fbpx
Domov / CESTOVANIE / Maďarsko – krajina jaskýň a bieleho vína – I. časť

Maďarsko – krajina jaskýň a bieleho vína – I. časť

Vedeli ste, že v Tokaji nevyrábajú červené víno a nenájdete ani krčmu, kde čapujú pivo?

Tento rok sme sa na základe odporúčania, rozhodli navštíviť Aggtelek – severovýchodnú oblasť Maďarska. A ako nás poznáte, tak nikdy nesedíme na jednom mieste, ale pochodíme celé okolie. Tak to bolo aj tento rok.
Život to tak zariadil, aby som nenašla v Aggteleku ubytovanie na náš požadovaný termín, ale aby vyskočila na webe reklama na Retro Diskotéku v Tokaji. Tak sme ubytovanie na prvé dni dovolenky objednali tam. Cestou sme si však všimli odbočku na Hollókő a rozhodli sme sa odbočiť. Počuli sme už o tomto mieste, že je to krásny kraj s hodnotnými tradíciami. Nikam sme sa neponáhľali, tak sme na pol ceste do Tokaja spravili malú prestávku.

Hollókő

Holló znamená “Krkavec” a Kő je “Kameň”. Stará časť obce síce vyzerá, ale v skutočnosti nie je skanzen. Je to obývaná dedina a preto je už viac ako 30 rokov zapísaná na zozname svetového dedičstva UNESCO. Môžete tu prenajať ubytovanie, kúpiť jedlo, remeselné výrobky, koštovať handmade syr, víno. (Koštovka vína za dobrovoľný dar.) Ale sú tu aj múzeá, napríklad tlačiarenské minimúzeum, kde môžete vyskúšať výrobu papiera a historickú tlač. Pre info: oplatí sa tu kúpiť suvenír, ovečky stáli necelé 2€, ručne pletená veľká ciroková metla od 5€.
Nad dedinou sa týči hrad, kde môžete veci chytiť, sadnúť si na repliky dobového nábytku – ale aj posedieť si na hradnom záchode s dierou do voľnej prírody. Pre technicky zdatných si pomocou virtuálnej hry môžete prejsť hrad v podobe aký mal v 13. storočí – v jeho plnej kráse. A to všetko bez nudiaceho sa dozoru v každej miestnosti a za 900 forintov (necelých 3€), pre študentov 600 forintov (2€). Samozrejme výhľad je úchvatný – dovidíte na celé okolie. Mali sme to šťastie, že v celom hrade sme blúdili len my dvaja – s Tončim.

Gyöngyöspata

Možno ste o tomto rodokmeňovom oltári Ježiša Krista v Gyöngyöspate už čítali v knižke, ktorá vznikla z mojej diplomovky (www.martinus.sk/authors/zuzana-oros). Chcela som ho naživo vidieť, ale bohužiaľ nemali sme tú možnosť kvôli tomu, že ani kňaz, ani kostolník neboli na telefóne. Tak nabudúce. Rada by som ho však spomenula. Keď sa nachádzate v tejto oblasti, isto nevynechajte túto zastávku. Skúste dopredu dohodnúť stretnutie na telefónnych číslach: +36302392728, +36304513234. Oplatí sa túto nádheru vidieť!
Už bol dosť pokročilý čas, napriek tomu sme nechceli ísť najrýchlejšou cestou po diaľnici, ale zaujímavejšou kratšou. Takúto preferenciu sme si aj do GPS nastavili, takže nás viedol po cestách-necestách a zrazu KOMPA! Akože žiaden strach, cena lístka za osobu je 0,30€ a za vozidlo 1,50€. Jazdí podľa potreby – keďže šírka rieky TISZA (TISA) je tu len 100 metrov a kormidelník dovidí, na ktorom brehu stoja “klienti”. Dokonca sme tu zažili úžasný ľudský prístup. Asi po prekonaní prvých 25 metrov, prišlo ešte jedno auto. Kormidelník nasadil “spátečku” a nalodil aj ich, aby nemuseli čakať.
Kompa ide len za svetla – dokola je to nejakých 30 km na druhý breh, ale keď idete do Tokaja, tak pokojne sa vyberte po cestách. Tokaj je 15 km odtiaľ a je jedno, na ktorom brehu to prebehnete. Obchádzkový most je totiž v samotnom Tokaji.

