Marcel Ihnačák: Úplne najdôležitejšie je podľa mňa variť s láskou

Marcel Ihnačák: Úplne najdôležitejšie je podľa mňa variť s láskou

Marcela Ihnačáka som stretla vo Vysokých Tatrách, kde sa zúčastnil eventu TimeOut. Bol hosťom Michala Hudáka v rámci Mišovho tradičného „Výsluchu“. Keď Marcela spoznáte aj mimo kameru, tak zistíte, že sláva mu nijak nezasiahla do života. Stále varí a venuje sa gastru s láskou a pokorou. Marcel Ihnačák: „Úplne najdôležitejšie je podľa mňa variť s láskou.“

Marcel, čo ťa priviedlo ku kuchárskemu remeslu?

Začalo to ešte v detstve. Moja detská strava nebola dostatočne pestrá. Vyrastal som v jednoduchých podmienkach. Navarilo sa jedno jedlo v jednom hrnci prakticky na celý týždeň. To ma prinútilo rozmýšľať, ako by som to mohol zmeniť. Začal som v kuchyni takpovediac experimentovať, už keď som mal sedem rokov. Stojac na stolčeku pri sporáku som začal skúšať rôzne jednoduché jedlá z vajíčok. Pamätám si, že ako osemročný som prvýkrát v živote upiekol bublaninu. Jednoducho povedané, keď som chcel pestrejšiu stravu, musel som ju pripraviť sám. Varenie a pečenie ma držalo až do puberty. Vtedy prišiel i čas rozhodovania sa, kam na strednú školu. Hral som i hokej, ale pri pomyslení, že by sa mi mohlo podariť presadiť sa v zahraničí a vyniknúť v tomto športe som moje rozhodovanie napokon pevne upriamil smerom k hotelovej škole.  Ja osobne som chcel ísť za cukrára. Mame sa to však nepáčilo. Podľa nej boli cukrárky vždy ženy. Tak sa stalo, že som napokon išiel za kuchára. Keď som nastúpil do školy, hneď som ľutoval, že som mamu poslúchol – cukrárky boli naozaj skoro samé baby – mohol som mať raj na zemi. (smiech).

Dnes žijeme v uponáhľanom svete. Mnohí z nás doma nemajú čas venovať vareniu. Máš návod na prípravu rýchlych a napriek tomu zdravých a vyvážených jedál?

Ja si myslím, že už sme v dobe, keď v oblasti gastronómie začína byť populácia na Slovensku na úrovni. Ľudia akoby začali rozumieť, že dokonalosť tkvie v jednoduchosti. Možno je to aj tým, že ľudia sú pomerne scestovaní a vidia, že aj v zahraničí sa stretávajú s ľahšími a v princípe neprekombinovanými jedlami. Z toho vyplýva, že  už je mnohým z nás jasné, že príprava zdravého a chutného jedla nemusí trvať večnosť a nie je o dlhom vyváraní, či vypekaní. Ja sa rád inšpirujem stredomorskou kuchyňou. Je zaujímavá a rýchla zároveň. Základ je v zelenine, rybe, mäsku. Kombinácia týchto surovín nie je náročná na čas. Varí sa rýchlo a jednoducho. Dôležité je sústrediť sa na sortiment a na to, aby si ľudia vyberali správne recepty. Prehľadné. Nie veľa ingrediencií. A úplne najdôležitejšie je podľa mňa variť s láskou a chuťou. Pretože keď chcem variť, tak jedlo chutí úplne inak, ako keď musím. Ja varím so srdcom. Lebo chcem priateľov a zákazníkov jedlom potešiť.

Si známy tým, že uprednostňuješ varenie z regionálnych potravín. Kokosový olej, chia semienka a iné moderné vychytávky ti nevoňajú?

Nemôžem povedať, že mi nevoňajú. Akurát, že som zástanca tzv. európskej stravy. Mali by sme sa sústrediť na jedlá, ktoré vieme pripraviť zo surovín, ktoré sú nám blízke. Podľa mňa je to spojené aj so zdravou výživou. To, čo máš okolo seba je logicky čerstvejšie. Nemuselo merať cestu tisíce kilometrov. Má to svoje výhody – ekonomické a aj zdravotné. Používať regionálne suroviny, to čo ti rastie v záhrade, alebo u „tvojho“ farmára. Jasné, že takáto zelenina, ovocie, mäso je o niečo drahšie ako keď kúpime ekvivalent v supermarkete a jasné je tiež to, že sa nedá všetko zaobstarať u farmára. Ale skúsme sa sústrediť aspoň na to, čo sa kúpiť dá. Podporiť  producentov doma sa oplatí. Byť prvo výrobcom či pestovateľom je nesmierne náročná práca. Teší ma, že mnohé prevádzky už na to prichádzajú. Vedia, že to je síce starosť navyše, ale klienti v reštaurácii cítia rozdiel a takto si vieme navzájom pomáhať. A to je podľa mňa veľmi dôležité.

