Magazín 40plus Prinášame rozhovory o ľuďoch a s ľuďmi: Magazín 40plus pre ľudí, ktorí hľadajú odpovede, rady a inšpirácie v pracovnom i osobnom živote.
Čím sa v živote bavíte? Zámerne sa pýtam BAVÍTE. Lebo (aj) práca by mala baviť. A pýtam sa ešte ďalej. Ste spokojní s odmenou za vašu prácu? Možno pomáhate nevládnym. Možno učíte deti v škole. Možno ste záchranár. Možno pekár. Toto všetko (a mnohé ďalšie) sú činnosti, ktoré spoločnosť potrebuje. Neprežili by sme bez vás.
PRÁCA, KTORÁ JE POSLANÍM
Moja mama bola veľmi chorá. V princípe bola chorá väčšinu života. Mala viacej diagnóz ako centimetrov (to preháňam samozrejme, ale fakt ich bolo veľa). Cestou jej pomáhali lekári, sestry a na sklonku života opatrovateľky. A nemali to ľahké.
Pamätám si, že keď opatrovateľka vypadla, tak sme si s mamou nevedeli poradiť ani dvaja. Dvaja zdraví a silní ľudia. Raz nám aj spadla. A my sme spadli s ňou. Chvíľu sme všetci ležali na zemi. Potom sme si tam ležiac poplakali. Napokon sme sa na tom už smiali.
Smiala sa aj mama. A to bolo dobre. Odklonila som sa od témy, len ako to píšem, tak si to celé zase predstavujem. Ako film. No a ide o to, že potom na ďalší týždeň už prišla Zuzka. Zuzka bola opatrovateľka. Jedna z mnohých. Bola nielen opatrovateľka, ale aj spoločníčka.
„Zuzka, ako toto dokážeš sama? Nerozumiem tomu. Ja chodím behať a do posilky. Ty nechodíš. Si celkom útla. Ako sa to dá?“
„Áaaale. To je len grif.“
Toto sa udialo asi pred 5 rokmi. Neviem ako sú odmeňované opatrovateľky dnes. Ale Zuzka dostávala mesačne niečo okolo 500 eur. Za prácu z ktorej sme boli unavení dvaja a verte neverte, vždy keď Zuzka vypadla, boli to pre nás galeje. Neuveriteľné galeje.
Nápor na psychiku, ale aj na kondičku a spomínaný „grif“, na ktorý sme teda neprišli. Už vtedy som sa zamýšľala nad tým, že prečo je tak ťažká práca slabo platená. Bože prečo? Tisícky rodín sú odkázané na Zuzky, Hanky, Evičky.
Neviem ako sa volá tá vaša. Takmer v každej rodine (v širšom kontexte samozrejme) je potrebná opatrovateľka. Kto, kedy a prečo im určil tak zlé odmeňovanie? Rozmýšľali ste niekedy nad tým?
CHLIEB NÁŠ KAŽDODENNÝ DAJ NÁM DNES
Chlieb je jednou zo základných potrieb na zasýtenie ľudstva. Jasné, že dnes sa k nemu mnohí staviame tak, že ohrozuje diétne programy (ja si ho tiež denne nedoprajem), ale… Od nepamäti je základom na prežitie. Rozumiete mi. Skrátka chlieb je (aj) v modlitbe.
A teraz otázka. Viete kedy vstáva pekár do práce? No veľmi skoro ráno – odpoveď. Viete ako sa narobí? No veľmi sa narobí. A viete koľko pekár zarobí? Podľa štatistiky 650 eur v čistom. Mesačne. Nie týždenne. Ťažká práca. Dôležitá práca. Zomreli by sme bez pekára.
Odmena (slušne povedané) striedma. Ako deravá striedka chleba, ktorý mierne prekysol a sú v ňom príliš veľké diery.
ŠKOLA – ZÁKLAD ŽIVOTA
Kto by ju mal rád? Sme sa nevedeli dočkať, kým z nej vypadneme. Až na pár výnimiek samozrejme. Nuž ale. Keď dospejeme, tak to začneme vnímať celé trochu inak. Vieme, že bez učiteľov by naše deti nemohli úspešne študovať.
A nemohli by neskôr úspešne pracovať. Učitelia sú preto jednou z najlepšie platených profesií. Alebo nadštandardne platených. Sú vážení. Všetko toto platí, ale žiaľ nie u nás.
Mám priateľov, ktorí sa BAVIA týmto poslaním. Baví ich to. Neživí. Tak majú ešte brigády. To je čudesné niečo.
Vám to nevadí? Mne to strašne prekáža. Nie je to fér. Je to odporné povedala by som. Ak ste učiteľ, Ako to vnímate?. Ako sa cítite, keď vám cinkne výplata na účet? Fakt by ma zaujímali vaše pocity. Ste nahnevaní? Alebo skôr sklamaní? Či depresívni?
Ak toto číta nejaký učiteľ, nech sa mi prosím ozve. Stačí aj do mailu.
KTO JE TVOJ TETER?
Akože nič proti kerkám. Fakt. Žiadnu síce nemám a ani mať nebudem. Nebojujem s ľuďmi, ktorí tomu holdujú. Ani sa na mňa nehnevajte, že som vytiahla zrovna tetera a kerku. Chcem prejsť k pointe.
Slovo kerka nenájdete v modlitbe. Nenájdete ho ani v prísloviach a porekadlách. Kerku (chceme – nechceme) nepotrebujete k prežitiu. Ale že vôbec. Dokonca, ak vám teter spraví zlú kerku, nič zásadné, strašné a život ohrozujúce sa nestane. Vy už k nemu nepôjdete. Dáte sa odtetovať a zoženiete si iného. Ešte drahšieho samozrejme.
Takého, na ktorého budete musieť možno mesiac pracovať a tri mesiace čakať.
FAKT NIČ PROTI TETEROM
ALE. Mesačná odmena pre dobrého tetera je povedzme 5x vyššia ako pre opatrovateľku. 4,5 krát vyššia ako pre pekára. Asi 4x vyššia ako pre učiteľa.
No a teraz to príde. Ja fakt nevyriešim tento stav. Sadla som si a napísala tento text – veľa ním nezmením. Ide mi o jednu vec. OTVORIŤ TÉMU. Normálne ľudia začnime rozmýšľať hlavou. Keď tému podporíme, možno sa niečo podarí.
AKO NA TO?
Ozvime sa, keď učitelia protestujú. Koľkí sme ich podporili? Ozvime sa, keď zdravotnícky personál prosí o lepšie podmienky. Čo sme preto my ostatní urobili? Skrátka vráťme hodnotu práci, ktorú ľudstvo od nepamäti potrebovalo a vďaka ktorej dozrelo, niečo sa naučilo, neumrelo od hladu.
Práci, ktorá nám dáva chlieb každodenný a vedie nás k poznaniu. Práci, ktorá pomáha našim bezvládnym. Práci, ktorá je súčasťou, či dokonca podstatou bytia, prežitia, či ďalšej evolúcie. A popri tomto všetkom MIER S TETERMI!
