fbpx

Martina mala traumu zo šoférovania. Doslova sa triasla. Na vyriešenie problému stačili dve sedenia

Trauma a strach zo šoférovania autaMnoho ľudí nevyhľadá pomoc, roky sa trápia. A niekedy stačí tak málo…

Tento príbeh sa stal. Pripravila a spracovala ho psychologička Zuzana Gažová, aby poukázala na to, čo všetko nám môže spôsobiť trauma. A traumou môže byť i zážitok z detstva. Taký „obyčajný“. Nemusí ísť o tragickú udalosť. Následky si však môžeme niesť celý život…

Zuzana Gažová je jediná psychologička na Slovensku, ktorá je certifikovaná na prácu s traumou metódou TIR. Metódu TIR – Traumatic Incident Reduction“, čo v preklade znamená „redukcia dosahu traumatickej udalosti“ vám chce priblížiť v sérii článkov, v ktorých opíše príbehy z praxe a skúsenosti jej klientov*.

Príbeh Martiny*

Martina je šikulka. Všetko, čoho sa chytí, jej ide od ruky. Má prácu, ktorá ju baví, vie sa postarať o rodinu, výborne varí a pečie fantastické torty. A keď nevie svojho muža donútiť, aby opravil maličkosti v domácnosti, opraví ich sama. Žena do koča i do voza. Jedna jediná činnosť, ktorá jej nejde, je šoférovanie. Vodičák má už od dvadsiatky, ale vždy, keď to je možné, šoférovaniu sa vyhne. Radšej ide pešo alebo autobusom, či električkou. Na rodinné výlety, dovolenky a nákupy šoféruje vždy jej muž.

Keď sa už šoférovaniu nevie vyhnúť, zažíva strach a úzkosť. Celá sa roztrasie a myslí len na to, aby náhodou nenabúrala, alebo aby sa jej auto nepokazilo uprostred najväčšej križovatky v meste. Netuší však, odkiaľ sa tento jej strach berie, lebo nikdy nespôsobila žiadnu haváriu a ani nebola jej účastníkom. Vie však, že chce tento stav zmeniť. Preto sa obrátila na mňa.

Rozprávala mi o doslova hororoch, aké zažíva za volantom

Odváži sa vraj ísť len po trasách, ktoré pozná. Alebo cez víkendy, kedy nie je na cestách toľko áut. Pritom si spomenula na jedinú negatívnu šoférsku skúsenosť, ktorej však nepripisovala veľký význam. V deň, kedy si bola celá šťastná vyzdvihnúť na polícii čerstvý vodičský preukaz, rozhodla sa, že otcovým autom pôjde k babke a pochváli sa jej, že už aj ona ju môže odviezť do obchodu. Otec súhlasil, ale, samozrejme, nezaobišlo sa to bez upozornení, aby si dávala na cestách pozor.

Keď dorazila k babke, boli u nej aj jej tri mladšie sesternice a bratranec. Napadlo jej, že by ich mohla vziať do susednej dediny do cukrárne. Bolo to len 5 km po okresných cestách. Samozrejme, že deti sa takému výletu potešili. Jazda prebehla hladko, dali si zákusky a vracali sa domov. Keď prichádzali k babkinmu domu, stála tam celá rodina, ujovia, tety, babka i jej rodičia. Ako ich Martina zbadala, znervóznela a pri zastavovaní auta jemne ťukla do babkinej brány.

Nič sa nestalo ani autu, ani bráne

Všetci však spustili na ňu krik, aká je nezodpovedná, s čerstvým vodičákom sa premáva po cestách a berie so sebou aj deti. Martina nechápala, čo sa deje, nikomu sa nič nestalo, auto ani brána nemali žiaden škrabanec. Pritom ona bola na seba hrdá za to, že urobila vodičský preukaz, zvládla jazdu s deťmi a zabavila ich. Očakávala pochvalu a namiesto toho jej všetci nadávali.

Vyrozprávala mi to, len ako úplne nepodstatný príbeh zo svojho života, zrazu sa však zarazila a na pár minút zmĺkla. A potom povedala: „Viete, na čo som práve prišla? Moji rodičia ma nikdy v živote nepochválili, nech som robila čokoľvek. Dobre som sa učila, bola to samozrejmosť, robila som vždy všetko, ako chceli, bola to pre nich samozrejmosť. Neflákala som sa kade tade ako ostatní spolužiaci, keď s nami plieskala puberta, a rodičia to brali ako samozrejmosť.“

Martine sa namiesto pochvaly dostalo pokarhania a nepochopenia…

Natoľko to ovplyvnilo je život, že sa jej to spojilo s autom a šoférovaním, a preto má dodnes traumu zo sadnutia si za volant. Po tomto zistení sa očividne upokojila a stále nechápavo pozerala na mňa, že takáto príhoda jej natoľko doteraz dokázala komplikovať život.

Dnes už šoféruje bez strachu a úzkosti.

Na vyriešenie Martininho trápenia nám stačili dve spoločné stretnutia. Na prvom stretnutí sme urobili tzv. anamnézu a prieskum. Jeho súčasťou bolo aj oboznámenie sa s procesom, ako budeme spolu pracovať. Klient vie presne, čo sa bude diať, a nie je to pre neho žiadne prekvapenie. Na druhom stretnutí sme sa venovali samotnej práci na odstránení traumy. Nie vždy je to však takéto „rýchle“.

Niekedy treba na vyriešenie problému, ktorý človeka trápi, viac stretnutí. Môže to byť pol roka, rok, je to veľmi individuálne. TIR je vhodná metóda najmä pri tzv. monotraumách, ktorých však môže byť aj viac, ale stále pritom ide o jednotlivé ohraničené udalosti, ktoré človek vo svojom živote zažil.

Mgr. Zuzana Gažová, psychologička – Viac informácií a možnosť konzultácie TU

*Uverejnené so súhlasom klienta

Korektúry: Katarína Málková

Katarína Málková, jazyková korektorka

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/

Mohlo by vás zaujímať