Magazín 40plus Prinášame rozhovory o ľuďoch a s ľuďmi: Magazín 40plus pre ľudí, ktorí hľadajú odpovede, rady a inšpirácie v pracovnom i osobnom živote.
O GURUOCH A OSVIETENÍ.
Každý hľadá dajakého toho svojho gurua.
Abo, teda, ne každý, bo sú aj takí, ktorým ho už dakto našiel, krátko po narodení.
Bo daktorí guruovia sú aj tradiční a dedia sa.
Má teda o starosť menej.
A potom sú aj takí, čo ich osvietilo len tak, z čista jasna a z ničoho nič…
Takže tí, čo nemajú podedeného gurua a ani ich neosvietilo, ta si hľadajú toho svojho.
No a včul načo nám je vlastne taký guru? Duchovný učiteľ, teda?
Šak v ezoterike sa predsa razí taká hláška, že každý z nás je guru. A preto žiadneho nepotrebujeme. A každý z nás má všetky odpovede v sebe.
No hej, to je síce pravda a aj sa to fest fajne počúva, no už ne každý je taký frajer, že mu samému hneď všetko dopne, hejže…
A ešte, keď sa dačo sám seba opýtaš, tak poväčšine príde tak akurát veľké hovno. A ne odpoveď.
Proste ticho.
Ale, niet sa čomu čudovať.
Keďže si tu roky žijeme vo víre systému, organizácie a plánovania budúcnosti, odpovede prichádzajú iba zvonka.
A tvoje vnútro už aj zapomlo odpovedať.
No na druhej strane – aj to ticho a NIČ je odpoveď.
Keď sa narodíš, tak žeby si fungoval, potrebuješ dajaké tote programy nainštalovať.
To je proste taká etapa života človeka.
Ideš potom podľa tých programov na akúsi automatiku. Bars sa nezamýšľaš nad tým, jak tota automatika funguje. No našťastie, máme v sebe aj jeden taký špeciálny program, ktorý slúži na akési jemné prebúdzanie a spúšťa sa tak znenazdajky. Kedy-tedy. Ale, priebežne počas celého života.
Ten program sa volá „Kto vlastne som, do rici?“.
Ten sa nedá odinštalovať.
Môžeš ho akurát tak ignorovať a stláčať CANCEL.
No a toho gurua začneš hľadať práve na niektorý popud od tohto špeciálneho programu.
Nie je to náhoda. Každý hľadá akýsi zmysel života.
Akurát že furt do p*či ho hľadajú vonkaj!
NE!
Raz a navždy, NE!
Vonkaj neni!
TY si ten zmysel.
Ten cieľ.
Tá cesta.
A o tom už roky rokúce točia dookola šicki toti guruovia, no ľudze sú aj tak furt jak na rohypnole…
Guru ťa tak fajne prepleskne, občas aj do rici nakope, abo zošokuje totálnou prítomnosťou. Takou, ktorú ty absolútne neregistruješ okolo seba.
Zneistí ťa.
Bo ty si jak šalený za istotami!
A popravde, guru ťa nechá z času na čas aj umreť.
Hej, veru.
Doslova zabije totu tvoju starú, dodžubanú, falošnú, prehnitú osobnosť.
A ne, žeby ťa na to dajako špeciálne pripravoval. Proste v jednej chvíli zobere meč a odsekne ti hlavu.
Hotovo.
Jaké pak sraní…
A to k*rva bolí, takže väčšina žiakov radšej zdrhá kade ľahšie. A čo najskôr…
Guruovia sú samozrejme rôzni.
Môžu to byť ženy, muži, deti, zvieratá, tornádo, kavej, vírus…
Hocičo, na čo natrafíš.
No tí ľudskí majú niektoré také svoje špecifiká.
Sú takí, čo s nimi nehne absolútne, že nič.
Ani tote cicky, čo koja na verejnosti, ani dúhový prajd, ani tvrdé y v slove meditovať.
