fbpx
Korona opatrenia v oblasti kultúry

Skutočný novodobý príbeh o Maťkovi a Kubkovi

Verím tomu, že všetci, čo sledujete  tento portál, si pamätáte krásne kreslené rozprávky o Maťkovi a Kubkovi, nahovorené nezabudnuteľným Jozefom Krónerom. Pre mňa osobne je táto rozprávka výnimočná – pomenovala som totižto podľa nej svojich synov.

A tak mám Maťka a Kubka, dvoch úžasných, citlivých, životaschopných mladých mužov, z ktorých sa teším každý deň. Oni sa tešili zo života tiež – až kým neprišla korona – pracujú totižto obidvaja v kultúre…

Maťko pracuje, resp. pracoval ako osvetľovač, čo síce nie je úplne výstižný preklad jeho povolania, ktoré v angličtine znie „light engineer“, ale všetci si určite viete predstaviť, čo robí.

Už niekoľko rokov je jeho hlavnou domovskou scénou známy brnenský hudobný klub. V lete, keď vrcholí festivalová sezóna, cestuje po celej Európe a podieľa sa na svetelných show známych aj menej známych hudobných zoskupení z celého sveta. Práca ho baví a je v nej dobrý – svietil napríklad aj Iron Maiden počas ich koncertu v Prahe a posledné roky aj hlavné pódium  trenčianskej Pohody.

Od marca tohto roku je prakticky bez práce.

Kvôli korona opatreniam bol jeho domovský klub zavretý a on bol bez príjmu až do júla, kedy sa opatrenia trochu uvoľnili a on si mohol „zasvietiť“ na pár českých festivaloch. Nebolo to nič moc, keďže festivalov bolo málo a nezamestnaných  osvetľovačov veľa, ale bolo to aspoň niečo. Ako mnohí iní aj on bojoval s nezmyselnými  opatreniami, riešenými  na poslednú chvíľu – napríklad, taký festival „Colours of Ostrava“ bol zrušený prakticky ani nie zo dňa na deň, ale z hodiny na hodinu.

Od septembra s radosťou začal spolu s kolegami opäť v Brne klubovú sezónu, aby ju po necelých dvoch týždňoch skončili a ostali znovu prakticky v limbu, keďže nikto naozaj netuší, aké budú nové opatrenia a hlavne, na ako dlho. A tak si hľadá brigádu ako rozvážač pizze či potravín pre rohlík.cz, keďže svoju prácu osvetľovača miluje a chce sa  do nej vrátiť a verzia montéra niekde v Nemecku pri manželke na materskej a dvoch malých deťoch nie je pre neho to pravé orechové…

Kubko je vyštudovaný bábkoherec, známy slovenskej verejnosti ako populárny stand – up komik.

Už pár rokov jazdí s teamom  Silných rečí po celom Slovensku, moderuje festivaly, má vlastný podcast, kvíz aj glosátorskú reláciu Bratislavský Kaviár. Svoju prácu jednoducho zbožňuje  a potlesk je pre neho priam životnou nevyhnutnosťou, ktorá ho posúva vpred. Od marca tohto roku si musel zvykať na vystupovanie cez internet a spolu s kolegami streamovali prakticky všetko, čo išlo dovtedy naživo.

Na javisko sa dostal opäť takisto až v lete, na zopár malých festivalov, ktoré náhodou neboli zrušené.

Začiatkom septembra za účasti barda slovenského humoru Milana Lasicu spolu s kolegami otvorili Comedy club v bývalej Malej scéne v Bratislave a tešili sa na nadchádzajúcu sezónu. Zostavili program, medzi iným zahrňujúci aj vystúpenie v Prahe a v Brne, na ktoré sme sa s Maťkom tešili. Bohužiaľ, prišli  nové antikoronové opatrenia a akcie boli zrušené – nielen v Česku, ale aj na Slovensku.

Ono sa to možno nezdá, ale dané obmedzenia sú naozaj vražedné – taká hala v Košiciach, kde predtým bežne vystupovali a kde som ho aj ja mala možnosť vidieť naživo pred pár rokmi, má kapacitu 1.000 miest – kto ju zaplatí pri dovolenom počte  50 divákov ?! A tak je Kubko opäť doma, môže znovu tak maximálne riešiť niečo cez internet a čakať na lepšie časy – ešteže aspoň nevesta stále pracuje a môžem si byť istá, že ho nenechá umrieť od hladu…

A tak píšem tento blog na podporu  všetkých, ktorí pracujú v kultúre podobne ako moji synovia a sú nielen obeťou antikoronových obmedzení, ale aj terčom útokov nekultúrnej verejnosti.

Nenávistné komentáre v štýle, že … „dobre vám tak, umelci, načo ste sa producírovali s kabelkami za 2.000 euro v Smotánke…“ alebo „tak vám treba, aspoň teraz vidíte, ako žijú obyčajní ľudia…“, ktoré na mňa vyskočili na Facebooku pod komentárom o rokovaniach s Ministerkou kultúry, ktorý tam uverejnil môj priateľ, tiež momentálne nezamestnaný divadelný režisér, ma úplne odrovnali.

Nechápem to.

A nechápem ani to, že si ľudia jednoducho neuvedomujú, že za jedným jediným  predstavením sa skrýva celý kolektív ľudí, že sú to nielen herci či speváci, ktorých na tom javisku vidno, ale sú to aj režiséri, dramaturgovia, scénografi a samozrejme, aj osvetľovači, zvukári, kostymérky, kulisári, maskérky a kopec pomocného personálu.

Neostáva mi nič iné, len dúfať, že to nakoniec dôjde nielen širokej verejnosti, ale aj kompetentným a že moja „Novodobá rozprávka o Maťkovi a Kubkovi“ bude mať nakoniec predsa len relatívne šťastný koniec…

Soňa Bulbeck

Autorka je spisovateľka blogerka

Mohlo by vás zaujímať…

Nikita Slovák: Slovensko je dôkazom, že bez kultúry sa dá žiť.

Podporte knihu o tom, ako si budovať finančnú rezervu v predpredaji. Ďakujem. Martina Valachová