fbpx
Martina Kavuliaková Stríbrnská: Tridsaťročná o päťdesiatročných - Zázračný vek "siatnici"
Domov / ZAMYSLENIA / Martina Kavuliaková Stríbrnská: Tridsaťročná o päťdesiatročných – Zázračný vek “siatnici”

Martina Kavuliaková Stríbrnská: Tridsaťročná o päťdesiatročných – Zázračný vek “siatnici”

Kedysi som o nich počúvala iba z rozprávania mojej mamy. Dnes ich prítomnosť skutočne vnímam aj vo svojom živote. Cítia sa na “sať”, a majú už “siat”. Kde iní len rýľujú, oni sa už chystajú  siať. Čo zasadia, rastie im rýchlosťou vetra. Občas sú preto nútení  ponáhľať sa.

Majú v sebe akúsi nadprirodzenú silu zodvihnúť každé bremeno dňa, naložiť si ho na chrbát a odcválať s ním preč. Ďaleko do ticha.

Vedia byť ticho.

Vedia premýšľať skôr, než niečo vypustia z úst.

Vedia odpúšťať.

Pustiť v správny čas, tie správne veci, ľudí, okolnosti, no najmä, vedia to urobiť s tým správnym postojom v srdci.

Sloboda. Žijú a nechávajú ďalej žiť. Vedia to galantne a bez pretvárky.

Píšem o ľuďoch, ktorí keď povedia: “Prídem o jednej,” stoja presne 12:45 na parkovisku pred vami. Ja tých 15 minút pred stretnutím stojím pred rozčapenou skriňou v gaťkách,  s otáznikmi nad hlavou, ktoré zúfalo skandujú na celý dom: “Čo si dnes oblečiem?!!”

Áno, popri nich som vlastne puberťáčka, hoci veľmi chcem byť za dámu. Zatiaľ iba chcem. Elegancia je niečo, čo zázračným spôsobom v jeden čarovný deň, zostúpilo na “siatnikov” a sprevádza ich kamkoľvek vkročia.

Nepotrebujú sa na nič hrať, s nikým bojovať, nikomu nič dokazovať. Sú svojim žiarivým zázračnom obdivuhodní. Deti ich milujú a oni milujú deti. Ale len tak akurát. Dokážu si vždy zázračne upratať povinnosti tak, aby nikdy nezabudli na jedno sklamané, od detí unavené “saťnícke” srdce, čo sa im práve prišlo vyžalovať.

A keď už sedí “saťníčka” so “siatníčkou” na káve v malej útulnej kaviarničke, zjaví sa tá najzázračnejšia cnosť všetkých “siatníckych” cností: VEDIA VŠETKO O VŠETKOM, tým najkrajším možným spôsobom. Pokora a múdrosť. To je presne to, čo za svoj “siatnicky” level získali a čo im už nikto nevezme. Nelíšime sa v podstatných veciach ohľadom lásky, pokoja a radosti. Azda len jej prejavy sú u “siatnikov” už zbrúsené do tej najčírejšej podoby.

Až ja raz budem “siatničkou”, konečne na vlastnej koži zakúsim, že svet patrí tým, ktorí ho vedia žiť s noblesou a pokojom v duši.

S láskou Martina Kavuliaková Stríbrnská, autorka Knihy Zázrakov