Klamať je hriech. Klamať sa nemá – počúvame od detstva, no i tak klameme. Kto klame viac?

Klamať je hriech. Klamať sa nemá – počúvame od detstva, no i tak klameme. Kto klame viac? Dnes o temperamente… a ôsmom prikázaní

Klamať je hriech. Klamať sa nemá… počúvame od detstva, no i tak klameme. Všetci. Niekto viac, niekto menej. Niekomu to ide samé a hneď, niekomu až po dôkladnej rozvahe. Niekto klamstvo používa ako bežný komunikačný prostriedok bez akejkoľvek záťaže svedomia, niekomu nedá spávať. Aký vplyv na toto nemorálne konanie má náš temperament? Zásadný. Najmä, ak sa jedná o vyhranený typ.

Vo všeobecnosti je možné povedať, že väčší problém s klamstvom majú introverti.

Naučiť sa klamať im trvá dlhšie ako extrovertom a ich prežívanie vlastného klamstva je oveľa ťažšie. Pre melancholika je klamstvo naozaj hriech. Porušenie pravidiel. Čin, za ktorý má prísť spravodlivý trest. Neklame preto, lebo: 1. sa to nemá, 2. sa to nemá, 3. niekto by na to mohol prísť. Kým sa melancholik uchýli ku klamstvu, musí ho mať dôkladne premyslené. Žiadny prvý plán. Vo svojej hlave si prejde všetko, čo by ho mohlo zaskočiť či odhaliť. Najlepší detektív, najlepší vrah. Šachový hráč, ktorý vidí tri ťahy dopredu. Ak už jeho klamstvo uzrie svetlo sveta, je takmer dokonalé. Nie však pre neho samého. Na svoje (ani na cudzie) klamstvá nezabúda. Nikdy. Často ho trápia dlhé roky, niekedy až do konca života. Čo keď…?

Flegmatik sa klamať učí zo skúseností a situácií, ktoré sám prežíva.

I napriek tomu, že vie, že sa to nemá, i napriek tomu, že ho trápi, že zaklamal, vidí všetky výhody klamstva. Jeho autoritami v učení sú tí, ktorým lži prechádzajú: rodičia, spolužiaci, kolegovia, politici. Keď môžu oni, skúsim aj ja. Či už si svoje klamstvo pripraví alebo nie, hneď po jeho vyslovení sa zastaví a sleduje správanie adresáta. Snaží sa z jeho reakcií zistiť, či mu to prešlo alebo nie. Flegmatici klamú, no klamať príliš nevedia.  I keď je jeho lož kvalitná a hodná uverenia, často ho prezradí nejaká ďalšia z jeho viet alebo reč tela (mimika, gestikulácia,…). Odhalenie ho potom veľmi dlho trápi a ťaží. Teda, aspoň dovtedy, kým sa po vzore autorít nerozhodne opäť skúsiť šťastie.

Inak sa ku klamstvu stavia cholerik.

Ten klame premyslene a vždy, keď mu to môže niečo priniesť. Pod heslom: účel svätí prostriedky. Lož je jeho pracovným nástrojom, ktorému dáva už len rôzne ospravedlňujúce prívlastky: milosrdná, láskavá, nutná, záchranná, malá, pracovná atď. Ak klame niekto jemu, ťažko to nesie, odsudzuje a neodpúšťa, no svoje lži nepovažuje za lži. Vie síce, že sú to nepravdy, no pre jeho víziu, zámer, postup, zisk, sú dôležitejšie, ako najpravdivejšia pravda sveta. Vzhľadom k tomu, že cholerici majú veľmi dobré komunikačné schopnosti, nerobí im žiadny problém o svojej pravde presviedčať aj druhých. Preto, ak niekedy narazíte na excelentného manipulátora, vôbec sa nemusíte čudovať, že je to práve cholerik.

Klamať ide najľahšie sangvinikom.

Klamstvo im z úst vyjde skôr, ako si stačia uvedomiť, že je to klamstvo. Je to pre nich prvý a najjednoduchší spôsob, ako sa dostať z nepríjemnej situácie, a použijú k nemu všetko, čo ich napadne. Absurdné výhovorky, neuveriteľné príhody, nesplniteľné sľuby. Nie je to však výsledok premysleného správania. Je to len rýchla reakcia na niečo, čo chcú mať rýchlo za sebou. Z krku. Zaujímavé je, že v momente, kedy klamstvo vypúšťajú z úst, mu často sami veria. Preto je ich správanie veľmi prirodzené, autentické a ak s dotyčným nemáte množstvo podobných skúseností, uveríte mu takmer všetko. A pretože sangvinici radi robia to, čo im ide, majú od detstva s klamstvom bohatý tréning. Doma, v škole, v práci, v akomkoľvek vzťahu. Dopady neriešia. Buď ich prebijú ďalším klamstvom, alebo to prejdú s úsmevom, prípadne útokom.

Okrem vlastného temperamentu má obrovský dopad na našu schopnosť klamať, vnímať a prežívať svoje klamstvá najmä výchova v rodine.

Potvrdzovať správnosť či odsudzovať klamstvá vzorom rodičov je sila, ktorá nám to v súlade/v protiklade s našim temperamentom buď v živote uľahčí, alebo poriadne sťaží. Ale to už je o iných, naučených vlastnostiach. Napr. o charaktere.

A na záver malé precvičenie:

Viem, že viete, že klamať sa nemá a že priznanie nemusí byť vždy poľahčujúca okolnosť, a tak sa nebudem pýtať, ktorá škatuľka je temperamentovo najbližšia k vám. Na precvičenie uvediem mená štyroch celkom neznámych politikov, ktorých si skúste cvične do niektorej z hore uvedených škatuliek zaradiť: Robert Fico, Igor Matovič, Eduard Heger a (z tých z minulosti napr.)  Vladimír Lengvarský.

(Pozn. autorky: Ak ich nebudete vedieť zaradiť, nie je to vaša chyba. Vybrala som proste takých, ktorí neklamú, alebo klamú tak málo, že sa to nedá vypozorovať:-).

PhDr. Věra Tepličková

Autorka vedie poradňu VeraTemp. Ide o na Slovensku pravdepodobne jedinú poradňu, ktorá sa zaoberá temperamentom. „Rozhodla som sa, okrem svojej práce v poradni,  tému temperamentu popularizovať. Robím prednášky, besedy a iné formy osvety  v rôznych prostrediach a pre rôzne cieľové skupiny (učitelia, študenti, rodičia, verejnosť, firmy,…). V tejto práci som našla zmysel svojho života a vôbec mi nevadí, že mám 56 rokov a začínam odznova.“

Pripravila: Martina Valachová. Věru môžete kontaktovať tu:  https://www.veratemp.sk/