Ľudí vedú do skepsy a depresie banálne veci. „Vážte si život, kým ste zdraví. Budete šťastnejší…“

Ľudí vedú do skepsy a depresie banálne veci. „Vážte si život, kým ste zdraví. Budete šťastnejší…“

Zo svojej praxe v liečebni pre dlhodobo chorých a hospicu si spomínam na pacientku Dášu, ktorá ležala na izbe číslo štyri. Bola vysokej štíhlej postavy a ramená jej zdobili husté vlnité vlasy. Dáša pracovala v administratíve. Presedela celé hodiny za počítačovou obrazovkou. Nuž, to chrbtice nemajú rady.

Do liečebne prišla na rehabilitačný pobyt. Jeden zo stavcov jej chrbtice vypovedal funkciu, alebo sa aspoň na moment vysunul zo svojej optimálnej polohy. Taký malý drobný stavec, a koľko dokázal spôsobiť komplikácií. Jedného dňa počas nášho spoločného rozhovoru na nádvorí liečebne Dáša skonštatovala:

„Keby sme mali možnosť vidieť, koľko utrpenia a chorôb existuje, vážili by sme si svoj deň viac, ako hocikedy predtým“.

„Áno, ľudí vedú do skepsy a depresie banálne veci.  Keby si viac vážili svoj život, kým sú zdraví, boli by šťastnejší,“ súhlasne doplním.

Dáša nezostala na rehabilitačnom pobyte dlho. Absolvovala ešte niekoľko ďalších vyšetrení a fyzioterapeutických procedúr zameraných na chrbticu.

Tých niekoľko dní, ktoré strávila v liečebni pre dlhodobo chorých, sa stalo významnými v pohľade na jej doterajší život.

Dáša sa po opustení priestorov liečebne a následnej rekonvalescencii začala intenzívnejšie venovať turistike. Brázdila po horách s batohom a s nadšením z aktívneho pohybu.

V jedno krásne slnečné dopoludnie sa vybrali s kamarátkou do hôr.

Chceli vystúpiť na Slavkovský štít. Výstup absolvovali už niekoľkokrát , takže cestu na vrchol dobre poznali. Avšak stalo sa niečo nečakané. Na čistinke smerom k cieľovej stanici si Dáša zaumienila prezliecť svoj spotený odev. Nič netušiaca si spokojne sňala nohavice, vyprášila od kvapiek vody, potu a pomaly sa prezliekala. V batohu nahmatala fit-tyčinku a chystala sa do nej s chuťou zahryznúť. Vtom sa jej oči zastavili na hnedom chlpatom tvorovi na druhej strane chodníčka. Stál tam medveď.

Kresba, Radovan Vincze

Uvedomenie si faktu, že ju celý čas pozoroval počas jej čiastočného striptízu, ju v tej chvíli netrápilo. S chrapotom v hlase a so stuhnutou krvou v žilách sa otočila smerom ku kamarátke a bez hysterických výkrikov sa rýchlo posúvali ráznym krokom vpred. Niežeby výkriky v ich mysliach neexistovali, ale hlasivky nestíhali za ich rýchlymi nohami. Kráčali rýchlo a obozretne. Otočili sa, a čo nevidia? „Maco“ postupoval smerom, ktorý si zvolili ony.

Kamarátka stihla vytočiť telefónne číslo svojho priateľa. Hlas im cez reproduktor v telefóne oznamoval:

„Ak ide medveď za vami, majte sa na pozore!“

„Však v pozore už som! Bože, nechcem takto zomrieť,“ povzdychla si Dáša a zahľadela sa smerom do okolitých vrchov.

Moment rozlúčky so životom netrval dlho. Maco bol zrejme tiež unavený z výstupu alebo emocionálny stav obidvoch dám neznamenal pre neho ohrozenie. Odbočil z lesného chodníčka a stratil sa v kosodrevine.

Je pozoruhodné, že v situácii s medveďom, v ktorej sa ocitli obidve ženy, nespustili v sebe „program“ hystérie, ako to býva u žien a dievčat zvykom.

Dáša v súčasnej dobe väčšinu svojho voľného času venuje vysokohorskej turistike.

Stretnutie s medveďom ju neodradilo a navštevuje hory naďalej. Pobyt v prírode ju napĺňa sviežosťou a radosťou zo života.

 

Pripravila: Zuzana Balašovová Donátová

Zuzana Balašovová Donátová

Postrehy z liečebne pre dlhodobo chorých pacientov zverejnila v knihe Za dverami liečebne. Nájdete ju už aj v kníhkupectvách Martinus, Panta Rhei.

Korektúry: Katarína Málková

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/