Magazín 40plus Prinášame rozhovory o ľuďoch a s ľuďmi: Magazín 40plus pre ľudí, ktorí hľadajú odpovede, rady a inšpirácie v pracovnom i osobnom živote.
Mám rada ľudí, ktorí sa prechádzajú po ulici s otvorenými očami, ktorí sa nestarajú iba o to, čo sa deje v ich byte či záhrade, ale vidia aj za plot svojho domu.
Bývam v jednej z najkrajších mestských častí Bratislavy a na prechádzkach ma vždy trápilo, koľko je všade neporiadku. Keďže som „snílek“, vždy som si predstavovala aké krásne by boli namiesto nánosov špiny záhony kvetov, upravené fasády, parky s fontánami…
Nabrala som odvahu a napísala som list nášmu starostovi Petrovi Pilinskému. Na moje prekvapenie sa mi z úradu veľmi rýchlo ozvali, dohodli sme schôdzku, na ktorú som priniesla zopár návrhov. Od pána starostu aj pani Juskovej z oddelenia životného prostredia, som cítila že majú tiež záujem zmeniť terajší stav a tak sme sa dohodli, že to skúsime. Ešte predtým ako sme začali, zobrali sme foťák a nafotili sme si rad radom Raču.
Medzitým sme hľadali rôzne inšpirácie z internetu, niečo sme videli v zahraničí a tak sme si pospájali, čo sa kde hodí. Spolu s priateľkou a susedom, vykročili z komfortu svojho gauča a na úkor svojho voľného času, so súhlasom MU a aj ich finančnou podporou sme
začali maľovať zábradlia, schody, vyčistili sme okolie tržnice, ihriska, vysadili kvety do betónových kvetináčov… Pred kultúrnym strediskom sme z nudnej asfaltovej plochy urobili deťom zábavný priestor, kde si môžu zahrať ľudské človeče, prejsť bludiskom alebo trojkolkami po kľukatých cestičkách. A mali sme veľkú radosť, keď sme videli ako odrazu tento priestor ožil.
Rovnako to bolo aj na ďalšom detskom ihrisku, kde bol oproti hojdačkám ošarpaný múr, na ktorý sme nakreslili deti pri rôznych činnostiach. Som presvedčená o tom, že keď sa deti budú pozerať na obrázok, na ktorom si chlapec púšťa šarkana, sánkuje sa… keď sa pozerajú na niečo pekné, má to na deti vplyv a rozvíja to ich fantáziu, ale aj vychováva. A naopak, keď sa budú pozerať na nasprejované steny, o pár rokov začnú sprejovať tiež
Keď sme chceli natierať dlhočizné zábradlie pri Polygrafickej škole, zdalo sa mi, že by sme to natierali celý rok. A a tak som zašla za riaditeľom školy a dohodli sme sa, že počas maturít budú s nami upratovať okolie školy a natierať plot aj žiaci. Veľmi ma potešilo, keď som o pár dní išla okolo a videla, že sa naštartovali a sami pokračovali v skrášľovaní.
Ďalšou kapitolou boli zástavky električiek. Vybavili sme si súhlas MHD a keď pôjdete v Bratislave električkou 3, 5 alebo 7 môžete vidieť na nich krásne motívy listov, kvetov, obrích mravcov pod lampou, ženy za žalúziou, fitnesákov či Sagana.
Postupne sme fliačik priestoru skrášlili tu, fliačik tam, niekde sa pridali ďalší ľudia a s väčšími akciami nám pomohol MU. Perfektné bolo, že pani Jusková, ktorá má dlhoročné skúsenosti s verejnými priestormi, nám zakaždým dobre poradila a tak sme ešte vďaka dotácii dali vyrobiť aj kreslenú mapu Rače, gabióny pri schodoch jednej z ulíc, za ktorými sme vysadili kríky a kvety.
Veľa ľudí má dobré nápady, ale možno nevie ako začať. Celé mesto by hneď vyzeralo inak, ak by sa pridali viacerí, lebo oni najlepšie vedia, čo by sa dalo zmeniť v ich okolí a po dohode s MÚ im môže byť preplatený materiál a prípadne aj nejaké brigádnicke hodiny. My to však určite nerobíme pre peniaze, i keď musím priznať, že keď sme brigádovali pri tržnici dostali sme aj pohár dobrého vínka 🙂 Nás to fakt baví, veľa sa pri tom nasmejeme a hlavne keď vidíme výsledok, ideme domov síce unavení, ale spokojní.
A je to určite lepšie ako sedieť doma pri televízii. Škoda len, že musíme robiť kompromisy. Veľa pekných vecí sa bojíme dať von, lebo by zrejme „dostali nohy“ alebo by ich vandali zničili. V každom prípade by sme nemali pripustiť, aby nás prevalcovala skupina občanov, ktorí neváhajú ničiť všetko okolo seba.
Daniela Mýtna, redaktorka, občianska aktivistka, konateľka OZ MITAS
