Ľudí zabíja obezita, nulová kondícia, slabá imunita a iné komorbidity.

V posledných dňoch vychádza čoraz častejšie na povrch informácia od lekárov a špecialistov, že jedným z najväčších problémov počas pandémie sa javí silná nadváha a skoro žiadna imunita ľudí. Niektoré médiá (slovenské i zahraničné) píšu dokonca o 90-percentnom riziku. Takže nie vek, ale iné problémy, ktoré sa neriešia už roky. Oli sa vyjadrila aj na svojich kanáloch na sociálnych sieťach, a tak som ju pozvala na rozhovor.

Oli, ty športuješ, si krasokorčuliarka a zároveň si v puberte trpela poruchami príjmu potravy. Ako vnímaš informácie, že korona útočí hlavne na ľudí, ktorí trpia civilizačnými ochoreniami, kam sa radí najmä obezita?

Koronavírus, ale aj akýkoľvek iný vírus, je nebezpečný pre ľudí s imunodeficienciou, pre starších a pre ľudí s rôznymi komorbiditami, kde patria napríklad onkologickí pacienti, pacienti s cukrovkou, zvýšeným krvným tlakom, so srdcovo-cievnymi ochoreniami, s rôznymi pľúcnymi ochoreniami a, samozrejme, aj ľudia s obezitou a podobne.

Obezita súvisí s metabolickým syndrómom, ktorý vedie k srdcovému zlyhaniu, mozgovej príhode a iným vážnym diagnózam, vo veľkej miere nás limituje v pohybe a pri nedostatočnej fyzickej kondícii je rizikovým faktorom, okrem iného… aj náchylnosť na infekty. Spomalený prietok v krvnom riečisku má za následok zhoršené prekrvenie všetkých orgánov a cez cievy, zanesené produktami metabolizmu a nedostatkom tekutín, krv prúdi s obtiažami.

Preto ľudia s obezitou patria do rizikovej skupiny, nakoľko sa spája a súvisí s viacerými ochoreniami. Vo všeobecnosti sú teda náchylnejší na akékoľvek vírusové ochorenie, nie iba koronavírus. Skrátka ľudí zabíja obezita, nulová kondícia, slabá imunita a iné komorbidity.

Ako som spomínala a aj sme o tom písali, mala si sama problémy s poruchami príjmu potravy. Ako sa dá z tejto cesty odkloniť? Je to podľa teba skôr otázka psychiky a návykov?

Som príkladom toho, že sa to dá, hoci to nie je jednoduché, a už vôbec na to nestačí lusknutie prstov či zázračná tabletka. U mňa to fyzicky skončilo zo dňa na deň, no mentálne to ešte zopár rokov trvalo, kým som sa v myšlienkach prestala pohrávať s možnosťou vyvracať jedlo, či som si prestala vyčítať, čo jem a že nemusím pribrať, pretože som sa najedla. Psychika, a teda nastavenie mysle, tu prosto zohráva najdôležitejšiu úlohu.

Prečo podľa teba médiá a krízový štáb mali snahu informáciu aj o vplyve obezity veľmi neprezentovať? Vyzeralo to tak, že obeťami sú len seniori a vznikal až hejt voči starším ľuďom. Pritom nie vek, ale kondícia a imunita človeka sú dôležité.

Nie je mojou úlohou posudzovať prácu krízového štábu ako takého, no každopádne mu niekoľkonásobne nevyšli prognózy počtu nakazených, na ventilácii a mŕtvych, čo mňa osobne navádza na otázku, prečo a čo za tým je? Prečo sa opomínala, ako rizikový faktor nakazenia obezita, si môže každý z nás urobiť obraz sám.

Ty máš veľa priateľov v zahraničí. Ako vnímaš osobne naše opatrenia verzus iné krajiny? Mne je napríklad zvláštne, že nemohil pracovať profesie, ako kaderníčky, pedikérky, pričom predavačky v obchodoch áno. No, a pokiaľ viem, tak žiadna predavačka ešte neochorela…

Je ozaj veľmi zvláštne, že predavačky, ako bojovníčky v prvej línii, boli a sú stále zdravé. A povedzme si na rovinu, v supermarketoch sa denne premelie veľké množstvo ľudí v uzavretom priestranstve. Aký rozdiel bol teda v otvorených vonkajších tržniciach, malých potravinových obchodoch či práve pri kaderníctvach, rôznych salónoch krásy (ak opomeniem vizážistov, ktorí pracujú s tvárou), kde je na 99 % iba zákazník a kaderník, kozmetička, pedikérka, atď.