Tokaj

Ako aj slogan mesta hovorí: Biele vína, farebná kultúra. A naozaj. Po celom Maďarsku sú rozvešané reklamy na akcie, ktoré sa organizujú práve v Tokaji. Sú to operné predstavenia, koncerty, prednášky, z každého rožku trošku. Mňa oslovila Retro Diskotéka s hudbou 70. – 90. rokov, ktorá je na tomto úžasnom mieste – v kotline za dedinou. To bol dôvod, prečo sme zašli do Tokaja. (Vtedy sme ešte nevedeli, že tu naozaj nepredávajú ani pivo ani červené víno. Len biele. A to vo WineBaroch, nie v krčmičkách). Miesto zábavy je naozaj veľkolepé. Prvé domy sú asi 100 metrov od Festivalovej Kotliny a môže znieť akokoľvek hlasno hudba, kopce dookola zaistia pokoj v dedine. Kiež by sme to mohli zrealizovať aj u nás v Senci.
Tokaj je kľudné miesto. Pivnice otvorené do 18.00 hod., WineBary do 20.00, cez víkend do 22.00. V nedeľu doobeda kľud – pripravte sa na to, že po kostole budete hľadať otvorenú kaviareň po celom meste. Zato tu nájdete ryby. Akékoľvek. Tokaj leží na sútoku TISY a BODROGU. Bodrog je veľmi čistá rieka, ktorá zabezpečuje najlepšie druhy rýb pre tamojšie prevádzky.
To je už druhá otázka, že aká kvalita jedla sa podáva. Spriatelili sme sa s tamojšími, ktorí porozprávali o úpravách receptov niektorých podnikov (sumcový perkelt z “pangáčika”, alebo neočistené heiky ako chrumkavé delikatesy). Odporučili nám vyhľadať menšie prevádzky, ktoré musia bojovať o prežitie a takéto omyly si nemôžu dovoliť. Nám odporučili Bufet pri moste a naozaj sme neoľutovali.
Počas našej večernej prechádzky sme našli parte oznámenie na jednom dome. Starý pán umrel ako 100 ročný. Treba dobrému vínu viac reklamy?
V bare Prés sme našli nápisy na stenách a jeden sa nám veľmi páčil. Znenie je: Víno je Photoshop života. A pravda, však!
Keď už hovoríme o víne, tak povinne treba v Tokaji navštíviť aj pivnice. Nájdete ich neďaleko centra, popri železničnej trati treba odbočiť. My sme až posledný deň zistili, že pivnice sú 600 metrov od nášho ubytovania – nabudúce budeme múdrejší. Výrobcovia vín myslia aj na ženy, deti a šoférov. Vyrábajú popri vínnych špecialitách – zväčša sladkých vínach – aj nealkoholické mušty. Sú veľmi voňavé a lahodné.
V Tokaji sa všetko točí okolo vína. Našli sme aj malý sud, zabudovaný ako poštová schránka do plotu. Korkové nápisy oznamujú otvárací čas a dokonca sme našli aj právnika so špecializáciou na vinárske právo!
Na potulkách sme objavili ešte jednu silnú stránku tohto mestečka. Sú tu krásne miesta na prechádzky. Či v horách, alebo v samotnom meste. Ak by sa Vám však nechcelo peši objavovať Tokaj, od mosta ide turistický vláčik, v ktorom si môžete vypočuť aj sprievodné informácie o meste.

Nyírbátor

Tončiho strýko býva v neďalekej dedine a rozhodli sme sa ho navštíviť. Prvýkrát sme mali možnosť nahliadnuť do kaštieľa v Nyírbátor, kde sa narodila Alžbeta Nyírbátori Báthoryová – Čachtická pani. Ako možno viete, bola to nejaká vzdialená prapraprababka Toniho maminky a v rodine sa traduje, že legenda nebola pravdou, ale našili to na ňu.
Išli sme zisťovať, aké majetky budeme reštituovať. V kaštieli je Panoptikum, výstava voskových figúr. Hľadala som genetickú podobu s voskovými figúrami v múzeu, ale nakoniec som zistila, že najviac sa podobám asi ja na draka, ktorý je na Báthoryovskom erbe.
Veľmi sa mi páčila koncepcia múzea – tie drsnejšie scény boli za bielou záclonkou, ako keby to boli nejaké spomienky a v strede bol samotný súd. http://www.nyirbator.hu/bathori_panoptikum
Na povale je vytvorená konferenčná miestnosť. Obdivovala som riešenie sedenia. Pred nízkymi oknami boli lavicové dosky, kde deti môžu sedieť aj vo dvoch radách.
Prekvapila nás aj priaznivá cena vstupného. Zaplatíte len 800Ft pre dospelú osobu (to je asi 2,50€) a polovicu pre deti.

Máriapócs

Pútnické miesto k plačúcej Márii, kde sa dejú zázraky dodnes. Cestou z Nyírbátoru nevynechajte návštevu tohto kostola (my sme ho absolvovali v júli tohto roku, tak teraz sme to vynechali). Máriapócs leží v tesnej blízkosti Nyírbátoru. Gréckokatolícky kostol je nádherný.
Ďakujem za prečítanie, pokračovanie v druhej časti:
Zuzana Oros