Má prácu snov, nádhernú a zmysluplnú

Toto je príbeh o novom začiatku po šesťdesiatke!

Je povzbudzujúce čítať príbehy o nových začiatkoch a reštartoch po štyridsiatke či päťdesiatke. Toto je ale príbeh o novom začiatku po šesťdesiatke. A parádny príbeh! Bývalý novinár JÁN KORECKÝ má prácu snov, nádhernú a zmysluplnú – šíri umenie medzi ľudí. Ako sa stal organizátorom koncertov klasickej hudby, ktorý dostal na Slovensko najväčšie operné hviezdy? 

Človek sa cíti všelijako, keď sa zrazu musí vzdať svojej lásky. Mne sa to stalo dvakrát a vždy z toho bolo nový, kvalitatívne lepší začiatok.

Ten prvý rozchod s láskou, v tomto prípade s motoristickým časopisom Stop, sa odohral za pomerne dramatických okolností. Vo vtedy jedinom a veľmi obľúbenom motoristickom časopise som našiel naplnenie mojich ambícií. Ako syn motoristického novinára som od detstva spoznával úžasný svet motocyklových a automobilových pretekov.

Má prácu snov, nádhernú a zmysluplnú

Nie div, že som sa chcel stať súčasťou tohto fascinujúceho sveta, čo sa mi po štúdiu aj podarilo, ba dostal som sa až do vedenia redakcie Stop a po Nežnej revolúcii som sa stal dokonca nakrátko šéfredaktorom. Nakrátko preto, že som nevydržal nekompetenciu nového vydavateľa, ktorý nadobudol Stop z vydavateľstva Pravda a nasledoval boľavý rozchod.

Nový časopis a jeho úspechy

Bolesť našťastie netrvala dlho. Priateľ Dušan Mráz, tiež známy televízny motoristický novinár, ma povzbudil, aby som realizoval svoje predstavy a sny vo vlastnom časopise. Ešte trvala porevolučná eufória, rozmáhalo sa podnikanie, tak prečo nie?

Založili sme spolu vydavateľstvo a spustili nový motoristický magazín, s ktorým sme zaznamenali výrazné úspechy na trhu. Celkom logicky to vyústilo do spolupráce a neskoršie aj k majetkovému prepojeniu s nemeckým vydavateľským holdingom Motor-Presse International, odkiaľ sme pre náš úspešný časopis prevzali licenciu najväčšieho a najkompetentnejšieho európskeho automobilového časopisu auto motor a šport. Zakrátko sme boli jedničkou medzi motoristickými časopismi na Slovensku a zavádzali sme  aj nové tituly.

Založenie vydavateľstva a partnerstvo s Nemcami mi prinieslo novú kvalitu a takmer štvrťstoročie na výslní motoristickej publicistiky.

Nemecké limity

No aj nad týmto rajom sa začalo zmrákať. Pri rozhovore medzi štyrmi očami, čo bola zavedená forma personalistickej práce v Bertelsmann Group, kam medzičasom náš holding patril, mi vtedajšia nemecká šéfka oznámila, že vo vydavateľstvách Bertelsmanna sa v šesťdesiatke na vrcholných pozíciách končí, tak nech sa zamyslím, čo budem robiť, keď dosiahnem tento vek. Mal som ešte štyri roky času a nakoniec sme sa dohodli, že odídem vzhľadom na naše zákony až ako šesťdesiatdva ročný.

Dovtedy budeme spolupracovať na tom, kto a čo príde « po mne ». No predsa ma to trochu zaskočilo. Dnes oceňujem, že ma na túto dôležitú zmenu v živote pripravili s takým veľkým predstihom, čim ma ochránili pred traumou, akú som zažil u viacerých priateľov, keď zrazu, pomaly z mesiaca na mesiac, museli opustiť šéfovskú stoličku.

Ján Korecký

Tu mi pomohla moja ďalšia láska, ktorá ma sprevádzala celým životom – hudba.