Mne preto napadajú otázky, že či sa toto všetko deje kvôli vírusu, alebo je za tým iná agenda? Vírusy, baktérie sú tu odjakživa, žijeme s nimi, tak mi je veľmi divné, že pri tak nízkej mortalite sa globálne ničí alebo už zničila ekonomika.

Celý tento článok píšem relatívne dlho, aj kvôli osobným veciam a aj kvôli faktu, že rozmýšľam ako ho poňať. Či sa odvolať na svetových odborníkov, alebo ponechať ľuďom možnosť samostatného pátrania po informáciách. A práve teraz som sa rozhodla, že každý si túto prácu má urobiť sám. Lebo v konečnom dôsledku sme zodpovední iba za seba!

V rôznych kútoch sveta boli buď identické nariadenia, niekde však ešte besnejšie, a pre môj mozog nepochopiteľné. Zákaz ísť von absolútne, ako napríklad v Taliansku, a to aj v oblastiach s najmenším postihnutím, či ísť von iba s vyplneným tlačivom na hodinu za deň, a to iba kilometer od bydliska, absolútny zákaz ísť na pláž či do lesa. Toto sú poznatky z Francúzska. V Rakúsku to nebolo až také katastrofálne a tam hlavne ľudia štrajkujú, zákaz – nezákaz.

No svoje dosiahli a nariadenia sa postupne uvoľňovali a dnes sa tam pomerne normálne žije. V Nemecku podobne. Rúška nikdy neboli nariadené, len ich odporúčali.

Za mňa bola absolútnym gólom info od kamoša, ktorý hrá futbal v Holandsku, že už začali trénovať. V skupinách a rozostupy, ako hygienické opatrenia. Pýtam sa, a šatne, toalety? Tie nie sú. Prídete v tréningovom a takí spotení, zasratí, smradľaví sadnete do auta a idete domov? Áno! A čo ak vám treba na toaletu? Tak na trávnik v rohu. Toto je ako viac hygienické?! Pre mňa jednoducho absolútne nelogické a ničím nepodložené opatrenia a nariadenia. Predstavme si to napríklad pri hokejistoch!

Ja osobne som bola nedávno prvýkrát po 2 mesiacoch v obchode a chcela som len stuhu do topánok. Prídem, vonku asi 10 ľudí, rozostup na centimeter presne 2m, rúška na ústach. Jeden vyjde, druhý vojde dnu. Pozerám, že kde to som a či nežijem nejaký Matrix. Osobne žiaden rozostup, náhubok mi visel poctivo na krku. Po trištvrte hodine čakania konečne vchádzam dnu a tam na mňa čakajú predavačky s dezinfekciou.

Vravím, že díky, neprosím, obslúžte ma, ničoho sa nechytím, ale tento sajrajt na ruky nechcem. Že musím, nechcene mi strekli tú lepkavú nepríjemnú vec na ruky (priznám sa, že som sa celkom rozčúlila), päť minút mi trval nákup, aj predavačke som sa ospravedlnila za výstup. Sama mi povedala, že ma absolútne doničenú kožu na rukách, a odišla som preč.

Tak sa pýtam, kde to vlastne žijeme?! Lebo mne to príde horšie ako čakať pred Tuzexom na ananás na Vianoce alebo na vytúžené džínsy za bony. A to som za dodržiavanie pravidiel a zákonov, ale toto?!

Nariadenia sa už ale uvoľňujú, rúška sa vonku už nemusia nosiť, no ľudia ich stále na tých ústach majú, vraj zvyk. Dokonca sa udávajú, keď ho po jedle na terase nemajú už minútu na ksichte, či ak niekto na ulici nestojí pravítkových 5 m od ľudí a ten nápapuľník na ksichte nemá. Kde sme sa to dopracovali, keď teraz v časopriestore 27.5. máme cca 200 aktívnych prípadov a my takto hysterčíme a praktizujeme takéto nariadenia?!