Proste, elita medzi guruami.
Obdivuješ ich kľud a mámvp*čizmus.
A tiež by si to chcel.
Daktorí zas pustia emócie na plné pecky a neserú sa.
Nedajú sa zaškatuľkovať.
Keď chcú kričať, tak kričia. Keď chcú Rolls–Royce, tak si kúpia Rolls–Royce.
Keď chcú sexovať, idú sexovať…
Keď sa rozhodnú, že si skočia v strede námestia do fontány, tak si skočia do fontány.
Keď si zmyslia, že lepšie je chodiť naboso, ta idú naboso…
Úplne rozhodia tvoje predstavy o duchovnom človeku.
Si v p*či.
Rúcajú ti koncepty!
Šicko ti rozrucajú!
Ani kameň na kameni neostane.
Hotová skaza…
Ale!
Práve týmto, ťa posúvajú.
Krok po kroku.
Tam, kde si bol predtým, tam sa už jednoducho nevrátiš.
Nemáš kde.
To zničené už nevieš nijak poskladať nazad do starého modelu.
Guru vždy odvedie mega kvalitnú demoláciu tvojej „osobnosti“.
Si doslova donútený postaviť si nový model.
Novú osobnosť.
No a potom, jak si už celkom zvykneš na toten nový model, ta zas ti ho rozbombarduje…
Šľak, aby to…
Najlepšie na tom je, že ťa bude rozbíjať dovtedy, kým nepustíš všetky svoje predstavy o tom, jaký by si mal byť, čo by si mal dosiahnuť, čo všetko by si mal vedieť, za čo všetko by si mal bojovať, v čo všetko veriť a tak podobne…
Šak poznáš…
A keď to konečne jedného dňa, z čista jasna fakt pochopíš, tak sa začneš rehotať…
Fakt že rehotať.
Úprimne, uvoľňujúco, bez známok psychopatie.
Proste zažiješ mier s každým a so všetkým.
A hlavne so sebou.
Pochopíš, jaký si bol hňup.
Pochopíš nezmyselnosť toho boja. A vôbec tú snahu dosiahnuť dačo také, ako vnútorný mier. Ten sa nedosahuje. Ten k tebe príde sám, keď sa všetkého pustíš.
A jak spoznáš toho kvalitného gurua?
Svojím vnútrom.
Pocitom v jeho prítomnosti.
Pocitom pri jeho videu, pri jeho knihe.
Pocitom pri jeho myšlienke.
Nemá strach ti povedať, čo v tebe vidí.
Že si debil napríklad.
Síce to dokážem s prehľadom aj ja, ale srandu bokom.
Vidí do teba, jak do akvárka a ešte aj porozsvecuje… So žiletku ti riasy posťahuje a vyťahne všetky hovná. Vyťahne krakena, jedovatú medúzu, pet fľašku, potápača, čajovú súpravu z Titanicu, Aquamana…
A na!
Kukaj, kto skutočne si!
Šokantné!
A ďalší šok zašiješ, keď ti aj toto všetko zobere!
Lebo on ti aj toto zobere!
Aj tie tvoje hovná.
Nenechá ti nič, čoho by si sa chytil.
Ani svetlo, ani temnotu.
Vôbec nič.
Ani samotného gurua.
Nedovolí ti, aby si sa na ňom stal závislým!
Neexistuje žiadny koncept, idea, predstava…
Ostane iba tvoje JA.
Ostane VŠETKO a NIČ.
Trimte sa Guruovia!
Autorka je veterinárna lekárka a uprdelistická blogerka
#sorryAKO je rubrika, ktorá je písaná štýlom STAND UP. Niekedy odvážne, ale vždy vtipne a priamo zo života. Vulgarizmy hviezdičkujeme : – )
P.S: Korektorka Katka je na dovolenke. Ak ste našli v texte chýbajúcu čiarku alebo čiarku navyše, napíšte nám. Ďakujeme! (…ale snažili sme sa aj s Martuškou…)
