fbpx
Martina Javůrková: “Diz is not fakin Klondajk!”
Domov / FOCUS / Martina Javůrková: “Diz is not fakin Klondajk!”

Martina Javůrková: “Diz is not fakin Klondajk!”

Bola som na vidieckych trhoch. Možno vám prebehne hlavou asociácia typu: pohodová atmosféra, pravé nefalšované a kvalitné jedlá, vône ako od babičky? Asi vás sklamem. Pretože som prišla domov znechutená a otrávená.

Začnem štatistikou, aj keď to možno bude vyzerať divne. Totiž podľa portálu platy.sk, dosiahne v Bratislavskom kraji iba 38% zamestnancov priemerný plat 1549 eur. Zvyšných 62% tento plat nedosiahne. V čistom zarobí SUPER zamestnanec 1084,30 € mesačne. To je za rok (12 mesiacov) 13011,60 eur.  Rok má dokopy 250 pracovných dní, t.j. 2000 pracovných hodín. SUPER zamestnanec teda zarába, ak ma kalkulačka neklame, 6,50 na hodinu v čistom.

A poďme späť na trhy…

Ja som si dala na vidieckych trhoch kuracie krídelká, ktorých cena bola 5 eur za JEDNO krídelko. Bratislavský SUPER zamestnanec by naň robil bezmála hodinu. Mimobratislavský, alebo menej SUPER bratislavský s polovičným platom dve. Píšem tento článok s vedomím, že si isto znepriatelím dosť veľa ľudí. Možno ma budú nenávidieť, možno odsudzovať. Ostáva dúfať, že ostane len pri tom, že ma neukameňujú.

Keď sa vám nepáči, kúpte si v reťazci…

Jedna trhovkyňa, ktorá počula moje rozhorčenie, ma s dávkou neskrývaného dešpektu upozornila na to, že kurčatá sú chované doma a ich cena je teda iná ako v obchode. Vraj, keď sa mi nepáči, mám si kúpiť v reťazci a uspokojiť sa s nižšou kvalitou.

Prosím? To vážne?

Neviem ako chovali kurčatá naše staré matere. Len viem, že to stíhali pri zamestnaní. Stíhali chovať, pestovať, zavárať. Ich životný štýl a rozhodnutia nedotovali daňoví poplatníci ani zákazníci!

Čisto z biznisového pohľadu nerozumiem, ako môže byť tak neporovnateľne drahšie niečo, čo kupujem priamo od výrobcu alebo pestovateľa či chovateľa. Veď vypadávajú náklady na celý reťazec zamestnancov, balenia, skladovania, distribúcie …

Tieto konkrétne krídelká boli podávané na papierovej tácke na ulici, žiadne riady, upratovanie alebo účtenka. Veď predaj z dvora.

Aj preto píšem tento článok.

Dnes je v móde všetko čo je domáce. Ekologické. Z dvora. Bohužiaľ, v mojich kruhoch sa tento trend sa stáva zároveň čímsi ako masovou manipuláciou, vyvolávajúcou výčitky svedomia, ak náhodou zájdem do bežného obchodu. Ja by som naozaj veľmi rada nakupovala všetko priamo od gazdov, ale …

“Diz is not fakin Klondajk!”

Takto zvykol jeden môj zákazník uzemňovať kandidátov na pohovoroch, ak mali prestrelené požiadavky na plat, benefity či pracovné podmienky. Vážim si prácu chovateľa a pestovateľa. Otázka je, či si ten, u koho nakupujem, váži moju prácu a moje peniaze. Veľmi často mám pocit, že nie. V ušiach mi znie pohŕdavý hlas trhovníčky.

Ak sa vám nepáči, choďte si kúpiť do supermarketu. Nuž a ja jej odkazujem, že my spotrebitelia len konečne poznáme cenu našej práce.

A nežartujte s bývalou HR babou!

Pokiaľ niekto napríklad predáva lekvár z  ovocia z vlastných nepostrekovaných  stromov za 8 eur za fľašku, tak ma strašne zaujíma  cena jeho práce! Rýchlo si to spočítajme: varenie 10 litrov lekváru mi trvá , ak sa s tým hrajkám, 4 hodiny. Päť, nech nežeriem. To je 1 liter = 3 x 3 dcl fľaštičky a ešte deci mi zvýši k dobru. Takže za 5 hodín som uvarila 30 fliaš, z ktorých každú predám za 8 eur. 240 eur za 5 hodinovú prácu nie je zlý deal! A naviac odvrknem zákazníkovi, nech nakupuje v supermarkete, ak sa mu nepáči.

A ja stále myslím na tie naše babky, ktoré zavárali širokú škálu výrobkov z toho, čo dopestovali. Popri zamestnaní! Pánom trhu, ako hovorí môj muž, je spotrebiteľ. Ja tomu hovorím voľba peňaženkou – ja volím, koho svojim nákupom podporujem.

Úprimne? Pri konzumácii tých krídeliek z papierovej tácky som sa cítila okradnutá. Transakcia sa uskutočnila preto, že v daný moment som bola príliš hladná na to, aby som si pýtala peniaze späť a otočila sa na päte hľadať novú poživeň.

Pri každom nákupe si zákazník kupuje spolu s výrobkom aj zážitok a pocit. Môj zámer bol podporiť dobrého človeka, ktorý sa živí prácou svojich rúk. Výsledkom je pocit, že zo mňa urobili hlupaňu, ktorá vysolila za dve kuracie krídla a tri zemiakové placky takmer trinásť eur.

A teraz ma ospravedlňte, musím ísť. Dnes zaváram.

Martina Javůrková