Kričím do svetla a bdelo: Ľudská bytosť nie je iba telom. Vyriecť sa mi to opäť chcelo…

Človek nie je iba telo

Do liečebne nám priviezli pacienta na nosidlách. Nehybne leží na posteli, ale oči má otvorené. Nie je isté, či si uvedomuje seba a okolie. Je vo vegetatívnom stave – bdelej kóme.

Keď vchádza niekto do jeho izby z personálu, vždy sa pekne pozdraví, aj keď pacient neodpovedá.

 Vegetatívny stav – bdelá kóma

– ide o klinický stav kompletného neuvedomovania si seba samého a svojho okolia, charakteristický cyklami spánku a bdenia s čiastočne alebo úplne zachovanou autonómnou funkciou hypotalamu a mozgového kmeňa. Okrem najčastejšej traumatickej príčiny môže nastať v dôsledku progresie degeneratívnych, metabolických alebo neurologických ochorení či v dôsledku vrodených malformácií nervového systému. (zdroj internet)

Pacient má len 28 rokov. Striedajú sa pri jeho lôžku sestry, sanitári, fyzioterapeuti a popoludní jeho rodina.

Je milovaný. Izba rozváňa olejčekmi a mastičkami, v prehrávači hrá dobrá hudba a na stolíku stojí akvárium s rybičkou.

Ťažká a možno nezvratná situácia, v ktorej sa mladý človek ocitol, je vyvažovaná vľúdnym slovom, starostlivosťou a prítomnosťou milovaných.

Blížia sa vianočné sviatky. V podvečerných hodinách prichádza do liečebne skupina mladých ľudí. Predstavia sa na recepcii a pokračujú v ceste na oddelenie.

Na oddelenie, kde leží aj mladý muž.

Zhodia svoje kabáty, vytiahnu z kufríkov hudobné nástroje a spustia.

Odrazu sa chodbami liečebne šíri prekrásna súhra hlasov a tónov, ktorá sa nesebecky dostáva do uší každého jedného pacienta. Dokonca aj k tomu so slabším sluchom.

Speváci prišli zaspievať pre mladého muža, ale v skutočnosti nielen pre neho.

Koncert zorganizovala jeho milovaná manželka, ktorá v ňom so slzami v očiach účinkovala.

 

 

V inej izbe leží pacientka s podobnou diagnózou. Pozerá neustále na svet veľkými očami, hýbe ústami, ale nevydá ani slovko. Môžete mať pri nej pocit, že sa síce pozerá, ale nevidí vás. Vníma iný svet, iné obrazy. Aké v skutočnosti sú? Nie je jasné.

Milovaný manžel ju navštevuje každý deň. Presedí u nej hodiny. Číta noviny alebo len tak hľadí na svoju ženu.

Jej dcérka sa dokonca zamestnala v liečebni, aby mohla byť v jej prítomnosti častejšie. Vymenila pohodlie kancelárie za ťažkú prácu opatrovateľky.

Je opäť predvianočné obdobie a v spoločenskej miestnosti vymaľovávame anjelov z tvarovacej hmoty. Niektoré sú pomaľované zlatou, iné striebristou farbou. Ich drobné tváričky sa usmievajú a symbolizujú nádej. Iracionálnu nádej, ktorú potrebujeme azda všetci.

Ale čo s toľkými anjelmi? Nemáme toľko času, aby sme ich stihli vymaľovať, uvažujem.

Následne ohlasujem akciu – vymaľuj si anjela. Samozrejme, že po pracovnej dobe, s rizikom, že nik nepríde.

Moje obavy sa nenaplnili. Pozvanie prijal aj riaditeľ a jeho asistentka, sestričky a sanitári.

Anjeliky nezostali nevymaľované a boli darované ležiacim pacientom.

Ten vo farbe blankytne modrej sedel na poličke u pacientky s veľkými očami až „do konca“.

Myslím si, že aj keď sa snaží súčasná medicína odborne pomenovať vegetatívny stav – kómu u pacienta, to, čo sa skutočne odohráva v jeho „podkôrovom“ svete zostáva záhadou.

Iba telo

Na posteli leží,

pohľadom stenu hladí.

S chorľavým telom

si už neporadí.

Zle vidí a nepočuje.

Sám za seba však rozhoduje.

Je väzňom v ľudskom svete

ako vtáčik v pevnej cele.

Rozmýšľa aj uvažuje,

okolie smiechom oblažuje.

V nemohúcnosti tkvie

bystrá myseľ

Dáva to vôbec všetko zmysel?

Kričím do svetla a bdelo:

Ľudská bytosť nie je iba telom.

Vyriecť sa mi to opäť chcelo.

Zamyslenia vo veršoch nájdete aj v mojich ilustrovaných knihách:

Vážne – Nevážne

https://elist.sk/kniha/vazne-nevazne/

Chlpaté verše II

https://elist.sk/kniha/chlpate-verse/

Zuzana Balašovová Donátová

Korektúry: Katarína Málková

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/