Láska z detstva ako nová životná náplň

Rodičia nám dali do vienka okrem vzdelania aj lásku k hudbe, kupovali nám permanentky do divadla a do Slovenskej filharmónie, vo viedenskej televízii sme si nenechali ujsť opery, operety, koncerty, či náučné programy veľkých majstrov, jednoducho, intenzívne sme žili hudbou. Preto sme hneď, ako sa po Nežnej revolúcii dalo, s manželkou začali cestovať na koncerty a operné predstavenia po Európe a naživo sme si užívali to, čo sa dalo predtým vidieť len v televízii.

Zväčša sme to robili formou predĺžených víkendov a zároveň sme spoznávali rozličné mestá. Nebolo to lacné a uvedomil som si, že pre veľa našich ľudí aj ťažko dostupné. A tak, keď som sa zamýšľal nad mojou kariérou po odchode z Motor-Presse, napadlo mi, že by som hviezdy, za ktorými som cestoval do zahraničia, mohol privádzať na Slovensko a sprístupniť ich umenie slovenským divákom.

Malá náhoda na začiatku

Bezprostredným podnetom boli peruánsky tenorista Juan Diego Flórez a moja dcéra Katarína, ktorá sa s priateľkou Ivetou Malachovskou pustila do organizovania medzičasom veľmi obľúbených koncertov Vianoce v Bratislave. Google mi prezradil, že deň pred ich koncertom spieva Flórez vo Viedni, nuž sa mi zdalo logické, že by nemal byť problém presvedčiť ho na jednu-dve árie, ako vrchol programu, na druhý deň do Bratislavy.

Hoci ma dcéra s mojím návrhom upratala, aby som sa im nemiešal do programu, predsa len som sa spojil s Flórezovým manažérom a navrhol mu toto účinkovanie, veď dcéra by iste neodolala. Lenže chyba lávky, Flórez hneď na druhý deň ráno letel kamsi na ďalší koncert. A bolo by vymaľované, keby mi jeho agent Ernesto Palacio neponúkol iný termín na koncert.

 

Tomu sa nedalo odolať. Napriek krvavému honoráru som ponuku prijal. V presvedčení, že koncert takého výnimočného speváka, si ľudia nenechajú ujsť. A v podstate sa tak aj stalo, ibaže minimálne polovica publika boli Rakúšania a cudzinci žijúci v Bratislave. Slovákom ešte meno Flórez veľa nehovorilo. Koncert bol vypredaný, kritiky oslavné a mne sa zo dňa na deň zmenil svet. Pravda, koncert som pripravoval dlho, najmä som dlho a všade zháňal partnerov na financovanie, no skutočné vyvrcholenie môjho úsilia bol nezabudnuteľný koncert.

Má prácu snov, nádhernú a zmysluplnú

Spečatený osud

Chýr o tomto koncerte cez Flórezovu webstránku prenikol aj za hranice Slovenska a neušiel ani umeleckým agentúram, ktoré mi začali posielať ponuky svojich umelcov. Spomedzi viacerých atraktívnych ponúk som si vybral taliansku mezzosopranistku Ceciliu Bartoli, čo bol ďalší úspech.

Hoci som ešte vždy bol vydavateľom, neodolal som ponukám a rozbiehal som ďalšie koncerty. Môj osud bol spečatený. Zrazu som sa stretával s úplne inými ľuďmi, do tvrdého vydavateľského obchodovania sa mi začalo tlačiť vysoké hudobné umenie a cítil som, že ma to napĺňa. Aj sám sebe som sa trochu čudoval, že keď mi nemeckí partneri ponúkli predĺženie zmluvy a teda mohol by som naďalej viesť vydavateľstvo, poďakoval som sa.

Nikdy nie je neskoro

Moju dušu opantala nová vášeň a na rozdiel od prvého rozchodu – so Stopom – tento rozchod mi nespôsobil bolesť, ale uspokojenie. Po štvrťstoročí úspešného pôsobenia na poli motoristickej žurnalistiky som nastúpil na vlnu hudby, čo ma citovo veľmi naplnilo. Bola to príjemná zmena, môj život nadobudol novú dimenziu.

Ján Korecký

Máte svoj príbeh reštartu? Kontaktujte nás. Radi ho zverejníme. Môže byť obohacujúci pre ďalších ľudí!

Mohlo by sa vám páčiť…

ZMENA TERMÍNU Víkendový Reštart Tela a Mysle | Wellness Hotel Kontakt

Mohlo by vás zaujímať