Čím to je, že ľudí často oslovujú exotické jedlá a dávajú im prednosť pred domácimi klasickými surovinami?

Neviem prečo. Možno sú to ľudia, ktorí sa chcú touto formou odprezentovať. Chcú svojim hosťom povedať, že aha, bol som v Thajsku a chcem ukázať, že som sveta skúsený a začnem používať kokosové mlieko, alebo silné a výrazné koreniny. Naša kultúra nemá zažité výrazné chute. Takúto stravu by som jednoznačne neuprednostňoval. Nie som proti ochutnaniu niečoho exotického. Tu i tam si spestriť jedálniček. Variť ale odporúčam skutočne jednoducho. Možno tu i tam pridať novú ingredienciu a povýšiť jedlo inam. Ale v medziach hesla v jednoduchosti je krása.

Aktuálne žiješ už niekoľko rokov v Mikulove. Ako prišiel nápad posunúť sa na Moravu?

Bolo to veľmi spontánne rozhodnutie a som veľmi šťastný, že to tak je. Pred 8 rokmi som netušil, že sa Mikulov stane mojim domovom. Bolo to tak, že v čase, keď sme ešte nemali deti, začal som hľadať miesto, kde by sme sa usadili. Pôvodne som hľadaj na juhu Slovenska. Prešiel som hádam všetko v okruhu 100 km od Bratislavy, ale nič ma nechytilo za srdce. Potom som šiel na víkendový pobyt do Mikulova a bola to láska na prvý pohľad. Zrazu som videl presne to, čo som hľadal. Kľud, pokoj, príroda, milí ľudia. Čo sa týka ľudí, tak mám pocit, akoby mali trošku viac pokory a menej sa snažia obkolesiť materiálnymi vecami. Susedské vzťahy tu fungujú úplne geniálne. Mám pocit, že výrazne lepšie ako na Slovensku.

Čím je podnikanie v moravskom gastro iné oproti Slovensku?

Asi nie úplne iné, ale má svoje odlišnosti. Pri podnikaní je všeobecne veľmi dôležité jasne si určiť cieľovú skupinu. Napríklad, ak podnikáte v gastro, musíte vedieť, či sa sústredíte na menučka, alebo budete viesť politiku reštaurácie inak. Pre koho chcete variť. Musíte mať jasne stanovené, kto má byť váš klient. Potom si viete určiť v akých cenových hladinách sa budete pohybovať. Tiež je extrémne dôležité ujasniť si sám v sebe, ako budete komunikovať s vlastným personálom. To všetko je v podniku cítiť. Veľmi si potrpím na dobrej atmosfére v podniku. S mojimi zamestnancami trávim čas a pracujem s nimi. Beriem si normálne smeny niekoľkokrát do týždňa. Toto všetko potom pretavujeme do jedla, ktoré pripravujeme. Čo sa týka podnikania v Mikulove, tak oproti Slovensku vieme poskytovať lepšiu kvalitu za rozumnejšie ceny, čo je samozrejme spôsobené aj skladbou našich prevádzkových nákladov a iným zaťažením v oblasti daní. 

Marcel Ihnačák: Úplne najdôležitejšie je podľa mňa variť s láskou
Marcel Ihnačák: Zelenina je základ

Aký by to bol rozhovor s kuchárom bez receptu. Podelíš sa s nami o rýchle a jednoduché jedlo, ktoré si môžeme pripraviť a pohostiť aj nečakanú návštevu? Čo by nemalo v domácej špajzi pre takýto prípad chýbať?

Ako som už spomínal, varím veľmi jednoducho. Doma musí byť vždy zelenina. Nielen šalát, rajčiny, ale aj koreňová zelenina, cesnak, kvalitná cibuľa. Ak máte v špajzi špagety, olivový olej, chilli a rajčiny v konzerve, viete spraviť skvelé jedlo za pár minút. Veď čo môže byť zlé na špagetách aglio olio? Mne ešte doma nesmú chýbať zemiaky, vajcia, ryža, bylinky, med a parmezán. S týmito surovinami, trochou nápadov viete stvoriť skvelé jedlá na počkanie.

Rozhovor pripravila: Martina Valachová
Foto: FB a INSTA Marcel Ihnačák

Mohlo by vás zaujímať