá, pripravované iba raz do roka… príbuzní si vymieňajú drobné darčeky  a deti dostávajú aj peniaze. Okrem toho sa ale v tento deň platí v Saudi  daň, tzv. Zakat, akýsi povinný „desiatok“.

Každý si môže vybrať, komu a ako ho bude platiť – či štátu, miestnej mešite, nejakej charite alebo konkrétnym chudobným. A práve v jednej rodine, kde som učila, mali na prvý deň Eidu krásny zvyk. Deti skoro ráno, ešte prv, ako išli do mešity, vybrali jedny svoje staršie šaty, topánky a hračku, mamička zbalila kôš s jedlom a všetci spolu išli navštíviť „svojich chudobných“ na predmestie Rijádu. Tu odovzdali dary a otecko, samozrejme, pridal chudobnej vdove s mnohými deťmi aj značný obnos peňazí.

Veľmi sa mi páčilo, že sa deti takto už od útleho veku učili podeliť o svoje veci s tými, ktorým nebolo toľko dopriate. Uvedomila som si,  že aj u nás sa kedysi  na Vianoce tí bohatší delili s tými chudobnejšími o to, čo mali na vianočnom stole. A že teda možno aj v Saudskej Arábii majú Vianoce a ani o tom vlastne nevedia, že si len jednoducho užívajú  skutočnú „radosť z dávania“, tak, ako som ju ja priam hmatateľne cítila pri balení tohoročných mikulášskych balíčkov.

A keďže chcem tento úžasný pocit zažiť znova, tak som sa rozhodla, že darujem jednému čitateľovi tohoto portálu niektorú zo svojich kníh.

Nejdem to podmieňovať žiadnou súťažnou otázkou či povinnosťou zdieľať tento blog, nie, jednoducho tú knihu darujem preto, lebo chcem, aby niekoho potešila alebo – ešte lepšie – aby ju dotyčný podaroval niekomu inému a podelil sa tak so mnou o radosť z obdarovávania…

Soňa Bulbeck, december 2020

P.S: Keď si prajete Soninu knihu, na FB napíšte do komentára, že máte záujem… Jedného z vás Soňa vyberie. Link tu: https://www.facebook.com/40plus.sk/posts/1338085999858289

Mohlo by vás zaujímať