fbpx
Martinko Klingáč a Zlatá priadka dnes

Falošný žolík občas vyhráva.

Spokojne pozerám na moje malé dcérky. Zaspali, ako zakliate princezné. Darmo, rozprávky vždy zaberú. Dnes som im čítala rozprávku Zlatá priadka – o šikovnej priadke čo veľmi chcela premeniť slamu na zlato aby získala srdce princa a ešte kopu vecí navyše. Sama bezradná, vďačne prijala pomoc od čudesného škriatka s podivným menom Martinko Klingáč.

Urobila to bez váhania, napriek tomu, že chcel odmenu nevídanú, jej vlastné, ešte nenarodené dieťa. Túžba po prepychu bola príliš silná. Nezostávalo jej nič iné, len živiť v sebe nádej, že snáď to nejako dopadne. Našťastie, pomocou podvodu, sa z krutej povinnosti vyvliekla. Mohla žiť ďalej bezstarostný život v kráľovstve, s plnými pivnicami.

Spokojne dýcham večerné ticho a ten príbeh mi nejde z hlavy.

Je poučný a pritom tak málo rozprávkový. Márne hľadám kladného hrdinu. Veď pomáhať treba nezištne z dobrého srdca, nie za odmenu. No a bažiť za niečím, hlava, nehlava, si predsa nezaslúži dobrý koniec.

Ale stačí trochu porozmýšľať a hneď pochopím, prečo práve táto rozprávka prežíva v rôznych obmenách celé veky. Je totiž stále, nechutne aktuálna. Stačí sa trochu poobzerať. Na všetko ochotných zlatých priadok a oklamaných pracovitých škriatkov je okolo nás habadej.

Napríklad moja kamarátka Vierka.

Taký obyčajný, trochu banálny príbeh. Miesto sľúbeného povýšenia,  jej zostali oči pre plač. Nová kolegyňa, ktorá zďaleka nebola taký lúmen, ako sa prezentovala prišla za ňou s ponukou na výmenný obchod. Ak jej poradí s projektom, získa vysnívanú pozíciu. Vraj vie všeličo zariadiť, lebo má so šéfom veľmi plodné vzťahy. Radšej nepátrala čo to vlastne znamená a po fľaške vína súhlasila. No keď prišlo na lámanie chleba, lukratívne miesto za jej robotu po nociach, získalo práve to falošné, ale v istých veciach nadmieru šikovné, nemehlo.

Alebo moja nešťastná bio- lokálna sestrenica.

Kúpila rozbitú chalupu, kdesi na konci sveta. Náročnú opravu chcela zveriť domácim majstrom, vraj aby zapadla medzi miestnych. Za tučnú zálohu jej nasľubovali hory doly a ešte kus role navyše. Prešiel mesiac, dva a nič. Ani robota, ani peniaze. Po oficiálnej hrozbe od právnika nakoniec šéf partie doniesol úbohý zvyšok vyplatenej sumy a kopu bločkov od nafty. Vraj to prejazdil, keď zháňal ľudí a materiál. Prehltla horkú slinu a nabehla do miestnej krčmy. Naivne ponúkala prácu za dobrú plácu. Nepochodila. Nikto nemal záujem.

Vraj má povesť otrasnej skúpej ženy, ktorá nechápe čo znamená dobré remeslo!

Veru, ak sme v úzkych, sľúbiť hoci aj modré z neba nie je žiadny problém.

No len čo katastrofa prehrmí a príde čas účtovania, ošívame sa horšie než šidlo vo vreci. Sme schopní urobiť čokoľvek, v snahe vykľučkovať zo sľúbenej povinnosti. Klamstvo, podvod, zákernosti každého druhu. Všetko v pohode. Vtipné je, že ten kto vystaví sľúbený účet je temer hotový diabol v ľudskej podobe a ten kto nechce platiť má nevinné anjelské krídla! Presne, ako v spomínanej rozprávke.

Veľmi rada by som chcela uveriť,  že predsa porušené slovo nemôže byť v živote víťazná karta.

Ale práve tento večný príbeh, je dôkaz, že falošný žolík občas vyhráva. Život je príliš pestrý iba na dobré skutky. Treba sa s tým jednoducho zmieriť.

Katarína Gregorová

Autorka je blogerka  Naše pletky

Máte radi podcasty? Tu nájdete všetky…

Podcast ODZNOVA – Praktický sprievodca životom

Podporte knihu o tom, ako si budovať finančnú rezervu v predpredaji. Ďakujem. Martina Valachová