Kde sa vytratil zdravý rozum? To nám budú zatvárať huby a zatvárať nás doma pri každej chrípkovej sezóne? Lebo tá je tu každý rok od októbra do marca.

Rúško má nosiť operatér a medicínsky personál v nemocnici, imunosupresívni ľudia, nie tí zdraví. Jeho nosením si znižujeme prísun kyslíka do tela a naspäť vdychujeme 30 % CO2, zvyšujeme produkciu kortizolu, stresového hormónu, a tým oslabujeme imunitný systém, a človek je náchylný na akékoľvek ochorenie. Vdychujeme naspäť to, čo výdychom telo, teda pľúca vylučujú ako nepotrebné von, reaktivujeme vírusy, ktoré už v sebe máme. Dezinfekciou zase zmývame všetky mikróby, ktoré sú pre naše zdravie prospešné a potrebné a ničíme si kožu. To ani nehovorím o jej toxicite. Dezinfekciou jednoducho nie je možné zničiť všetky vírusy a baktérie, ktoré na planéte sú. A sú ich milióny.

Myslíš, že by informovanosť, s dôrazom na fakt zlepšenia kondície, pomohla? A ľudia s nadváhou by si vstúpili do svedomia? Javí sa mi totiž, že korony sa ľudia veľmi boja – napriek tomu asi hromadne nepremýšľajú nad svojou telesnou schránkou z pohľadu zdravia.

Jednoznačne áno, táto informovanosť by však mala fungovať na preventívnej báze, nie, až keď horí. Zdravie, kondícia totiž nie sú otázkou týždňa či mesiaca, je to celoživotný prístup a zodpovednosť samého k sebe, t. j. životný štýl. Problémom našej spoločnosti však je, že sme naučení slepo počúvať a nasledovať príkazy, odporúčania bez premýšľania, kladenia otázok, spochybňovania, zisťovania a učenia sa. V tejto situácii mi veľmi prekážal postup transformovania informácií o spôsobe ochrany svojho zdravia.

Boli sme vyzývaní k disciplíne a zodpovednosti v podobe sloganu „ZOSTAŇTE DOMA“ či „NOS RÚŠKO PRE MŇA, JA HO NOSÍM PRE TEBA!“ Kde berieme to morálne právo žiadať takú zodpovednosť voči druhým, keď ju nemáme ani voči sebe? Nosili sme rúško, rukavice, čapice, okuliare, skafandre, šnorchle, plutvy, dezinfekcie, no absolútne sme zabudli nosiť najdôležitejšiu zbraň proti vírusom a baktériám, a tou je náš vlastný imunitný systém. Takže nie!

Ja som nenosila ani rúško, ani rukavice a podobne, a už vonkoncom nesedela doma. Ja som nosila a nosím svoj imunitný systém so sebou a pracujem na ňom každý deň. Jeho základom je nutrične vyvážená strava, bohatá na vitamíny (A, C, D sú v tomto prípade kľúčové) a minerály, dostatok tekutín (čaj, čistá voda, nie sladené nápoje, cukor znižuje funkčnosť imunitného systému), pobyt na slnku (opaľovaním získavame najúčinnejší zdroj vitamínu D alebo „kam chodí slnko, nechodí lekár“), pohyb na čerstvom vzduchu, šport, kvalitný spánok, málo stresu a otužovanie.

O zdravie sa treba starať, lebo to nám ani štát, ani doktor, ani nikto nezabezpečí. Je to naša voľba a sme si zaň plne zodpovední. Znovu zopakujem, že ľudí zabíja obezita, nulová kondícia, slabá imunita a iné komorbidity.

„Zdravie je: čo jeme, čo pijeme, čo dýchame, čo myslíme a čomu veríme.“ – Dr. Robert Young

https://m.youtube.com/watch?v=SO1uV-QB5Xk&feature=share

Rozhovor pripravila: Martina Valachová

Korektúry: Katarína Málková

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/

Poďte podporiť svoje zdravie a imunitu už od 19.06.2020

ZMENA TERMÍNU Víkendový Reštart Tela a Mysle | Wellness Hotel Kontakt